Vplyv dotácií na základ dane

Súčasťou základu DPH na základe § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je len tá časť dotácie, ktorá sa dá identifikovať ako odplata za zdaniteľnú dodávku. Je nutné preveriť, či kupujúci tovarov alebo služieb majú prínos z dotácie, ktorá bola poskytnutá dotovanému subjektu. Cena, ktorú má zaplatiť kupujúci, sa musí stanoviť takým spôsobom, že sa bude znižovať proporcionálne k dotácii poskytnutej dodávateľovi tovarov alebo služieb.

V súvislosti s uvedeným je teda potrebné preskúmať, či skutočnosť, že dodávateľovi tovarov alebo služieb bola vyplatená dotácia, mu umožňuje predávať tovar alebo služby za nižšiu cenu, akú by musel požadovať pri absencii dotácie. Nie je nutné, aby dotácia korešpondovala presne zníženiu ceny dodávaných tovarov alebo služieb. Stačí, keď väzba medzi znížením ceny a dotáciou je zrejmá (môže to byť aj paušálna sadzba).

Pri poskytnutí dotácie k cene ide o tri strany:

1. subjekt poskytujúci dotácie;
2. subjekt, ktorý má z nich prospech, a
3. kupujúci tovarov alebo služieb, ktoré poskytol dotovaný subjekt.

Na rozdiel od dotácií k cene, prevádzkové dotácie pokrývajúce časť bežných nákladov takmer vždy ovplyvňujú nákladovú cenu tovarov alebo služieb, ktoré dodáva dotovaný subjekt.

Samotná skutočnosť, že dotácia môže ovplyvniť cenu tovarov a služieb, ktoré dodáva dotovaný orgán, nestačí na to, aby sa táto dotácia stala predmetom dane. Na to, aby dotácia bola priamo viazaná na cenu takýchto dodávok, je nutné aj to, aby bola osobitne zaplatená dotovanému subjektu, aby mohol zabezpečiť konkrétne tovary alebo služby. Len v takom prípade sa dá dotácia považovať za odplatu za dodávku tovarov alebo služieb, a teda byť predmetom dane. Na určenie toho, či dotácia je takouto odplatou, je potrebné, aby cena tovarov alebo služieb bola v princípe určená najneskôr do momentu uskutočnenia predmetnej udalosti. Väzba medzi dotáciou a cenou sa musí jednoznačne objaviť pri analýze jednotlivých prípadov okolností úhrady odplaty.

To znamená, že dotácie priamo viazané na cenu pokrývajú len dotácie, ktoré predstavujú celú odplatu alebo časť odplaty za dodanie tovarov alebo služieb a ktoré zaplatila tretia strana dodávateľovi.

Príklad č. 1 – Cenová dotácia:

Výrobca potravín dostane od štátu dotáciu na úhradu cenových rozdielov medzi cenou výrobcu a cenou pre konečného spotrebiteľa.

Základom dane je cena zaplatená kupujúcim a tiež suma predstavujúca dotáciu.

Príklad č. 2 – Účelová dotácia mesta:

Mesto má svoju spoločnosť s r. o., v ktorej je 100 % vlastníkom. Mesto zverilo svojej s. r. o. výkon správy zimného štadióna a jeho prevádzku. S. r. o. si sama platí elektrinu, je prihlásená ako odberateľ. Na elektrinu jej mesto poskytne účelovú dotáciu podľa Zásad hospodárenia mesta.

Predmetom DPH je podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH dodanie tovaru, služby, nadobudnutie tovaru a dovoz tovaru. Účelová dotácia ako finančný príspevok mesta na prevádzku zimného štadióna nie je predmetom DPH. Zdaňovaná by bola len dotácia poskytnutá k cene pri poskytnutí služby touto s. r. o. podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, v danom prípade takúto dotáciu mesto pre s. r. o. neposkytuje, dotácia na elektrinu preto nie je predmetom DPH.

Suma vyplácaná zdravotnou poisťovňou ako „paušál na starostlivosť“

Otázkou zahrnutia dotácie do základu dane sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-151/13 Le Rayon d’Or SARL. Podľa spoločnosti Rayon d’Or, ktorá prevádzkuje DSOS (domov pre seniorov odkázaných na starostlivosť) sumy, ktoré jej vypláca zdravotná poisťovňa ako „paušál na starostlivosť“, nepatria do základu dane.

