Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom (podniku, súkromnému podnikateľovi alebo občanovi) v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu - spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. To znamená, že z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí.
Poistenie ako také môže vzniknúť buď zo zákona - tzv.
povinné poistenie
(napr. povinné poistenie motorových vozidiel, poistenie podnikateľských rizík - autorizovaný architekt, reštaurátor, daňový poradca, audítor, patentový zástupca atď.), alebo môže byť dobrovoľné
(napr. poistenie majetku proti krádeži alebo živelným pohromám).Poistné plnenie, resp. poistnú náhradu možno vymedziť ako peňažné alebo naturálne plnenie poisťovne poskytované pri vzniku poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy alebo iného právneho aktu (zákona a pod.). Zmyslom poistného plnenia je úhrada poistných potrieb, pričom skutočný rozsah úhrady týchto potrieb (intenzita poistnej ochrany) je ovplyvňovaný predovšetkým existujúcim typom poistenia. Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) možno prijaté poistné plnenia analyzovať v štruktúre
fyzických
osôb a právnických osôb.
Zdravotné poistenie a sociálne poistenie
Platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia možno zahrnúť k tzv. osobným nákladom. V podmienkach podnikania fyzických osôb ide o
platby zdravotného poistenia a sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať podnikateľ.
Platby zdravotného poistenia sú predmetom úpravy zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“). Tento právny predpis člení zdravotné poistenie na dva základné druhy, a to verejné poistenie a individuálne zdravotné poistenie. Platby sociálneho poistenia, ktoré je povinný uhrádzať zamestnávateľ za svojich zamestnancov sú predmetom úpravy zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“). Spomínaný zákon upravuje poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové starobné poistenie, poistné na dôchodkové invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu.Poistenie z hľadiska dane z príjmov
ZDP výslovne v rámci daňových výdavkov nespomína výdavky na poistné. Napriek tomu však v otázke posudzovania daňovej uplatniteľnosti výdavkov tohto charakteru je potrebné za daňové výdavky posudzovať poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane, a to v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. i) spomínaného zákona. Zákonodarca považuje teda náklady na poistenie za taký výdavok daňovníka, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje príjem daňovníka pre prípad vzniku nepredvídanej náhodnej udalosti.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že v prípade povinne zmluvného poistenia sa podnikateľovi pod hrozbou sankcie ukladá povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a v prípade zákonného poistenia poistenie dokonca vznikne bez ohľadu na vôľu poisteného, výdavok podnikateľa na takéto poistenie možno zahrnúť do výdavkov vynaložených na zabezpečenie zdaniteľných príjmov [§ 19 ods. 2 písm. a) ZDP]. Aj v tomto prípade však musí platiť, že vec alebo činnosť, na ktoré sa poistenie vzťahuje, slúžia na dosahovanie zdaniteľných príjmov podnikateľa.
V prípade dobrovoľných zmluvných poistení je na úvahe podnikateľa, či poistnú zmluvu uzavrie alebo nie. Ak podnikateľ uzavrie poistnú zmluvu v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti a poistenie sa bude priamo týkať rizík, ktoré sú s podnikateľskou činn