Reorganizácia podniku patrí k bežným nástrojom moderného podnikania. Podnikatelia ich využívajú z rôznych dôvodov: konsolidácia, oddelenie rizikových aktivít, príprava na vstup investora, generačná výmena alebo optimalizácia financovania. Každá takáto transakcia však okrem obchodnoprávnej a účtovnej roviny má aj svoju daňovú rovinu.
Pri dani z príjmov sa v slovenskej aj európskej úprave uplatňuje princíp daňovej neutrality určitých foriem reorganizácií, aby sa samotný presun majetku v rámci podnikateľskej štruktúry nestal prekážkou efektívneho fungovania trhu. Pri dani z pridanej hodnoty je situácia komplikovanejšia. DPH je transakčná daň založená na zdaniteľnom dodaní tovaru a služieb. Každý presun majetku preto nastoľuje otázku, či ide o zdaniteľné plnenie, alebo o špecifický režim, pri ktorom sa DPH neuplatní, napríklad z dôvodu prevodu podniku ako funkčného celku.
Normatívny rámec
Slovenská úprava DPH stojí na smernici Európskej únie, ktorá výslovne umožňuje, aby členské štáty považovali prevod celého podniku alebo jeho samostatnej časti za plnenie, ktoré nie je predmetom dane, pokiaľ nadobúdateľ pokračuje v uskutočňovaní tej istej alebo porovnateľnej činnosti. V odbornej literatúre sa zvykne používať pojem prevod podniku ako „going concern“. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že rozhodujúca je ekonomická realita.
Prevádzka musí byť ako celok prenesená v takej podobe, aby nadobúdateľ mohol bezprostredne nadviazať na činnosť prevodcu.
Nestačí formálne označenie zmluvy o prevode podniku, ak sa reálne predáva len súbor aktív, ktoré samy osebe bez ďalších zložiek nie sú schopné samostatného fungovania. Tento európsky výklad je smerodajný aj pri aplikácii slovenského zákona o DPH.Ďalšiu vrstvu tvoria predpisy z oblasti dane z príjmov. Tie sledujú iný cieľ, a to zabezpečenie daňovej neutrality určitých foriem reorganizácií, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené podmienky. Zlúčenie alebo rozdelenie tak môže prebehnúť bez okamžitého zdanenia rozdielu medzi účtovnou a daňovou hodnotou majetku, aby samotné technické usporiadanie podnikovej štruktúry nebolo sankcionované. Pri DPH je pojem neutrality odlišný. Nejde o neutralitu voči zisku spoločnosti, ale o to, aby DPH nebola konečnou záťažou podnikateľa, ale spotrebiteľa. Z hľadiska reorganizácií to znamená, že sa skúma, či presun majetku v rámci skupiny nepreruší plynulosť ekonomickej činnosti, ale súčasne sa sleduje, či sa pravidlá DPH nevyužívajú na umelé zvyšovanie alebo zachovanie nároku na odpočítanie dane.
Pojem prevodu podniku alebo jeho časti z hľadiska DPH
Pri posudzovaní reorganizácie podniku z hľadiska dane z pridanej hodnoty je kľúčové správne pochopiť, čo sa vlastne rozumie prevodom podniku alebo jeho časti. Na prvý pohľad môže vyzerať rovnako prevod budovy, predaj strojov, vklad majetku do inej spoločnosti či zlúčenie dvoch obchodných spoločností. Z hľadiska DPH však ide o kvalitatívne odlišné situácie. Zákon nepracuje len s pojmom majetku, ale s pojmom funkčného ekonomického celku, ktorý je schopný pokračovať v činnosti aj po zmene vlastníka.
Podnikom sa na daňové účely spravidla rozumie súbor hmotných a nehmotných zložiek, práv a záväzkov, ktorý slúži na uskutočňovanie určitej ekonomickej činnosti. Zjednodušene ide o to, že nejde len o súhrn vecí, ale o organizovaný systém. Okrem budov, strojov, zásob či vozidiel sem preto patria aj zmluvné vzťahy so zákazníkmi a dodávateľmi, know how, softvérové riešenia, zamestnanci, povolenia a licencie.
Ak sa takýto súbor prenesie na inú osobu, a tá v podstate nadviaže na rovnakú činnosť, hovoríme o prevode podniku.
Časť podniku je na tom princípe podobná, len ide o ucelenú organizačnú zložku, ktorá by vedela fungovať samostatne. Typicky môže ísť o výrobnú divíziu, časť pod