Z teórie vyplýva, že amnestie môžu pôsobiť ako krátkodobý impulz. Zvyšujú výnosy v roku zavedenia, zrýchľujú návrat kapitálu do legálnej ekonomiky a pomáhajú vyčistiť staré spory. Zároveň však vytvárajú riziko morálneho hazardu. Ak daňové subjekty nadobudnú dojem, že amnestie sa opakujú, racionalizujú si odklad plnenia povinností s očakávaním budúcej miernejšej sankcie. Rovnováha medzi efektom jednorazovej injekcie a porušením dlhodobého očakávania prísnosti systému je preto kľúčová.

Pri hodnotení amnestie sa uplatnia tri klasické kritériá. Prvým je efektívnosť, teda či opatrenie reálne prinesie vyšší výber, než by prinieslo štandardné vymáhanie. Druhým je spravodlivosť, ktorá sleduje horizontálnu rovnosť medzi poctivými a nepoctivými a vertikálnu rovnosť medzi malými a veľkými prípadmi. Tretím je predvídateľnosť, čiže schopnosť nastaviť jasné pravidlá, ktoré minimalizujú priestor pre selektívnosť a zaručia transparentné zaobchádzanie. Amnestia, ktorá tieto tri parametre nevyváži, môže krátkodobo uspieť a dlhodobo oslabiť compliance.

Koncepčne je podstatné rozlíšiť generálnu amnestiu a cielene zameranú amnestiu. Generálna verzia býva široká a jednoduchá, čo zvyšuje participáciu, ale aj možnosť zneužitia. Cielená amnestia je viazaná na konkrétne typy príjmov alebo obdobia, čím lepšie adresuje identifikované riziká, vyžaduje však precíznu definíciu podmienok a kvalitnú komunikáciu. Z praktického hľadiska rozhoduje najmä rozsah odpustenia príslušenstva, vylúčenie recidivistov a mechanizmus verifikácie, aby sa do procesu nedostali fiktívne priznania, ktoré by len legalizovali neidentifikované príjmy.

Kľúčová je aj previazanosť s inými právnymi režimami. Amnestia nikdy nefunguje vo vákuu. Musí sa vysporiadať so vzťahom k trestnoprávnym následkom, k predpisom proti praniu špinavých peňazí, k informačnej výmene medzi orgánmi a k prebiehajúcim kontrolám. Ak má mať preventívny účinok, mala by byť sprevádzaná posilnením analytiky, cielenejšou kontrolnou činnosťou a zlepšením servisu pre poctivých daňovníkov. Inak sa stane iba jednorazovým rozpočtovým opatrením bez systémového efektu.

Z hľadiska správania daňovníkov zohráva úlohu aj spôsob komunikácie. Jasné termíny, jednoduché formuláre, garantovaná rýchlosť vybavenia a zrozumiteľný príkladový materiál dokážu presvedčiť váhajúcich. Predstavme si podnikateľa, ktorý má neuzavreté historické transakcie v hotovosti a obáva sa trestnoprávnej kvalifikácie. Ak amnestia ponúkne zrozumiteľný návod, výpočtový príklad s limitom odpustených úrokov a istotu, že podané priznanie nepovedie k novým sporom mimo definovaného rámca, pravdepodobnosť účasti výrazne stúpne.

Za pozornosť stojí aj intertemporálny efekt. Po skončení amnestie by mal nasledovať prísnejší a rýchlejší režim vymáhania, inak sa nenastaví nový štandard očakávaní. Úspešná amnestia nie je len o odpustení, ale aj o dohode so spoločnosťou, že po jej využití sa pravidlá sprísnia a budú dôsledne presadzované. Práve tento post-amnestický režim rozhoduje, či opatrenie posilní dôveru v daňový systém, alebo ju oslabí.

