Rozmach digitálnych platforiem a sociálnych sietí zásadným spôsobom pretransformoval tradičné formy ekonomickej činnosti a zároveň vytvoril nové skupiny daňových subjektov, ktoré sa len čiastočne dajú subsumovať pod klasické kategórie daňového práva.
Influenceri a tvorcovia digitálneho obsahu
dnes predstavujú osobitnú skupinu subjektov
, ktorých príjmy často dosahujú významnú ekonomickú hodnotu a v mnohých prípadoch sú porovnateľné s príjmami tradičných podnikateľských subjektov. Napriek tomu právna úprava dane z príjmov v Slovenskej republike s týmto fenoménom pracuje nepriamo, prostredníctvom všeobecných ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktoré neboli pôvodne koncipované s ohľadom na špecifiká digitálnej ekonomiky a moderných foriem zárobkovej činnosti.Zdaňovanie príjmov influencerov vyvoláva v aplikačnej praxi viaceré interpretačné a kvalifikačné otázky, ktoré sa dotýkajú samotnej podstaty zdaniteľného príjmu. Problematickým sa javí najmä určenie právnej povahy jednotlivých plnení, rozlíšenie medzi príjmami zo závislej činnosti a príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj posúdenie, či ide o príjmy vykazujúce znaky sústavnosti a samostatnosti. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj skutočnosť, že značná časť príjmov influencerov
nemá peňažnú formu
, ale je realizovaná prostredníctvom nepeňažných plnení, ako sú produkty, služby, zľavy alebo iné protihodnoty poskytované za propagáciu, ktoré bývajú v praxi často nesprávne považované za daňovo irelevantné.Cieľom tohto článku je komplexne analyzovať zdaňovanie príjmov influencerov a tvorcov digitálneho obsahu z hľadiska dane z príjmov v podmienkach Slovenskej republiky a poukázať na najčastejšie aplikačné problémy, ktoré v tejto oblasti vznikajú. Text sa zameriava na systematický výklad platnej právnej úpravy s dôrazom na správnu kvalifikáciu jednotlivých druhov príjmov, pričom reflektuje aj praktické skúsenosti, kde sa príjmy z digitálneho obsahu čoraz častejšie stávajú predmetom daňových kontrol a následných domerov dane.
Pozornosť sa bude venovať najmä identifikácii typických foriem príjmov influencerov, vrátane peňažných plnení za reklamné spolupráce, provízií, príjmov z predaja vlastných digitálnych produktov, ako aj nepeňažných plnení poskytovaných na základe zmluvných alebo faktických vzťahov s obchodnými partnermi. V nadväznosti na to bude analyzované, do ktorej kategórie zdaniteľných príjmov podľa ZDP je možné jednotlivé plnenia zaradiť a aké daňové dôsledky z tejto kvalifikácie pre daňovníka vyplývajú.
Samostatná pozornosť bude venovaná otázke uplatňovania daňových výdavkov, a to najmä v súvislosti s používaním
paušálnych výdavkov
a preukázateľných nákladov typických pre digitálnu tvorbu, ako sú technické zariadenia, softvérové licencie, marketingové služby či náklady na tvorbu obsahu. Článok sa zároveň dotkne aj problematiky ocenenia nepeňažných príjmov na účely dane z príjmov, keďže práve v tejto oblasti vznikajú v praxi najčastejšie spory medzi daňovými subjektmi a správcom dane.Záver textu sa zameria na identifikáciu rizík spojených s nesprávnym daňovým posúdením príjmov inf