Výdavky vynaložené v súvislosti s výkonom činnosti v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti

Vydané: 22 minút čítania

Základná definícia pojmu daňový výdavok je vymedzená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Podľa cit. ustanovenia sa ním rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v jeho účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (ak ide o fyzickú osobu s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP).

Základná definícia pojmu daňový výdavok je vymedzená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Podľa cit. ustanovenia sa ním rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v jeho účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (ak ide o fyzickú osobu s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP). Aby výdavok (náklad) vynaložený daňovníkom bol súčasne aj daňovým výdavkom, musia byť splnené aj ďalšie podmienky ustanovené v § 19 ods. 1 ZDP:

  • ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu,
  • ak výšku výdavku (nákladu) limituje ZDP, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje ZDP v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP,
  • ak výšku výdavku (nákladu) limituje ZDP výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
Rozsah a výška výdavkov (nákladov) daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ), podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (ďalej len „daňovník“) vynaložených v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste (v tuzemsku alebo v zahraničí), ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti, vyplýva z § 19 ods. 2 písm. e) ZDP a pokiaľ ide o výdavky (náklady) vynaložené na spotrebované pohonné látky (PHL), aj z § 19 ods. 2 písm. l) cit. zákona.
 
Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňovník, ktorý vykonáva činnosť v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti, môže v súvislosti s činnosťou vykonávanou v tomto inom mieste zahrnúť do daňových výdavkov:
  • výdavky na stravovanie,
  • výdavky na ubytovanie,
  • výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami,
  • nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste,
  • sumu do výšky 40 % z nároku na stravné podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „ZCN“), ak je činnosť vykonávaná v zahraničí,
  • výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované PHL a základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy podľa ZCN, ak využije na cestovanie vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku.
Tieto náklady sa môžu uplatniť do daňových výdavkov najviac vo výške ustanovenej pre zamestnancov podľa ZCN.
 
Pozn.: Doposiaľ posledné zmeny cit. ustanovenia boli v
  • Obľúbené
  • Poznámka

Zdieľanie dokumentu

Poznámka k dokumentu