Úvodom teda možno povedať, že daňová amnestia je testom dôvery medzi štátom a daňovníkmi. Ak je navrhnutá úzko, jasne a jednorazovo, môže byť mostom späť do legálnej zóny. Ak je neurčitá, repetitívna a politicky motivovaná, stáva sa signálom, že sa viac oplatí vyčkávať. V nasledujúcich častiach sa pozrieme na konštrukčné prvky, ktoré o úspechu či neúspechu rozhodujú v praxi, a na modelové situácie, v ktorých amnestia dokáže priniesť merateľný prínos bez toho, aby narušila základné piliere daňovej spravodlivosti.

Zmysel daňovej amnestie

Daňová amnestia funguje len čiastočne ako rozpočtový nástroj. V prvom pláne je to práca s motiváciou a vnímaním spravodlivosti. Keď sú pravidlá jednoduché, formuláre zrozumiteľné a lehoty pevné, znižuje sa mentálne trenie a rastie ochota „vyčistiť minulosť“. Zložitosť naopak odstraší presne tých, ktorých chce štát získať späť do legálnej zóny. Kľúčové je, aby účastník vedel odpovedať na tri otázky:

1. čo presne mám doplatiť,
2. čo mi štát odpustí,
3. aké sú riziká mimo rámca amnestie.

Ak je odpoveď na všetky tri jasná, psychologická bariéra vstupu klesá.

S tým súvisí dôveryhodnosť deklarovanej jednorazovosti. Amnestia má povahu poslednej šance. Ak sa opakuje, mení očakávania a racionálne sa oplatí vyčkávať. Preto má zmysel explicitne vyhlásiť neopakovateľnosť, naviazať ju na pevný harmonogram a po skončení ukázať prísnejší post-amnestický režim. V praxi to znamená rýchlejšie vyrubovanie pri rovnakých typoch rizikových príjmov a citeľne vyššie sankcie pre tých, ktorí sa vedome nezapojili a boli neskôr zachytení štandardnou kontrolou. Jednorazovosť tak prestáva byť sloganom a stáva sa súčasťou dohody so spoločnosťou.

Rozhodujúcim technickým prvkom je konštrukcia odpustenia príslušenstva. Najlepšie fungujú riešenia, ktoré ponechávajú ekonomickú logiku času, no odstránia trestnú zložku. Prakticky: pokuty sa odpustia úplne, úroky sa zaplatia len z časti, prípadne s limitom na maximálnu výšku. Tým sa zachová princíp, že neskorá platba niečo stojí, ale súčasne sa odstráni represívny efekt, ktorý drží dlžníkov mimo systému.

Ilustrácia: Istina 100 000, bežný úrok 10 % ročne počas troch rokov 30 000, pokuta 20 % 20 000. Štandardne by išlo o 150 000. Pri amnestii sa zaplatí istina a 25 % z úrokov, teda 7 500, pokuta sa neplatí. Celkom 107 500. Stimul je výrazný a pritom ostáva zachovaná časová hodnota peňazí.

Aby sa znížilo vnímanie nespravodlivosti u poctivých, amnestia by mala cieliť prednostne na sivú zónu, nie plošne na každého. Najvyšší pomer prínosu a rizika prinášajú úzko definované okná, napríklad historické hotovostné príjmy do presne vymedzeného roku, výnosy z účtov v zahraničí pri súbežnej verifikácii pôvodu prostriedkov alebo príjmy z digitálnych aktív evidované mimo účtovníctva. Cielenie znamená aj primerané vstupné filtre. Opodstatnené je vylúčenie recidivistov a osôb s prebiehajúcou závažnou kauzou, prípadne ich zaradenie bez odpustenia pokút s povinnou splátkovou disciplínou. Takto nastavená amnestia osloví presne tých, ktorých chce štát dostať späť do legálneho rámca, bez toho, aby vyslala neželaný signál, že trpezlivé plnenie povinností je menej výhodné než čakanie na budúcu milosť.