Daňový úrad tvrdil, že „paušál na starostlivosť“ nepredstavuje dotáciu, ale systém sadzieb a že skutočnosť, že sadzby sú stanovené na základe potrieb starostlivosti, nebráni kvalifikácii tejto starostlivosti ako „plnenie za protihodnotu“. Subsidiárne tento úrad najmä tvrdil, že existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi vyplácaním „paušálu na starostlivosť“ a poskytovaním starostlivosti príjemcom. Plnenie nie je nevyhnutne individualizované, ale je možné ho individualizovať. Okrem toho mala Rayon d’Or zákonom stanovenú povinnosť poskytovať predmetnú starostlivosť, pričom jej cenu nemusia platiť príjemcovia starostlivosti a táto cena nemusí byť primeraná vo vzťahu k hodnote týchto služieb.

Súdnemu dvoru EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, či predstavuje paušálna platba, ako je „paušál na starostlivosť“ protihodnotu za odplatné poskytovanie starostlivosti, ktoré vykonáva DSOS v prospech svojich obyvateľov.

Súdny dvor EÚ poukázal na to, že zdaniteľný základ poskytnutia služieb v každom prípade tvorí všetko, čo bolo získané za poskytnutú službu. Treba však konštatovať, že „paušál na starostlivosť“, ktorý národná zdravotná poisťovňa vypláca DSOS, tieto zariadenia prijímajú ako protihodnotu za služby starostlivosti, ktoré podľa rôznych schém poskytujú svojim obyvateľom.

DSOS sú povinné ako protihodnotu za platbu uvedeného paušálu poskytovať služby svojim obyvateľom. Na to, aby mohlo byť poskytnutie služieb považované za vykonané „za protihodnotu“, sa nevyžaduje, aby sa protihodnota za tieto služby získala priamo od ich príjemcu, ale protiplnenie je možné získať aj od tretej osoby.

Skutočnosť, že priamym príjemcom sporných poskytnutých služieb nie je národná zdravotná poisťovňa, ktorá platí paušál, ale poistenec, nemôže narušiť priamu súvislosť, ktorá existuje medzi vykonaným poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou.

Pokiaľ poskytovanie uvedených služieb charakterizuje stála disponibilita poskytovateľa týchto služieb v čase, keď obyvatelia domova vyžadujú poskytovanie starostlivosti, na účely zistenia existencie priamej súvislosti medzi uvedeným poskytnutím a získanou protihodnotou nie je nevyhnutné preukázať, že sa platba vzťahuje na individualizované a časovo ohraničené poskytnutie starostlivosti uskutočnené na žiadosť obyvateľa domova.

Preto okolnosť, že služby starostlivosti, ktoré boli poskytnuté obyvateľom domova, nie sú vopred vymedzené ani individualizované a odmena sa vypláca vo forme paušálu, takisto nemôže ovplyvniť priamu súvislosť, ktorá existuje medzi vykonaným poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou, ktorej výška je stanovená vopred a podľa presne stanovených kritérií.

Na základe uvedeného bol prijatý záver, že paušálna platba, ako je „paušál na starostlivosť“, predstavuje protihodnotu za odplatné poskytovanie starostlivosti, ktoré vykonáva domov pre seniorov odkázaných na starostlivosť v prospech svojich obyvateľov.

Dodatočné financovanie vyplácané z prevádzkového fondu

V spojených veciach C‑573/18 a C‑574/18, ide o spoločnosti, ktoré boli veľkoobchodníci s ovocím a zeleninou. Ako „organizácia výrobcov“ predávali výrobky vypestované jej združenými výrobcami. Každá zo spoločností vytvára prevádzkový fond. Tento fond je účelovým združením majetku súkromného práva a financuje sa z polovice príspevkov združených výrobcov a z polovice z finančnej pomoci Európskej únie. Zdroje uvedeného fondu umožňujú financovať investície do jednotlivých podnikov členov organizácie výrobcov.

Predmetné spoločnosti na tento účel uzatvárali s rozličnými združenými výrobcami zmluvy o obstaraní a užívaní investičného majetku. Objednávky tovaru, ktoré sú predmetom týchto zmlúv, vykonávali priamo dodávatelia na vstupe. Títo dodávatelia im zasielali faktúry.

