V predošlých častiach článku sme skončili pri úprave odpočítanej dane do 31. decembra 2024, pričom v rámci tejto časti bol venovaný priestor legálnej definícii pojmu „investičný majetok“, ako aj kritériu určujúcemu začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane. V tejto časti budeme systematicky pokračovať vybranými aspektmi úpravy odpočítanej dane do 31. decembra 2024, následne zosumarizujeme identifikované nedostatky tejto právnej úpravy a zároveň poukážeme aj na dôvody, ktoré viedli k legislatívnej iniciatíve vnútroštátneho zákonodarcu upraviť fungovanie mechanizmov opravy a úpravy odpočítanej dane.
Pokračovanie k úprave odpočítanej dane do 31. decembra 2024
V súvislosti s úpravou odpočítanej dane vzťahujúcou sa na investičný majetok si dovolíme zopakovať, že vzhľadom na predpokladané dlhodobé využívanie investičného majetku je prirodzené, že počas tohto obdobia môže dôjsť k zmene v jeho používaní, a tým zároveň aj k zmene vo faktoroch, ktoré boli použité na určenie odpočítateľnej sumy dane (napr. rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2006, Uudenkaupungin kaupunki, C-184/04, ECLI:EU:C:2006:214, bod 25). V tejto súvislosti sa teda stanovuje časové obdobie na úpravu odpočítanej dane v prípade investičného majetku, povinnosť vykonania ktorej môže, ale nemusí nastať. Dĺžka tohto obdobia je regulovaná smernicou o DPH v článku 187 ods. 1, pričom do § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) bolo uvedené ustanovenie transponované tak, že sa stanovuje osobitné päťročné obdobie na úpravu odpočítanej dane pre hnuteľný investičný majetok a osobitné dvadsaťročné obdobie na úpravu odpočítanej dane pre nehnuteľný investičný majetok. Nadväzne na tieto skutočnosti sa žiada poukázať na to, že smernica o DPH upravuje v základných črtách aj spôsob výkonu úpravy odpočítanej dane, pričom v kontexte článkov 187 a 188 smernice o DPH možno rozlišovať jednorazovú úpravu a rozloženú čiastkovú úpravu za príslušnú časť celkového obdobia na úpravu odpočítanej dane.
Rozložená čiastková úprava je normatívne upravená v článku 187 ods. 2 smernice o DPH, podľa ktorého ročná úprava odpočítanej dane sa uskutočňuje len do výšky jednej pätiny DPH uplatnenej na investičný majetok alebo, keď sa obdobie na úpravu odpočítanej dane predĺžilo, do výšky zodpovedajúcej časti DPH uplatnenej na investičný majetok. Úprava odpočítanej dane uvedená v prvom pododseku sa vykoná v závislosti od úprav týkajúcich sa zmien práva na odpočítanie dane, ku ktorým došlo v nasledujúcich rokoch, v porovnaní s právom na odpočítanie dane za rok, v ktorom bol majetok nadobudnutý, vytvorený alebo prípadne po prvýkrát použitý. Naopak jednorazová úprava má svoj právny základ v článku 188 ods. 2 smernice o DPH (tento logicky nadväzuje na ods. 1 citovaného článku), pričom ustanovuje, že úprava odpočítanej dane upravená v odseku 1 (ide o situáciu, ak je investičný majetok dodaný v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane) sa urobí len raz za celé obdobie na úpravu odpočítanej dane, ktoré ešte neuplynulo.
Obe citované ustanovenia smernice o DPH sú striktne kogentnej povahy, čo znamená, že sa od nich nepripúšťa žiadna odchýlka. V tejto súvislosti si dovolíme poukázať na uznesenie Súdneho dvora z 5. júna 2014, Gmina Międzyzdroje, C-500/13, ECLI:EU:C:2014:1750, body 24, 27 a 30, v ktorom Súdny dvor judikoval, že „Systém úpravy odpočítania dane je podstatným prvkom systému zavedeného smernicou 2006/112, pokiaľ má zabezpečiť presnosť odpočtov a neutralitu daňového zaťaženia. Článok 187 uvedenej smernice tý