AML a automatická výmena informácií

Daňová amnestia nemôže vytvoriť paralelný svet mimo pravidiel proti praniu špinavých peňazí. Každý vstup do amnestie musí prejsť rovnakou identifikáciou a kontrolou klienta ako pri bankových operáciách. V praxi to znamená, že žiadateľ deklaruje pôvod prostriedkov, preukáže tok peňazí a zodpovie rizikové otázky. Bez tejto vrstvy by amnestia lákala nielen tých, ktorí chcú napraviť staré daňové pochybenia, ale aj subjekty s výnosmi z trestnej činnosti. Základný princíp je jednoduchý. Amnestia zmierňuje daňové sankcie, nikdy nelegalizuje trestnoprávny pôvod.

Prepojenie s finančnou spravodajskou jednotkou a orgánmi činnými v trestnom konaní musí byť nastavené na báze presného právneho základu a proporcionality. Daňové priznania podané v rámci amnestie by sa mali využívať výlučne na účely správy daní, no s povinnou výnimkou pre prípady, keď žiadateľ sám prizná skutky, ktoré napĺňajú znaky legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Tak sa zachová ochrana pred neprimeraným sebaobviňovaním v daňovej rovine a zároveň sa zabráni tomu, aby sa program stal práčkou nezákonných výnosov.

Automatická výmena informácií mení kalkuláciu zapojenia sa do amnestie. Finančné účty v zahraničí podliehajú medzinárodným štandardom výmeny údajov podľa CRS a ich európskej transpozícii v rámci smerníc DAC. Popri tom existujú oznamovacie povinnosti pre cezhraničné usporiadania a pre digitálne platformy, ktoré posielajú údaje o príjmoch predajcov daňovým správam. Z hľadiska dizajnu amnestie to vytvára dôležitý časový moment. Po uzávierke amnestie bude daňová správa disponovať širším súborom dát, preto je legitímne ohlásiť zrýchlené analytické zásahy práve v oblastiach, ktoré sa najviac prekrývajú s medzinárodnou výmenou informácií.

Poznámka: Skratka AML znamená Anti-Money Laundering, teda opatrenia proti praniu špinavých peňazí.

AML zahŕňa súbor zákonov, smerníc a postupov, ktoré majú zabrániť:

• legalizácii výnosov z trestnej činnosti,
• financovaniu terorizmu,

a zabezpečiť transparentnosť finančných transakcií.

CRS – Common Reporting Standard (Spoločný štandard vykazovania). Ide o globálnu iniciatívu OECD na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch medzi daňovými úradmi jednotlivých krajín. Cieľom je zabrániť cezhraničným daňovým únikom a získať prehľad o finančných aktívach daňových rezidentov v zahraničí.

DAC – Directive on Administrative Cooperation – teda Smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Ide o sériu európskych smerníc, ktoré postupne rozširujú pravidlá automatickej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov EÚ. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a bojovať proti daňovým únikom.

Technicky má zmysel zaviesť dve kontrolné brány. Prvou je povinné vyhlásenie o pôvode prostriedkov doplnené o podkladové dôkazy, napríklad výpisy z účtov, zmluvy a potvrdenia o transakciách. Druhou je rizikové triedenie, ktoré kombinuje interné databázy, registre konečných užívateľov výhod a signály z automatickej výmeny. Prípady s vysokým rizikom sa riešia individuálne a môžu vstúpiť do amnestie len v režime bez odpustenia pokút, prípadne s povinnou splátkovou disciplínou a s paralelným oznámením finančnej spravodajskej jednotke, ak vznikne podozrenie na legalizáciu príjmov.

Dobrý kompromis medzi daňovou motiváciou a AML integritou stojí na jasných výlukách. Do amnestie nepatria výnosy z úmyselnej trestnej činnosti, subjekty s prebiehajúcou trestnou vecou pre hospodársku kriminalitu a transakcie s nepreukázateľným pôvodom. Naopak, pri sporoch o kvalifikáciu príjmu alebo o správnu sadzbu a pri historicky nezdokladovaných hotovostných príjmoch, kde je možné doplniť účtovné a vecné dôkazy, amnestia plní svoj účel a súčasne neoslabuje pravidlá proti praniu.