Spoločnosť vo veci C‑573/18 fakturovala výrobcom, v jednotlivých prípadoch, 50 % alebo 75 % jej obstarávacích nákladov navýšených o DPH, pričom zostávajúce náklady boli financované z prevádzkového fondu. Spoločnosť vo veci C‑574/18 fakturovala výrobcom 50 % jej obstarávacích nákladov navýšených o DPH, pričom zostávajúce náklady boli financované z prevádzkového fondu.

Výrobcovia boli povinní počas určitého trvania používania nadobudnutého majetku dodávať svoje výrobky predmetným spoločnostiam na účely ich uvádzania na trh a zaplatiť príspevok na predaj ich výrobkov, ktorý sa nazýva „finančný príspevok“. Tento finančný príspevok dosahoval v prípade spoločnosti vo veci C‑573/18 1,75 % z predajnej ceny svojich výrobkov a v prípade spoločnosti vo veci C‑574/18 3 % z predajnej ceny svojich výrobkov. Tieto príspevky boli určené na financovanie prevádzkových fondov.

Po uplynutí doby viazanosti, ktorá je stanovená v zmluvách o obstarávaní a užívaní investičného majetku, spoločnosti bez protiplnenia previedli ich spoluvlastnícke práva týkajúce sa nadobudnutého majetku. Spoločnosti v celom rozsahu odpočítali DPH zaplatenú na vstupe z faktúr dodávateľov a DPH odviedli iba zo súm účtovaných výrobcom. Nepovažovali sumy zaplatené z prevádzkových fondov za protihodnotu za poskytnutie predmetného tovaru výrobcom v rozsahu, v akom pochádzali z finančnej pomoci.

Daňový úrad po vykonaní daňovej kontroly u predmetných spoločností konštatoval, že spoločnosti od obstarania majetku poskytli rozličným výrobcom dispozičné právo k tomuto majetku a vykonali tak dodanie. Daňový úrad sa domnieval, že finančná pomoc pochádzajúca z prevádzkových fondov bola, ako skutočná dotácia, nezdaniteľná, a v dôsledku toho uplatnil na transakcie na výstupe uskutočnené spoločnosťami minimálny základ dane stanovený v § 10 dospel k záveru, že kúpna cena predstavovala čisté sumy zaplatené dodávateľom na vstupe.

Súdnemu dvoru EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, či za okolností, keď organizácia výrobcov dodáva tovar výrobcom, ktorí sú jej členmi a od týchto výrobcov za to dostáva platbu, ktorá nepokrýva nákupnú cenu, možno domnievať, že:

1. Ide o výmenu s doplatkom, pretože sa výrobcovia ako protihodnotu za dané plnenie voči organizácii výrobcov zmluvne zaviazali, že ju budú počas lehoty účelovej viazanosti zásobovať ovocím a zeleninou tak, že základom dane z tohto plnenia je nákupná cena, ktorú dodávateľom na vstupe zaplatila organizácia výrobcov za investičný majetok?
2. Sumu, ktorú prevádzkový fond za plnenie skutočne platí organizácii výrobcov, treba v plnej výške považovať za ‚dotáciu priamo súvisiacu s cenou tohto tovaru alebo služieb‘, takže základ dane zahŕňa aj finančnú pomoc, ktorá sa prevádzkovému fondu poskytuje príslušnou inštitúciou z operačného programu?

Určenie základu dane

Základom dane pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby je protihodnota skutočne prijatá zdaniteľnou osobou „od kupujúceho, od zákazníka alebo od tretej strany, vrátane dotácií priamo súvisiacich s cenou tohto tovaru alebo služieb.

Tým, že základ DPH zahŕňa dotácie, ktoré sú poskytnuté zdaniteľným osobám, sa má dosiahnuť zdanenie celkovej hodnoty tovarov alebo služieb daňou z pridanej hodnoty, a tak sa má zabrániť tomu, aby malo poskytnutie dotácie za následok nižší výnos dane.

Toto ustanovenie sa uplatňuje, ak je medzi dotáciou a cenou predmetnej transakcie priamy vzťah. Na dosiahnutie tejto situácie sa dotácia musí špecificky poskytnúť dotovanému subjektu, aby mohol dodať tovar alebo poskytnúť určitú službu. Len v tomto prípade sa môže dotácia považovať za protihodnotu dodania tovaru alebo poskytnutia služby, a teda môže byť zdaniteľná.

