Mechanizmus zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) umožňuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom realizácie jeho zdaniteľných obchodov. Inštitút odpočítania dane zakladá princíp neutrality, ktorý umožňuje, aby platiteľ nebol zaťažený daňou, ktorú zaplatí v cenách tovarov a služieb, ktoré použije na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zákon o DPH súčasne definuje, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň vôbec, resp. kedy si ju odpočíta v pomernej výške. Pri odpočítaní dane sa v praxi často aplikujú nesprávne postupy, na niektoré z nich poukazujeme v príspevku.
Základné princípy odpočítania dane
Odpočítanie dane si v súlade so zákonom o DPH môže uplatniť len platiteľ dane registrovaný podľa § 4, § 4a, § 5 alebo § 6. Zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 7, príp. podľa § 7a zákona o DPH právo na odpočítanie dane nemá.
Výnimku z tohto pravidla tvorí:
- príležitostné dodanie nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu osobou, ktorá nie je platiteľom dane, keď odpočítanie dane v súlade s § 52 zákona o DPH uplatňuje osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, pričom právo na odpočítanie dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný,
- uplatnenie odpočítania dane tuzemskou, príp. zahraničnou osobou, ktorá si včas nesplnila registračnú povinnosť a ktorá si podľa § 55 ods. 3 a 4 zákona o DPH môže odpočítať daň za obdobie, v ktorom mala byť registrovaná ako platiteľ dane.
Odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb je podmienené:
- vznikom daňovej povinnosti pri ich dodaní; právo na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
- použitím nakúpených tovarov a služieb na dodanie zdaniteľných obchodov (tovarov a služieb) platiteľa (§ 49 ods. 2 zákona o DPH).
Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby:
- prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenia,
- výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ich obstaraním, boli súčasťou nákladov zdaniteľných transakcií,
- nákladové zložky musia vo všeobecnosti vzniknúť predtým, ako platiteľ uskutočnil zdaniteľné plnenia, ku ktorým sa vzťahujú.
Pre odpočítanie dane je potrebná existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami. Odpočítanie dane však možno priznať aj v prípade, že takáto priama existencia absentuje. Podmienkou je, aby predmetné plnenie vstúpilo prostredníctvom režijných nákladov do ceny poskytovaných plnení, ktoré sú zdaniteľné (rozsudky SD EÚ C-408/98 Abbey National plc., C-465/03 Kretztechnik).
Zákon o DPH obmedzuje, príp. zakazuje odpočítanie dane u platiteľov, ktorí:
- realizujú zdaniteľné obchody oslobodené od dane podľa § 28 – § 42 (§ 49 ods. 3 a 4 zákona o DPH),
- nakúpené tovary a služby použijú aj na iný účel ako na podnikanie (§ 49 ods. 5 zákona o DPH).
Suma dane, ktorú si platiteľ dane môže odpočítať, je závislá od charakteru jeho činností. Čím vyšší objem zdaniteľných obchodov oslobodených od dane bez možnosti odpočítania dane platiteľ realizuje, tým je suma odpočítateľnej dane z tovarov a služi