Poistenie nemocenské

V roku 2026 budú poistenci Sociálnej poisťovne, po splnení zákonných podmienok, dostávať vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sú povinné platiť nemocenské a dôchodkové poistenie, ak ich príjmy za predchádzajúci rok presiahnu zákonom stanovenú hranicu. Sociálna poisťovňa od 1. júla 2025 sprístupnila novú online kalkulačku, ktorá SZČO umožňuje zistiť, či im vznikla povinnosť platiť poistné, a zároveň vypočíta jeho výšku. Do kalkulačky sa zadávajú príjmy bez odpočítania výdavkov, prípadne priamo vymeriavací základ.

Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú v lete zmeny, ktoré súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa im do 21. júla 2025 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2025. Tieto oznámenia Sociálna poisťovňa bude posielať automaticky, živnostníci a ostatné SZČO nemusia o nič žiadať. Informácie dostanú písomne alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú na doručovanie.

Od roku 2023 sa zásadne mení sociálne poistenie: zamestnanci pracujúci na dohodu mimo pracovného pomeru sa nemôžu prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne bez dôchodkového poistenia. Týka sa to všetkých dohôd uzavretých po 31. decembri 2022, kde vymeriavací základ môže byť 0 € pri použití odvodovej odpočítateľnej položky (OOP). Zamestnávatelia musia prihlásiť aj dohodárov-dôchodcov uplatňujúcich OOP, ktorá tvorí výnimku z platenia starobného a invalidného poistenia podľa § 227a zákona. Zmeny zahŕňajú aj sezónnu prácu, kde sa OOP uplatňuje automaticky. Základ OOP spočíva v znížení povinnosti na dôchodkové a invalidné poistenie.

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom (podniku, súkromnému podnikateľovi alebo občanovi) v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu - spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. To znamená, že z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí.

Od 1. júla 2024 vznikla povinnosť platiť poistné pre fyzické osoby vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré v roku 2023 dosiahli príjem alebo výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 7 824,00 € (čo zodpovedá 12-násobku sumy 652,50 €), stanovená osobitným predpisom.

Od 1. januára 2024 sú v platnosti ustanovenia novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých nastáva u zamestnancov a u povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) zmena vo vylúčení povinnosti platiť poistné v období tehotenstva a materstva a v spojitosti s ňou aj zmena v inštitúte prerušenia povinného sociálneho poistenia.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (okrem príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím) bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

V roku 2022 sa znovu menia limity preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ako aj poistného na zákonné sociálne poistenie, viažuce sa na zmeny limitov vymeriavacích základov. Ich výška závisí od druhu príjmu a odvíja sa v závislosti od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok vyhlasuje Štatistický úrad SR. Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sa mení vždy na začiatku kalendárneho roka a každoročne sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za dva roky predchádzajúce konkrétnemu obdobiu/roku, na ktoré sa základ vzťahuje. Podľa štatistického úradu priemerná mesačná mzda na Slovensku vzrástla z 1 092,00 € (za 2019) na 1 133,00 € za rok 2020.

Od 1. júla 2019 v sociálnej oblasti dochádza k viacerým zmenám, ktoré sa týkajú najmä výšky sociálnych dávok poskytovaných zo systému sociálneho poistenia (napr. dávky garančného poistenia, dávky poistenia v nezamestnanosti, predčasného starobného dôchodku i minimálneho dôchodku), ako aj zo systému štátnej sociálnej podpory (napr. príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, prídavku na dieťa a rodičovského príspevku) a taktiež zo systému sociálnej pomoci (napr. peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ako napr. príspevku na osobnú asistenciu, príspevku na opatrovanie, atď.). Výška niektorých dávok sa mení v závislosti od zmeny výšky súm životného minima, čo uvedieme v nasledujúcich riadkoch.

Nasledujúci článok ponúka prehľadné zobrazenie platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2019.

V nasledujúcich tabuľkách je prehľadne zobrazené platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov od 1. januára 2018.

Deň 1. júl (prípadne 1. október) je mimoriadne významný pre SZČO, pretože sa mení výška vymeriavacieho základu (ďalej len „VZ“) na účely platenia poistného na sociálne poistenie (nemocenské, starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

V sociálnej oblasti je mimoriadne dôležitý deň 1. január z dôvodu, že dochádza k zmene viacerých významných inštitútov, ako napr. minimálnej mzdy zamestnanca, najnižších a najvyšších vymeriavacích základov (VZ), z ktorých sa platia odvody do verejnoprávnych fondov a tiež VZ na určenie výšky dávky nemocenského a úrazového poistenia a dávky v nezamestnanosti atď. V nasledujúcich tabuľkách uvádzame zmeny v platení poistného.

V sociálnej oblasti má pre samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) význam deň 1. júl (prípadne 1. október), pretože dochádza k zmene výšky vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie (t. j. na nemocenské poistenie, na starobné, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity).

V tretej časti pokračujeme tabuľkami odvodov poistného u dohôd o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov.

V tejto časti pokračujeme tabuľkami odvodov poistného u dohôd o vykonaní práce.

Článok prináša prehľad platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie do verejnoprávnych fondov, ktoré platí od 1. januára 2014.

Študent strednej školy cez prázdniny poberal príjmy na základe Zmluvy o vytvorení a použití umeleckého výkonu za odohraté divadelné predstavenie. V zmluve je uvedené, že: "umelec súhlasí, že preberá nezdanenú odmenu a daň si odvedie sám." Aké daňové povinnosti vznikli študentovi na základe takéhoto príjmu? Vznikli mu aj registračné povinnosti, resp. povinnosti voči sociálnej či zdravotnej poisťovni? Ak áno, v akej lehote?