Praktický príklad

Praktický pohľad ukazuje, ako sa obe politiky vedia dopĺňať. Podnikateľ s účtom v zahraničí, ktorý historicky neuvádzal úroky v tuzemskom priznaní, predloží potvrdenie banky, pohyb na účte a doplatí istinu s časťou úrokov bez pokuty. Súčasne prejde kontrolou pôvodu prostriedkov, ktorá nepotvrdí trestný pôvod. Amnestia vyčistí minulosť, AML pravidlá ochránia systém. Opačný prípad, keď žiadateľ nevie hodnoverne vysvetliť pôvod vkladov alebo sa objavia nezrovnalosti s dátami z automatickej výmeny, patrí mimo amnestie a ide do štandardného konania s využitím všetkých sankčných nástrojov.

Záver je prozaický. Amnestia môže byť úspešná iba ako súčasť dátovo prepojeného ekosystému. Tam, kde sa stretáva s AML režimom a medzinárodnou výmenou informácií, treba presné pravidlá, dôsledné filtre a transparentnú komunikáciu. Daňovník musí vedieť, že program je šancou na návrat do legálnej zóny, nie obchvatom trestného práva.

Daňová amnestia v roku 2026

Nariadenie vlády č. 243/2025 Z. z. predstavuje časovo ohraničený mechanizmus odpustenia sankčného príslušenstva pri dobrovoľnom zaplatení dane. Účinnosť nadobudla dňom 1. októbra 2025 a materiálne účinky sa viažu na obdobie od 1. januára 2026 do 30. júna 2026. V tomto termíne môže daňovník dosiahnuť, aby sa mu pri splnení primárnej povinnosti zaplatiť daň neuplatnili pokuty ani úroky z omeškania, prípadne aby došlo k zániku časti nedoplatku, ktorá zodpovedá takýmto sankciám.

Prvý režim sa týka zaplatenia už evidovaného nedoplatku. Ak mal daňovník k 30. septembru 2025 dlh na niektorej zo štátom spravovaných daní a v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 uhradí istinu, správca dane neuloží pokutu a nevyrubí úrok prislúchajúci k tejto dani. Alternatívne nariadenie umožňuje, aby ku dňu 30. septembru 2026 zanikla tá časť nedoplatku, ktorá predstavuje nezaplatenú sankciu alebo úrok. V oboch variantoch ide o materiálne totožný efekt zameraný na to, aby sa do verejných rozpočtov rýchlo vrátila istina bez represívneho príslušenstva.

Druhý režim zvýhodňuje dobrovoľné priznanie starších období. Ak daňovník v amnestickom termíne podá priznanie, na ktoré uplynula lehota podania najneskôr 30. septembra 2025, a sumu podľa tohto priznania aj v rovnakom období zaplatí, upustí sa od uloženia pokuty za správny delikt a od vyrubenia úroku z omeškania. Rovnaká logika platí aj pre dodatočné priznanie k priznaniu, ktorého zákonná lehota uplynula do uvedeného dátumu. Ak sa rozdiel zaplatí medzi 1. januárom 2026 a 30. júnom 2026, neuplatní sa pokuta viazaná na dodatočné priznanie a úrok sa nevyrubí.

Dôležitá informácia: Vecná pôsobnosť nariadenia je viazaná na dane spravované finančnou správou. Ak je správcom dane obec, napríklad pri miestnych daniach a poplatkoch, tento režim sa nepoužije. V článku preto treba čitateľovi jednoznačne zdôrazniť, že pri dani z nehnuteľností či miestnych poplatkoch nemožno s amnestickými účinkami počítať.