Navyše treba preveriť, či kupujúci tovarov alebo príjemcovia služieb majú prospech z dotácie poskytnutej príjemcovi. Je potrebné, aby bola cena, ktorú má zaplatiť kupujúci alebo príjemca služby, určená tak, že sa zníži o dotáciu poskytnutú predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, ktorá sa tak stane určujúcim faktorom ceny, ktorú budú žiadať. Tiež sa musí preveriť, či skutočnosť, že dotácia sa poskytuje predávajúcemu alebo poskytovateľovi služby, objektívne umožňuje dodať tovar alebo poskytnúť služby za nižšiu cenu, ako je cena, ktorú by musel predávajúci alebo poskytovateľ služby žiadať v prípade, že by dotácia nebola poskytnutá.

Protihodnota, ktorú predstavuje dotácia, musí byť okrem toho prinajmenšom identifikovateľná. Pojem „dotácie priamo spojené s cenou“ teda zahŕňa výlučne dotácie, ktoré sú úplnou alebo čiastočnou protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb a ktoré sú zaplatené tretími osobami predávajúcemu alebo poskytovateľovi.

Cieľom teda je zohľadniť protihodnotu zaplatenú za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby spôsobom, ktorý odzrkadľuje skutočnú celkovú hodnotu dodania tovaru alebo poskytnutia služby.

Platby z prevádzkových fondov boli organizáciám výrobcov zaplatené za dodanie investičného majetku a v prospech výrobcov. Organizácie výrobcov, ktorých sa týka konanie v predmetnej veci, znížili cenu vyžadovanú od výrobcov za dodanie tohto tovaru od presnej výšky súm pochádzajúcich z prevádzkových fondov. Existuje teda priama súvislosť medzi dodaním uvedeného tovaru a skutočne získanou protihodnotou. Tieto organizácie výrobcov dostali ako protihodnotu za dodanie toho istého tovaru na jednej strane platbu od výrobcov a na druhej strane platbu, ktorá im bola vyplatená z prevádzkového fondu z dôvodu tohto dodania. Platby pochádzajúce z prevádzkových fondov sa teda vykonávajú výlučne na účely dodania tohto investičného majetku, a teda predstavujú platby priamo spojené s cenou.

Okrem toho platby z prevádzkových fondov sú „dotáciami“ od tretích osôb. Tieto fondy majú právnu spôsobilosť, a na druhej strane organizácia výrobcov nemôže užívať majetok týchto fondov na osobné účely, keďže uvedené fondy sa používajú výlučne na financovanie operačných programov schválených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Zachovanie daňovej neutrality

Pokiaľ výrobca pre svoj podnik nadobudne tovar priamo od jeho výrobcu bez účasti organizácie výrobcov, do ktorej patrí, a bez platieb z prevádzkového fondu zriadeného touto organizáciou výrobcov, podlieha toto dodanie v celom rozsahu DPH. Naproti tomu, ak by bola DPH pri kúpe takého tovaru znížená v závislosti od časti financovanej z tohto prevádzkového fondu, výrobca, ktorý nadobudne tovar prostredníctvom uvedenej organizácie výrobcov, by tak podliehal nižšej dani než výrobca, ktorý nakupuje rovnaký tovar bez jej účasti. Ide teda o rozdielne zaobchádzanie, ktoré je v rozpore so zásadou daňovej neutrality.

Súdny dvor EÚ prijal záver

Za okolností, za ktorých „organizácia výrobcov“ kupuje tovar od dodávateľov na vstupe, dodáva tento tovar jej združeným členom a získava od nich platbu, ktorá nepokrýva kúpnu cenu, suma, ktorú taký prevádzkový fond, zaplatí tejto organizácii výrobcov za dodanie tohto tovaru výrobcom, tvorí súčasť protihodnoty tohto dodania a má sa považovať za dotáciu priamo spojenú s cenou tejto transakcie, ktorú poskytuje tretia osoba.

Kompenzácia vyplatená poskytovateľovi služieb na pokrytie vzniknutých nákladov

Súdny dvor EÚ sa vo veci C‑615/23, P. S.A. zaoberal otázkou, či paušálna kompenzácia vyplatená podniku poskytujúcemu služby verejnej hromadnej dopravy a určená na pokrytie strát vzniknutých v rámci poskytovania týchto služieb je zahrnutá do základu dane tohto podniku.

