Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sú riešené pracovné cesty z hľadiska:
-
zamestnávateľa, ktorý je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu cestovné náhrady určené osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p.(ďalej len "zákon o CN") a
-
podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a ktorý vykonáva svoju činnosť mimo miesta svojho pravidelného vykonávania činnosti.
Cestovné náhrady vyplácané/poskytované zamestnávateľom pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu
Cestovné náhrady a ich daňové posúdenie na strane zamestnanca
Podľa § 5 odseku 5 písm. a) ZDP,
predmetom dane nie je
cestovná náhrada
poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov (napr. zákon o CN), okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.Predmetom dane
u zamestnanca
nie je
len tá
cestovná náhrada
, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení osobitných predpisov ako napr. zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. suma vo výške rozdielu medzi sumou nároku vyplývajúceho napr. zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou napr. v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise).Všetky
fakultatívne
(nenárokové, dobrovoľné) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek tomu, že sú upravené v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise), sú pre neho
zdaniteľným príjmom
, ktorý sa zdaňuje v súlade s § 35v úhrne zdaniteľných príjmov v
čase vyplatenia
predmetného plnenia.Príklad č. 1:
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume, ako je suma stravného určená podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy. Je toto stravné u zamestnanca predmetom dane?
Z predmetu dane u zamestnanca je vylúčená len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o CN) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o CN a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise).
* * *
Príklad č. 2:
Spoločnosť so sídlom na území SR má konateľa, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku. Patria mu cestovné náhrady podľa zákona o CN? Sú poskytnuté cestovné náhrady predmetom dane?
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa) sa považuje za zamestnávateľa. Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o CN, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách. Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o CN - ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti. Podmienkou poskytovania