Z praktického hľadiska je podstatné rozlišovať tri kontrolné otázky. Po prvé, či ide o nedoplatok evidovaný k 30. septembru 2025 alebo o priznanie, ktorému lehota podania uplynula do tohto dátumu. Po druhé, či je daňovník pripravený uhradiť istinu alebo dodatočne vyrubený rozdiel v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026. Po tretie, či nejde o miestnu daň, pri ktorej sa nariadenie neuplatní. Ak sú odpovede kladné, amnestický efekt sa aktivuje bez potreby ďalších podmienok.

Praktický príklad

Užitočný je aj modelový príklad, ktorý sa dá priamo vložiť do odborného textu. Spoločnosť má k 30. septembru 2025 evidovaný nedoplatok na dani z príjmov právnických osôb. V marci 2026 uhradí celú istinu. Správca dane neuloží pokutu ani nevyrubí úrok z omeškania prislúchajúci k tomuto nedoplatku. Rovnako možno opísať situáciu daňovníka, ktorý v apríli 2026 podá dodatočné priznanie k obdobiu, ktorému lehota uplynula do 30. septembra 2025, a rozdiel zaplatí ešte v apríli. Účinok je rovnaký, pokuta viazaná na dodatočné priznanie sa neuplatní a úrok z omeškania sa nevyrubí.

Z hľadiska systematiky ide o typickú amnestickú konštrukciu, ktorá odmeňuje rýchle dobrovoľné splnenie povinnosti v presne určenom okne a odstraňuje sankčné príslušenstvo. Pri písaní článku má zmysel zdôrazniť, že štát takto cielene motivuje doplatenie istiny pri historických obdobiach a zároveň znižuje transakčné náklady na oboch stranách. Ak sa k tomu doplní jasná komunikácia termínov a jednoduchý interný checklist pre daňovníka, čitateľ dostane presný návod, ako tento režim využiť bez rizika, že sa spoľahne na mylné očakávania mimo rámca nariadenia.

Kedy a za akých podmienok možno využiť daňovú amnestiu?

Základom uplatnenia daňovej amnestie je existencia daňového nedoplatku k 30. septembru 2025 a jeho dobrovoľná úhrada v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026. Za dobrovoľnú úhradu sa nepovažuje vymoženie v daňovej exekúcii ani vyrovnanie prostredníctvom nadmerného odpočtu alebo preplatku. Režim sa nevzťahuje na nedoplatky, ktoré vzniknú po 1. októbri 2025 vrátane.

Rozhodujú tri časové míľniky:

1. Prvým je 30. september 2025, keď musí byť nedoplatok evidovaný alebo uplynula lehota na podanie príslušného daňového priznania.
2. Druhým je 1. október 2025 ako deň účinnosti nariadenia vlády.
3. Tretím je obdobie od 1. januára do 30. júna 2026, v ktorom je potrebné zaplatiť nedoplatky alebo vyrubenú daň a zároveň podať riadne alebo dodatočné daňové priznanie, ak sa uplatňuje tento postup.

Podstata amnestie spočíva v odpustení sankčného príslušenstva pri splnení uvedených podmienok. Ak daňovník v danom termíne zaplatí nedoplatok alebo daň z podaného priznania, správca dane neuloží pokutu a nevyrubí úrok z omeškania.

Vecná pôsobnosť sa viaže na dane spravované finančnou správou podľa osobitných predpisov.

Ide najmä o:

• daň z príjmov,
• daň z pridanej hodnoty,
• spotrebné dane,
• daň z motorových vozidiel,
• daň z poistenia
• daň zo sladených nealkoholických nápojov.

Amnestia sa nevzťahuje na:

• preddavky,
• odloženú daň,
• splátky dane,
• osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach ani na
• solidárny príspevok.

Mimo režimu sú aj všetky dane a poplatky spravované obcami a mestami, napríklad daň z nehnuteľností, daň za psa, za užívanie verejného priestranstva, za ubytovanie, za predajné automaty, za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a miestny poplatok za rozvoj.