Spoločnosť P. pôsobí v oblasti osobnej dopravy. Ako prevádzkovateľ plánuje uzavrieť zmluvy o poskytovaní služieb verejnej hromadnej dopravy. Druhá zmluvná strana – územný samosprávny celok, má postavenie organizátora verejnej hromadnej dopravy.

V rámci plánovanej činnosti by bola P. odmeňovaná najmä predajom cestovných lístkov, ktorých cenu by určil organizátor. Keďže tento spôsob financovania nepostačuje na pokrytie nákladov na túto činnosť, P. by získala od organizátora kompenzáciu. V zmluve uzavretej s organizátorom by sa stanovili podmienky vyplácania kompenzácie, ktorej základom je záporný finančný výsledok vyplývajúci z uvedenej činnosti, a spresnila by sa maximálna výška kompenzácie za dané obdobie.

Podľa spoločnosti P. kompenzácia nezvyšuje základ dane, pretože nemá priamy vplyv na cenu poskytovaných služieb, ale predstavuje príspevok na celkové náklady plánovanej činnosti.

Podľa Najvyššieho správneho súdu v Poľsku sa vo vnútroštátnej judikatúre vychádza z toho, že takáto kompenzácia nie je súčasťou základu dane. Na to, aby sa suma financovania získaná zdaniteľnou osobou považovala za súčasť základu dane pri dodaní tovaru alebo poskytovaní služieb, je totiž potrebné, aby táto suma bola jasne priradená ku konkrétnej transakcii. Kompenzácia, o ktorú ide v predmetnej veci, však nemá priamy vplyv na cenu služieb poskytovaných spoločnosťou P., t. j. na cenu cestovných lístkov, keďže jej cieľom je predovšetkým pokryť straty vzniknuté počas daného obdobia.

Vnútroštátny súd si kladie otázku, či na určenie toho, či je takáto kompenzácia súčasťou základu dane na účely DPH, je nevyhnutné, aby existovala priama súvislosť medzi cenou cestovných lístkov a touto kompenzáciou, chápanou ako priame financovanie cestovných lístkov, ktoré úmerne znižuje ich cenu, alebo či na účely preukázania tejto priamej súvislosti stačí konštatovať, že bez uvedenej kompenzácie by cena týchto cestovných lístkov musela byť vyššia. Okrem toho si tento súd kladie otázku, či existenciu takejto priamej súvislosti možno vyvodiť zo skutočnosti, že služby poskytované poskytovateľom sa vyznačujú ich kontinuitou a stálou disponibilitou tohto poskytovateľa tieto služby poskytovať.

Hoci je podľa vnútroštátneho súdu nepochybné, že sa plánovaná kompenzácia netýka individualizovanej služby určenej príjemcom tejto služby, nič to nemení na skutočnosti, že táto kompenzácia znižuje cenu, ktorú majú zaplatiť takíto príjemcovia, keďže bez nej by cena cestovných lístkov predávaných prevádzkovateľom služieb verejnej dopravy musela byť stanovená na oveľa vyššej úrovni. Okrem toho uvedená kompenzácia by nebola finančným príspevkom pre všetky činnosti tohto prevádzkovateľa, ale bola by spojená výlučne s jeho činnosťou v oblasti verejnej dopravy.

Súdnemu dvoru EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, či paušálna kompenzácia vyplatená územným samosprávnym celkom podniku poskytujúcemu služby verejnej hromadnej dopravy a určená na pokrytie strát vzniknutých v rámci poskytovania týchto služieb je zahrnutá do základu dane tohto podniku.

Priamymi príjemcami služieb verejnej hromadnej dopravy, ktoré prevádzkovateľ týchto služieb plánuje poskytovať, sú používatelia uvedených služieb, ktorí si na tieto služby kupujú cestovný lístok, zatiaľ čo organizátor, ktorý vypláca tomuto prevádzkovateľovi kompenzáciu, sa nepovažuje za príjemcu tejto služby.

Základ DPH zahŕňa určité dotácie vyplatené zdaniteľným osobám, chce dosiahnuť zdanenie celkovej hodnoty tovarov alebo služieb daňou z pridanej hodnoty, a tak zabrániť tomu, aby malo poskytnutie dotácie za následok nižší výnos dane.

Dotácia je súčasťou základu dane, ak je medzi dotáciou a cenou predmetnej transakcie priamy vzťah. Dotácia sa musí najskôr špecificky poskytnúť dotovanému subjektu, aby mohol dodať tovar alebo poskytnúť určitú službu. Len v tomto prípade sa môže dotácia považovať za protihodnotu dodania tovaru alebo poskytnutia služby, a teda môže byť zdaniteľná.

