Odpočítanie DPH

Podrobnosti o postupoch účtovania o účtovných prípadoch upravuje pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva opatrenie MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).

V predošlých častiach článku sme skončili pri úprave odpočítanej dane do 31. decembra 2024, pričom v rámci tejto časti bol venovaný priestor legálnej definícii pojmu „investičný majetok“, ako aj kritériu určujúcemu začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane. V tejto časti budeme systematicky pokračovať vybranými aspektmi úpravy odpočítanej dane do 31. decembra 2024, následne zosumarizujeme identifikované nedostatky tejto právnej úpravy a zároveň poukážeme aj na dôvody, ktoré viedli k legislatívnej iniciatíve vnútroštátneho zákonodarcu upraviť fungovanie mechanizmov opravy a úpravy odpočítanej dane.

Osobitná úprava dane z pridanej hodnoty (DPH) pre malé podniky umožňuje od 1.1.2025 uplatnenie oslobodenia od DPH nielen v krajine sídla podniku, ale aj v ostatných členských štátoch EÚ. Jej cieľom je zosúladenie pravidiel v rámci Únie a zníženie administratívnej záťaže pre vybranú skupinu podnikateľských ­subjektov.

Ako správne postupovať a zaradiť majetok, fotovoltiku, aby sme mali uznaný daňový náklad? Fotovoltiku sme obstarali a namontovali na prenajatom majetku so súhlasom prenajímateľa, fyzická osoba. Pri ukončení nájmu sa to bude riešiť, či prenajímateľ odkúpi zariadenie, alebo sa dá do pôvodného stavu prenajatý priestor, prípade nepeňažný príjem prenajímateľa. Zatiaľ máme iba súhlas, že si to môžeme odpisovať, pričom prenajímateľom je FO nepodnikateľ. Do akej odpisovej skupiny zaradiť fotovoltiku? Môžeme si z tohto odpočítať DPH, ak to používame v rámci podnikateľskej činnosti, predajňa a sklad?

Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

Reorganizácia podniku patrí k bežným nástrojom moderného podnikania. Podnikatelia ich využívajú z rôznych dôvodov: konsolidácia, oddelenie rizikových aktivít, príprava na vstup investora, generačná výmena alebo optimalizácia financovania. Každá takáto transakcia však okrem obchodnoprávnej a účtovnej roviny má aj svoju daňovú rovinu.

Zdaňovacie obdobie roku 2025 sa pomaly blíži ku koncu, preto je vhodný čas pripomenúť si, aké koncoročné povinnosti čakajú platiteľov dane v poslednom mesiaci roka.

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V predošlom dvojčísle ste si mohli prečítať prvú časť článku, v tomto dvojčísle uverejňujeme jeho dokončenie.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či správca dane môže tej istej zdaniteľnej osobe zamietnuť právo na odpočítanie DPH a zároveň voči nej uplatniť ručenie za daň - C-276/24 Konreo.

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Výnimku z tohto, dá sa povedať už ustáleného pravidla, nepredstavuje ani rok 2025, keďže 30. júla 2025 bolo oficiálne spustené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo legislatívneho procesu: LP/2025/396.

Spoločnosť (platiteľ DPH) nadobudla v roku 2021 dva pozemky cca v hodnote 370 000 €, na ktorých chcela urobiť vlastnú výstavbu. V roku 2021 a 2022 sa nakupoval materiál a boli vykonané práce pri ktorých sa uplatňoval odpočet DPH (ale aj práce bez dph a samozdanenie). Keďže výstavba nepokročila ani na 20 % plánu spoločnosť stopla výstavbu. Od roku 2023 nevykonáva žiadnu činnosť a chce zrušiť registráciu pre DPH. Pozemky sú stále na predaj. Má povinnosť úpravy odpočtu DPH podľa § 54? Ak áno, aké čísla dosadiť do vzorca podľa prílohy č. 1 DPH, keďže zmena účelu nenastala, nákup pozemkov bol bez DPH, a koeficient 1?

Fyzická osoba v roku 2008 nadobudla apartmán v apartmánovom dome. Pri obstaraní bola odpočítaná DPH a následne sa apartmán prenajímal podľa § 6 ods. 3, pričom nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku subjektu. Uvedený apartmán sa subjekt chystá v roku 2025 predať. Ak kupujúci bude platiteľ DPH a predávajúci uplatní pri predaji DPH na výstupe, tak prenesie v tomto prípade daňovú povinnosť na predávajúceho? Keďže uvedená nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku subjektu, tak je v tomto prípade možné uplatniť 5-ročný test pre oslobodenie od dane z príjmu pri predaji, a teda tento predaj neuvádzať v daňovom priznaní?