Ako daňovník zistí, či má nedoplatky?

Ak si daňovník nie je istý, či má nedoplatok alebo v akej výške, stav môže zistiť viacerými spôsobmi. Pri súhrnnom nedoplatku nad 170 € sa nachádza v zozname daňových dlžníkov na portáli finančnej správy. Môže požiadať správcu dane o potvrdenie stavu osobného účtu. Po prihlásení do Osobnej internetovej zóny má k dispozícii údaje v časti Osobný účet, takzvané saldokonto. Informáciu možno získať aj osobne na miestne príslušnom daňovom úrade.

Postup uplatnenia amnestie je vecne jednoduchý, no viaže sa na presné termíny. Do 30. júna 2026 treba zaplatiť nedoplatok evidovaný k 30. septembru 2025, v takom prípade správca upustí od pokuty a úroku viazaných na túto daň. Rovnako je potrebné podať priznanie, ktorému lehota uplynula do 30. septembra 2025, a sumu v termíne aj uhradiť, čím sa upustí od pokuty za oneskorené podanie aj od úroku z omeškania. Pri dodatočnom priznaní k priznaniu s lehotou do 30. septembra 2025 platí ten istý princíp, zaplatenie rozdielu v termíne vedie k upusteniu od pokuty viazanej na dodatočné priznanie a úrok sa nevyrubí.

Treba zdôrazniť, že účinky amnestie nemožno zakladať na inom spôsobe zániku nedoplatku než na úhrade dane v určenom období. Započítanie s preplatkom alebo nadmerným odpočtom nie je dobrovoľnou úhradou a neaktivuje odpustenie sankcií. Rovnako nemožno rátať s odpustením už vyrubených sankcií, ak by pred 30. septembrom 2026 zanikol nedoplatok v podobe neuhradenej sankcie iným spôsobom než zaplatením.

Čakanie na začiatok roka 2026 môže byť rizikové. Amnestia neodkladá ani neprerušuje vymáhanie, správca dane je v období od októbra do decembra 2025 povinný nedoplatok vymáhať. Daňová exekúcia môže prebehnúť aj v tomto medziobdobí a takáto úhrada sa nebude považovať za dobrovoľnú. Rovnako nie je bezpečné odkladať podanie riadneho priznania do januára, ak lehota uplynula do 30. septembra 2025. Správca dane môže v troch mesiacoch pred začiatkom okna vyzvať na podanie priznania a ignorovanie výzvy môže skončiť určením dane podľa pomôcok, pričom na súvisiace pokuty sa amnestia nevzťahuje. To isté platí pre dodatočné priznania. Ak vznikla povinnosť podať dodatočné priznanie do 30. septembra 2025 a správca v poslednom štvrťroku 2025 vyzve na odstránenie nedostatkov, nereagovať s odkazom na januárový termín je chybou a môže viesť k začatiu daňovej kontroly alebo k skrátenému vyrubovaciemu konaniu.

Daňová exekúcia

Exekučné konania sa v medziobdobí nezastavujú. Správca dane je od 1. októbra do 31. decembra povinný vymáhať nedoplatky a môže začať daňovú exekúciu. Spoliehať sa na to, že stačí zaplatiť až po novom roku, je preto riskantné. Nariadenie vlády neodkladá ani neprerušuje postupy vymáhania.

Častou chybou je, že dlžník v domnienke budúcej úľavy nereaguje na exekučnú výzvu doručenú v tomto období. Následkom môže byť zablokovaný účet alebo iné exekučné opatrenia, ktoré majú spravidla výrazne nepriaznivejšie dôsledky, než je potenciálny prínos amnestie.

Praktický príklad

Ilustratívny príklad ukazuje, ako sa tieto pravidlá premietnu do praxe. Živnostník nepodal za minulý rok priznanie a eviduje dlh na dani z príjmov 1 500 €. Ak podá priznanie vo februári 2026 a daň do konca júna uhradí, správca dane upustí od pokuty za oneskorené podanie priznania a zároveň nevyrubí úrok z omeškania. Úspora môže byť výrazná, keďže bežná pokuta sa pohybuje od niekoľkých desiatok eur až po desiatky tisíc a úrok sa počíta percentuálne z priznanej sumy.