Navyše treba preveriť, či kupujúci tovarov alebo príjemcovia služieb majú prospech z dotácie poskytnutej príjemcovi. Je totiž potrebné, aby bola cena, ktorú má zaplatiť kupujúci alebo príjemca služby, určená tak, že sa zníži o dotáciu poskytnutú predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, ktorá sa tak stane určujúcim faktorom ceny, ktorú budú žiadať. Tiež sa musí preveriť, či skutočnosť, že dotácia sa poskytuje predávajúcemu alebo poskytovateľovi služby, objektívne umožňuje dodať tovar alebo poskytnúť služby za nižšiu cenu, ako je cena, ktorú by musel predávajúci alebo poskytovateľ služby žiadať v prípade, že by dotácia nebola poskytnutá.

Protihodnota, ktorú predstavuje dotácia, musí byť okrem toho prinajmenšom identifikovateľná. Pojem „dotácie priamo spojené s cenou“ zahŕňa výlučne dotácie, ktoré sú úplnou alebo čiastočnou protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb a ktoré sú zaplatené tretími osobami predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb .

V predmetnej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že služby verejnej hromadnej dopravy, by sa poskytovali na základe zmluvy uzavretej medzi územným samosprávnym celkom konajúcim ako organizátor, ktorý by stanovil cenu cestovných lístkov, a spoločnosťou P. konajúcou ako prevádzkovateľ. Keďže príjmy pochádzajúce najmä z predaja cestovných lístkov nie sú dostatočné na pokrytie nákladov na tieto služby, územný samosprávny celok by zaplatil spoločnosti P. paušálnu kompenzáciu, ktorej suma by nemohla presiahnuť sumu zodpovedajúcu zápornému finančnému výsledku vyplývajúcemu z uvedených služieb, a v každom prípade maximálnu sumu stanovenú pre dané obdobie.

Takáto kompenzácia nemá priamy vplyv na cenu poskytovaných dopravných služieb, ktorú stanovuje organizátor týchto služieb, keďže cieľom tejto kompenzácie je predovšetkým pokryť straty spojené s touto činnosťou.

Za týchto podmienok treba konštatovať, že kompenzácia, nie je osobitne vyplácaná prevádzkovateľovi na účely poskytovania prepravnej služby konkrétnemu príjemcovi tejto služby a nemá vplyv na cenu, ktorú má tento príjemca zaplatiť, keďže táto cena nie je stanovená tak, že by sa znižovala úmerne ku kompenzácii vyplácanej poskytovateľovi tejto služby. Uvedená kompenzácia sa poskytuje a posteriori a je nezávislá od konkrétneho využitia dopravných služieb, ale závisí od počtu ponúkaných vozidlokilometrov. Takáto kompenzácia teda nepatrí pod pojem „dotácie priamo spojené s cenou“. Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že bez takejto kompenzácie, ktorá umožňuje jasne znížiť cenu poskytovanej služby, by cena cestovných lístkov mala byť pre príjemcov tejto služby vyššia.

Treba vziať do úvahy, že každá dotácia môže mať nevyhnutne účinky na výpočet cien bez ohľadu na to, či ho vykoná prijímateľ dotácie alebo, ako v predmetnej veci, organizátor vyplácajúci uvedenú dotáciu. Ako však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, samotná skutočnosť, že financovanie môže ovplyvniť ceny tovaru dodávaného alebo služieb poskytovaných subjektom, ktorý prijíma toto financovanie, ešte nepostačuje na to, aby bola táto dotácia zdaniteľná ako dotácia priamo spojená s cenou.

V predmetnej veci zo služieb verejnej hromadnej dopravy nemajú prospech osoby, ktoré môžu byť jasne identifikované, ale všetci potenciálni cestujúci. Okrem toho sa kompenzácia vypočíta bez ohľadu na totožnosť a počet používateľov poskytovanej služby.

Na základe uvedeného Súdny dvor EÚ prijal záver, že paušálna kompenzácia vyplatená územným samosprávnym celkom podniku poskytujúcemu služby verejnej hromadnej dopravy a určená na pokrytie strát vzniknutých v súvislosti s poskytovaním týchto služieb nie je zahrnutá do základu dane tohto podniku.