Používanie súkromného vozidla na podnikanie a uplatňovanie s tým súvisiacich daňových výdavkov sa riadi zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej „ZDP“) a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej „zákon o cestovných náhradách“).
Za vlastný automobil sa považuje napríklad automobil:
-
v ktorého osvedčení o evidencii je uvedený ako majiteľ samotný daňovník, pričom automobil nie je zaradený do obchodného majetku,
-
ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej "BSM") a v ktorého osvedčení o evidencii je ako majiteľ uvedený manžel/manželka, t.j. iná osoba než daňovník, a rovnako ako v predchádzajúcom bode, automobil nie je zaradený do obchodného majetku (v tomto prípade je vhodné mať súhlas druhého z manželov na využívanie automobilu zaradeného do BSM v podnikaní),
-
patriaci napríklad konateľovi alebo spoločníkovi obchodnej spoločnosti a ktorý využíva táto osoba na pracovné cesty,
-
patriaci zamestnancovi, ktorý využíva svoje súkromné vozidlo pri výkone pracovnej cesty.
Vlastným automobilom nie je automobil obstaraný formou lízingu, ak je vlastníkom vozidla lízingová spoločnosť, alebo požičaný automobil a podobne.
Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti)
Zákon o dani z príjmov v § 19 uvádza výdavky, ktoré možno považovať za daňový výdavok. V súvislosti s využívaním súkromného vozidla na podnikanie si môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov:
-
výdavky na pohonné látky (ďalej "PHL"),
-
základnú náhrada za každý kilometer pracovnej cesty,
-
vedľajšie výdavky,
-