Od začiatku roka 2026 vstupuje do platnosti rozsiahla zmena pravidiel zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktoré je súčasťou tretieho konsolidačného balíka verejných financií schváleného 24. septembra 2025, a ktoré si stanovilo ako ambíciu stabilizovať príjmovú stránku štátneho rozpočtu, presnejšie rozložiť daňové bremeno medzi jednotlivé príjmové skupiny. Reformou sa posilňuje skutočná progresia tým, že sa rozširuje počet pásiem, v ktorých sa uplatňujú odlišné daňové sadzby. Základnými východiskami sú aj naďalej ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), pričom nastavenie sadzieb a hraníc vychádza z koncepcie viazania na životné minimum.
Kľúčovým motívom úpravy je snaha dosiahnuť, aby daň odrážala nielen samotnú výšku dosiahnutého základu dane, ale aj jeho štruktúru podľa zdroja, pretože inak sa spravidla zdaňujú príjmy zo závislej činnosti, inak príjmy z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti a osobitný režim majú aj príjmy z kapitálového majetku alebo podiely na zisku. Nové nastavenie sadzieb pri príjmoch zo zamestnania, z prenájmu, z použitia umeleckých diel a umeleckých výkonov a pri ostatných príjmoch rozkladá daňové zaťaženie do viacerých intervalov, pričom každé pásmo sa uplatňuje len na príslušnú časť základu dane, takže aj pri presiahnutí hranice sa vyššia sadzba dotkne len sumy nad danou hranicou a nevzniká skokové navýšenie dane na celý základ. Špecifickou zmenou, ktorá jasne vyjadruje dôraz na integritu a verejnú zodpovednosť, je zvýšenie osobitnej prirážky k dani zo závislej činnosti niektorých ústavných činiteľov podľa § 15a, kde sa od 1. januára 2026 doterajších 5 % nahrádza 10 %, pričom prirážka sa pripočítava k bežnej sadzbe v každom pásme a výsledkom je vyššie celkové zdanenie len tej časti príjmu, ktorá do daného pásma spadá.
V oblasti príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti zostáva rozhodujúca hranica zdaniteľných príjmov sto tisíc eur, ktorá určuje nárok na uplatnenie 15 % sadzby na celý základ dane, pričom pri jej prekročení nastupuje štandardná progresia viazaná na výšku samotného základu dane. Praktickým dôsledkom je, že podnikateľ s vyšším obratom síce stráca zvýhodnené percento, ale jeho výsledná daň sa aj tak vypočíta len podľa skutočne dosiahnutého základu, takže ak zostane v najnižšom pásme, použije sa 19 % zdanenie. Z hľadiska kapitálových príjmov ostáva nosným pravidlom jednotná 19 % sadzba uplatňovaná spravidla formou zrážky platiteľom, vďaka čomu sa podstatná časť povinností presúva na zdroj príjmu a daňovník obdrží už zdanený výnos.
Daňovník vždy najskôr samostatne určí čiastkové základy dane za jednotlivé druhy príjmov podľa ZDP, typicky za príjmy zo závislej činnosti, za príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, za príjmy z kapitálového majetku a za ostatné príjmy, tieto čiastkové základy následne sčíta do celkového základu dane a až potom postupuje k jeho zákonnému znižovaniu, a to najprv o uplatniteľné nezdaniteľné časti, ďalej o prípadnú daňovú stratu a o iné odpočty, pričom až na takto upravený základ dane aplikuje príslušné sadzby viazané na jednotlivé pásma, zatiaľ čo daňové bonusy a preddavky, ako aj prípadné zápočty dane zrazené pri zdroji alebo zaplatenej v zahraničí,