Existuje aj menej priaznivý scenár. Správca dane môže v medziobdobí vyzvať živnostníka na podanie priznania a ak nereaguje, určí daň podľa pomôcok. Takto stanovená suma býva vyššia a navyše sa ukladá pokuta, na ktorú sa amnestia nevzťahuje. Ak živnostník v reakcii na túto výzvu podá priznanie ešte do konca roka, nesplní podmienku podania v amnestickom termíne a o odpustenie sankcií príde.

Práve tu sa ukazuje problematický aspekt konštrukcie. Amnestia nie je naviazaná na podanie a úhradu od 1. októbra, ale až od 1. januára, hoci správca dane v medziobdobí pokračuje vo vymáhaní a v sankčných procesoch. Tento časový nesúlad zvyšuje riziko pre dlžníkov, ktorí by chceli počkať, no medzičasom sa dostanú do exekúcie alebo do určenia dane podľa pomôcok, a tým o výhody amnestie prídu.

Overenie daňových nedoplatkov

Overenie, či voči daňovému úradu nič nedlhujete, začnite na portáli finančnej správy v Zozname daňových dlžníkov, kde sa uvádzajú subjekty s nedoplatkami nad 170 €. Po prihlásení cez eID kartu alebo cez portál slovensko.sk vstúpte do sekcie Konto daňovníka. V časti Prehľad záväzkov a nedoplatkov nájdete stav svojich daňových účtov vrátane preplatkov a nedoplatkov. Ak sú údaje nejasné, je rozumné kontaktovať miestne príslušný daňový úrad. Ten vie jednotlivé položky identifikovať a potvrdiť, či spadajú do režimu daňovej sankčnej amnestie.

S amnestiou nemožno kalkulovať, ak by nedoplatok zanikol ešte pred 30. septembrom započítaním s daňovým preplatkom. V takom prípade sa odpustenie sankcií neuplatní a subjekt zaplatí aj vyrubené príslušenstvo.

Ak po 30. septembri 2025 vznikne nový daňový dlh, na tento ďalší nedoplatok sa amnestia nevzťahuje. Ilustrácia na DPH: priznanie za august 2025 so splatnosťou 25. septembra. Nezaplatená daň sa od 26. septembra stáva nedoplatkom, a keďže existovala k 30. septembru, po úhrade v čase od 1. januára do 30. júna 2026 sa na ňu amnestia použije. Odlišný je prípad dorubenej dane z príjmov za rok 2023, kde nadobudne druhostupňové rozhodnutie právoplatnosť 22. septembra, lehota na zaplatenie plynie do 7. októbra a nezaplatená suma sa stane nedoplatkom 8. októbra. Keďže vznikla po 30. septembri, na takýto nedoplatok sa amnestia neuplatní a správca vyrubí pokutu aj úrok z omeškania.

Pri súvise s daňovým priznaním existuje viac scenárov. Prvý: priznanie bolo podané, daň však ostala neuhradená. Druhý: priznanie bolo podané a daň zaplatená, no po kontrole správca dane vyrubil vyššiu daň, ktorú daňovník neuhradil. Tretí: vznikla povinnosť podať riadne alebo dodatočné priznanie najneskôr do 30. septembra 2025, ale priznanie podané nebolo. V poslednom prípade amnestia predpokladá, že v období od 1. januára do 30. júna 2026 dôjde súčasne k oneskorenému podaniu priznania a k úhrade priznanej dane. V každom z týchto scenárov je rozhodujúce splniť časové podmienky a mať istinu zaplatenú najneskôr do konca júna 2026; len vtedy sa aktivuje odpustenie príslušných sankcií.