Obchodná spoločnosť (platiteľ DPH) prevádzkuje svoju činnosť v prenajatých priestoroch. V prenájme má celý objekt – nehnuteľný majetok (budovu, výrobné haly, sklady, oplotenie, plochu – pozemok, ). Tento nehnuteľný majetok, ktorý má v nájme, si uvedená firma poistila. V lete došlo k poveternostnej udalosti (veternej smšti), kde uvedený majetok bol značne poškodený. Poškodená bola strecha a fasáda budovy, strecha skladu, vyvrátené oplotenie pozemku. Po obhliadke škody poisťovňou, udelila súhlas na opravu uvedeného nehnuteľného majetku. Opravu vykonáva objednanými firmami a sčasti vo vlastnej réžii. Po oprave škody sa majú doklady doložiť poisťovni na preplatenie náhrady škody poistnej udalosti. Z poistnej udalosti si firma uplatní poistné plnenie, ktoré je príjmom ovplyvňujúci základ dane. Otázka: Má táto firma z preukázateľne nakúpených tovarov a služieb na opravu poistnej udalosti nárok na uplatnenie daňových výdavkov a zároveň právo na odpočet DPH?

Nemocnica nakúpila knihy, ktorých súčasťou sú, okrem fotografií Liptova, aj fotografie propagujúce danú nemocnicu. 50 ks použila na reprezentačné účely a 200 ks by chceli predať zamestnancom. Faktúru za nákup kníh nemocnica zaradila do kategórie: Bez nároku na odpočet DPH, a to kvôli účtovaniu na reprezentáciu, a tiež preto, lebo softvér jej neumožňuje použiť viac skupín pre DPH na jednej faktúre. S akou sadzbou DPH má knihy predávať - s 5 %, aj keď sme si neuplatnila DPH na vstupe? Resp. bolo potrebné uplatniť 5 % DPH aj na vstupe?

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2025 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky dane z pridanej hodnoty

Sme obchodná spoločnosť, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si tovar pod slovenským IC DPH od rakúskej firmy identifikovanej pre DPH v Rakúsku. Prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko sme si zabezpečili na vlastné náklady, t. j. objednali sme si slovenskú prepravnú spoločnosť. Rakúska firma nám však vystavila faktúru s rakúskou DPH. Ako postupovať v tomto prípade? Ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku? Teda, sumu na faktúre bez rakúskej DPH máme samozdaniť? Alebo máme žiadať rakúsku firmu, aby nám opravila faktúru? V prípade, že rakúska firma nám nebude chcieť opraviť faktúru, môžeme žiadať o vrátenie rakúskej DPH?

Ak platiteľ DPH neumožní správcovi dane vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Uvedená lehota je prekluzívna. Ak nárok na odpočítanie dane už zanikol, jeho opakované uplatnenie zákon nepripúšťa.

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku, prijíma služby z tretích krajín (napríklad z USA alebo Austrálie a podobne). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre Slovenskú spoločnosť odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, prijíma služby z tretích krajín (napríklad USA alebo Austrália atď). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre SK firmu odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

K odpovedi na otázku ID 5773 máme doplňujúcu otázku: Má slovenský platiteľ DPH pri povinnosti priznať a zaplatiť DPH zároveň aj právo na odpočet? Ak áno, uvedie teda v slovenských výkazoch registráciu DPH českej identifikovanej osoby alebo neuvedie žiadnu registráciu?  Znenie otázky a odpovede ID 5773: Identifikovaná osoba - neplatiteľ DPH z Českej republiky dodáva IT služby slovenskému platiteľovi DPH registrovanému podľa § 4 zákona o DPH 1. IT služby na diaľku = miesto dodania v ČR podľa § 15 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku? 2. IT služby spojené s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku = miesto dodania na Slovensku podľa § 16 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku? Podnikateľ z Českej republiky ako zahraničná osoba Podnikateľ, ktorý na území Slovenskej republiky nemá sídlo, miesto podnikania, stálu prevádzkareň ani bydlisko a obvykle sa tu nezdržiava, sa na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) považuje za zahraničnú osobu. 1. Povinnosť registrácie Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona o DPH zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu na DPH, ak na území SR poskytuje služby, pri ktorých je – v zmysle § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH – osobou povinnou platiť daň ich príjemca, teda zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v Slovenskej republike. 2. Prenesenie daňovej povinnosti pri službách viazaných na nehnuteľnosť (§ 69 ods. 2 písm. a) Ak zahraničná osoba z iného členského štátu (napr. český dodávateľ) poskytne služby súvisiace s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku (miesto dodania podľa § 16 ods. 1), povinnosť priznať a zaplatiť DPH prechádza na slovenského príjemcu služby, ak má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku. 3. Prenesenie daňovej povinnosti pri ostatných službách (§ 69 ods. 3) Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa uplatní aj pri iných službách (vrátane IT služieb), pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak ich dodá zahraničná osoba z iného členského štátu slovenskému platiteľovi DPH. Záver Ak je slovenský odberateľ platiteľom DPH, český poskytovateľ nemá povinnosť registrovať sa na DPH v Slovenskej republike: ani pri IT službách, ktorých miesto dodania sa určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ani pri IT službách súvisiacich s nehnuteľnosťou, pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.