Dodanie tovaru

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatňovanie právnej úpravy Únie nemožno rozšíriť tak, aby krylo zneužívajúce konanie zo strany daňových subjektov, t.j. plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužívajúcim spôsobom výhody stanovené právom Únie. Táto zásada zákazu zneužívajúcich konaní sa takisto uplatňuje v oblasti DPH, aj keď v zákone o DPH nie je vyjadrená v konkrétnom ustanovení.

Problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby je komplexne obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vo všeobecnosti vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej hodnoty od osôb, ktorým takúto povinnosť zákon o DPH ustanovuje.

Základ dane pri dodaní tovaru a poskytovaní služieb a pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru tvorí všetko, čo zakladá odplatu, ktorú dodávateľ získal alebo má získať od kupujúceho alebo od tretej strany, a to vrátane dotácií priamo viazaných na kúpnu cenu. Dotácie poskytnuté na účely prevádzky dotovaného subjektu, nie sú súčasťou základu dane. V príspevku uvádzame prípady z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa zaoberajú otázkou dotácií vo vzťahu k základu dane.

Od 1. júla 2025 začne finančná správa uplatňovať mechanizmus samozdanenia DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín. Tento režim sa bude týkať dovozcov, ktorí sú držiteľmi platného povolenia Schválený hospodársky subjekt (SHS). V tento deň nadobudne účinnosť nové ustanovenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalen len "zákon o DPH"), ktoré upravuje spôsob úhrady DPH pri dovoze tovaru.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamuje, že na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty určeného oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/007833/2025-731, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi 21. marca 2025 pod poradovým číslom 9, vydáva poučenie na jeho vyplnenie, ktoré je prílohou tohto oznámenia. 

Súčasťou základných pravidiel dane z pridanej hodnoty (DPH) je, že základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Pravidlá týkajúce sa DPH Rada sa vyzve, aby dospela k všeobecnému smerovaniu k smernici o pravidlách DPH pre predaj dovážaného tovaru na diaľku a o dani z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze. Cieľom návrhu smernice je zlepšiť výber DPH z dovážaného tovaru tým, že za DPH pri dovoze budú zodpovední dodávatelia. To im poskytne ďalší stimul na využívanie jednotného kontaktného miesta pre DPH pri dovoze (IOSS) pre všetky povinnosti týkajúce sa DPH. Navrhovaná smernica podlieha mimoriadnemu legislatívnemu postupu, ktorý si po konzultácii s Európskym parlamentom vyžaduje jednomyseľnú podporu v Rade. SAFE Rada bude diskutovať o smerovaní v súvislosti s navrhovaným Nástrojom bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE). SAFE je nový finančný nástroj, ktorý Komisia navrhla 19. marca 2025 s cieľom pomôcť členským štátom zvýšiť výdavky na spoločné obstarávanie v oblasti obrany. O návrhu, nariadení Rady, sa v súčasnosti rokuje v rámci príslušných prípravných orgánov Rady. Konkurencieschopnosť V kontexte pravidelných rokovaní ministrov o konkurencieschopnosti a zjednodušení Komisia predloží svoje oznámenie o únii úspor a investícií. Cieľom tejto únie je vytvoriť lepšie finančné príležitosti pre občanov EÚ. Komisia prijala stratégiu týkajúcu sa únie úspor a investícií 19. marca 2025. Ministri budú mať príležitosť vymeniť si na ňu názory. Článok je krátený, celý si môžete prečítať tu.

Komisný predaj sa realizuje na základe komisionárskej zmluvy, v podstate ide o odložený predaj, keď práva k tovaru prevedie vlastník (dodávateľ), t.j. komitent na predajcu (komisionára) až v okamihu, keď predajca nájde zákazníka pre daný tovar.

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si službu pre nášho zákazníka u dodávateľa v PL (platiteľa DPH). Dodávateľ v PL nám vystavil faktúru s dátumom dodania 29. novembra 2024. Miesto dodania bolo podľa § 15 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“), faktúra bola vystavená na našu firmu bez DPH. Túto službu (opracovanie na materiáli) sme si však objednali pre nášho zákazníka - firma na SR, platiteľa DPH. Službu nášmu zákazníkovi vyfakturujeme so slovenskou DPH. Aký je správny dátum dodania, keď vystavujeme faktúru pre nášho zákazníka na SR? Vždy čakáme na potvrdenie dodacieho listu o prevzatí zákazky od nášho zákazníka na SR, vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov ide o materiál nášho zákazníka, na ktorom sa realizuje služba opracovania. Je teda správny postup napr. v tomto prípade, ak by zákazník potvrdil prevzatie v 12/24, vystaviť mu FA s dátumom dodania 12/24? Alebo mala byť FA vystavená s dátumom dodania 29.11.2024, ako nám vyfakturoval náš poľský dodávateľ?

Definovanie miesta zdaniteľného obchodu je dôležité pri cezhraničných transakciách realizovaných medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev ale aj mimo nich. Prostredníctvom miesta zdaniteľného obchodu sa určuje krajina, v ktorej je daň z pridanej hodnoty splatná.

Súdny dvor EÚ vydal v 2. polroku 2024 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH:

Vyhláška MF SR z 21. januára 2025, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 161/2016 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Na základe vládneho návrhu bol dňa 3. októbra 2024 schválený zákon č. 278/2024 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tzv. konsolidačný balík). V časti VII. tohto zákona dochádza k úprave zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), pokiaľ ide o výšky sadzieb. Zavádza sa nová základná sadzba vo výške 23 % a znížené sadzby vo výške 5 % a 19 %.

Vo všeobecnosti vzniká podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je pritom deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri službách vzniká daňová povinnosť v zásade dňom ich dodania.

Spoločnosť predáva tovar prostredníctvom e-shopu. Tovar zasiela aj do iných členských štátov Európskej únie (napríklad do Českej republiky alebo do Rakúska). Vo faktúrach spoločnosť uvádza položky za tovar a položku za dopravu. Ako má spoločnosť správne vykázať druh dodania v daňovom priznaní OSS položky za tovar a položku za poštovné? Je to spoločne ako tovar - GB?

Ako sa má správne účtovať u predávajúceho a u kupujúceho predaj tovaru pri akcii 1 + 1 zadarmo? Môžete, prosím, vysvetliť tento prípad z účtovného (JÚ, PÚ - spôsob A a spôsob B) a daňového hľadiska?

V podnikateľskej praxi sa možno častokrát stretnúť v súvislosti s riešením problematiky dane z pridanej hodnoty s pojmom "reťazové obchody". Zjednodušene možno konštatovať, že ide o také obchodné vzťahy, ktorých predmetom je dodanie toho istého tovaru medzi viacerými buď tuzemskými podnikateľmi alebo podnikateľmi z iných členských štátov, ale môžu zasahovať aj na územie tretích štátov.

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

V súčasnej dobe rýchlo sa meniacej legislatívy, predpisov a trendov v podnikateľskej praxi je potrebné neustále dopĺňanie vedomostí, informácií alebo aj kvalifikácie. Uvedené sa netýka len zamestnancov, ale v mnohých prípadoch aj samotných podnikateľov - fyzických osôb. Problematika vzdelávania podnikateľov však nie je obsiahnutá v žiadnom platnom právnom predpise.