Dodanie tovaru

Na základe vládneho návrhu bol dňa 3. októbra 2024 schválený zákon č. 278/2024 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tzv. konsolidačný balík). V časti VII. tohto zákona dochádza k úprave zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), pokiaľ ide o výšky sadzieb. Zavádza sa nová základná sadzba vo výške 23 % a znížené sadzby vo výške 5 % a 19 %.

Vo všeobecnosti vzniká podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je pritom deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri službách vzniká daňová povinnosť v zásade dňom ich dodania.

Spoločnosť predáva tovar prostredníctvom e-shopu. Tovar zasiela aj do iných členských štátov Európskej únie (napríklad do Českej republiky alebo do Rakúska). Vo faktúrach spoločnosť uvádza položky za tovar a položku za dopravu. Ako má spoločnosť správne vykázať druh dodania v daňovom priznaní OSS položky za tovar a položku za poštovné? Je to spoločne ako tovar - GB?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

V súčasnej dobe rýchlo sa meniacej legislatívy, predpisov a trendov v podnikateľskej praxi je potrebné neustále dopĺňanie vedomostí, informácií alebo aj kvalifikácie. Uvedené sa netýka len zamestnancov, ale v mnohých prípadoch aj samotných podnikateľov - fyzických osôb. Problematika vzdelávania podnikateľov však nie je obsiahnutá v žiadnom platnom právnom predpise.

V príspevku si priblížime účtovanie zásob v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša, okrem iných významných zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), aj zásadnú zmenu v posudzovaní finančného lízingu v Slovenskej republike na účely DPH od 1. januára 2025.

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku vo veci C-68/23 "M-GbR" zaoberal podmienkami posúdenia predplatenej karty ako jednoúčelového poukazu, ako aj otázkou, či pri predaji viacúčelového poukazu môže dôjsť k transakcii podliehajúcej dani.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), platný v Slovenskej republike, aktuálne upravuje základnú sadzbu DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Ďalej upravuje, že na týmto zákonom taxatívne vymedzené tovary a služby, sa uplatňuje znížená sadzba dane. Zákon o DPH aktuálne definuje dve znížené sadzby dane, a to 5 % a 10 % zo základu dane.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok C‑676/22 B2 Energy, v ktorom sa zaoberal oslobodením od DPH pri dodaní tovaru, ktorého skutočným príjemcom bola iná osoba ako odberateľ uvedený na faktúre.

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok C‑282/22 Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie zariadení na nabíjanie elektrických vozidiel, elektriny, technickej podpory a IT služieb predstavuje na DPH účely dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb.

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

Spoločnosť, ktorá je mesačný platiteľ DPH v zdaňovacom období roka 2023 evidovala záväzky po splatnosti, pri ktorých uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. V príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnila § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a vrátila odpočítanú DPH daňovému úradu. S cieľom zmierlivého vyriešenia nárokov veriteľa uzatvoril dlžník písomne s veriteľom uznanie záväzku a dohodu o jeho zaplatení podľa § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku, dodáva schodovú konštrukciu, ktorú následne montuje na nehnuteľnosť v Nemecku. Dodáva tovar s inštaláciou podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), a teda miesto dodania by malo byť tam, kde je tovar zmontovaný.

Tovar mi je dodávaný z Poľska bez DPH – čiže prenos. Príležitostný predaj môjmu známemu: súkromná osoba, čiže mu vystavím FA ako súkromnej osobe s DPH a odvediem DPH štátu? Správne? Či je potrebné registračnú pokladňu, aj keď to bude cca 1-2-krát do mesiaca v hodnote 400 €? Alebo je postačujúca Faktúra? Z poľskej firmy dostanem na konci roka odmenu 2 %, kde je registrovaná moja firma z tržby. K tej odmene prirátam DPH, či je oslobodená od DPH? Samozrejme v DP PO bude zdanená 21 % ako klasický príjem, či sa to dáva niekam inam v DP PO?

DPH komisia zriadená podľa článku 398 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica DPH“) zverejnila dňa 22. septembra 2023 v rámci svojich usmernení aj usmernenie č. 1068 týkajúce sa dodávok paliva v rámci schém palivových kariet.

Slovenská spoločnosť [platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)] nadobudne luxusné motorové vozidlo z Maďarska (maďarská firma je platiteľ dane z pridanej hodnoty v Maďarsku). Ide o nové vozidlo, ktoré bolo kúpené za účelom ďalšieho predaja v budúcnosti v nezmenenom stave. Takže z účtovného aj daňového hľadiska ide o zásoby (konkrétne o tovar), automobil sa účtuje podľa opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov na účte 132 – Tovar na sklade (nie do majetku firmy – účtová skupina 0 – Dlhodobý majetok). Vozidlo dostalo aj slovenské evidenčné číslo. Pri účtovaní na účet 132 nie je podstatné, že vozidlo dostalo slovenské evidenčné číslo. Podstatné je to, že bolo kúpené za účelom ďalšieho predaja v budúcnosti, resp., že sa nepoužíva a neprenajíma ďalej, stojí vlastne fyzicky v garáži na Slovensku. Otázkou je, či z hľadiska zákona o DPH môže uvedená slovenská spoločnosť skladovať toto vozidlo aj na území Maďarska (tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu bez zmeny vlastníctva tovaru) bez toho, aby toto premiestnenie vlastného tovaru uvádzala do daňového priznania (riadok 13 a 14 daňového priznania) a aj do súhrnného výkazu? Zákon o DPH v § 8 ods. 4 písm. a) až i) vylučuje z dodania tovaru za protihodnotu prípady premiestnenia tovaru z tuzemska do iného členského štátu, keď platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze, ale vo výnimkách nie je uvedené skladovanie, len napríklad opravy v písmene f).