Súkromný automobil v podnikaní

PhDr. Zuzana Nemcová

Vydáno: 08. 06. 2021 16 minút čítania

Používanie súkromného vozidla na podnikanie a uplatňovanie s tým súvisiacich daňových výdavkov sa riadi zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej „ZDP“) a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej „zákon o cestovných náhradách“).

Za vlastný automobil sa považuje napríklad automobil:

v ktorého osvedčení o evidencii je uvedený ako majiteľ samotný daňovník, pričom automobil nie je zaradený do obchodného majetku,

ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej "BSM") a v ktorého osvedčení o evidencii je ako majiteľ uvedený manžel/manželka, t.j. iná osoba než daňovník, a rovnako ako v predchádzajúcom bode, automobil nie je zaradený do obchodného majetku (v tomto prípade je vhodné mať súhlas druhého z manželov na využívanie automobilu zaradeného do BSM v podnikaní),

patriaci napríklad konateľovi alebo spoločníkovi obchodnej spoločnosti a ktorý využíva táto osoba na pracovné cesty,

patriaci zamestnancovi, ktorý využíva svoje súkromné vozidlo pri výkone pracovnej cesty.

Vlastným automobilom nie je automobil obstaraný formou lízingu, ak je vlastníkom vozidla lízingová spoločnosť, alebo požičaný automobil a podobne.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti)

Zákon o dani z príjmov v § 19 uvádza výdavky, ktoré možno považovať za daňový výdavok. V súvislosti s využívaním súkromného vozidla na podnikanie si môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov:

výdavky na pohonné látky (ďalej "PHL"),

základnú náhrada za každý kilometer pracovnej cesty,

vedľajšie výdavky,

Máte predplatné? Prihláste sa