Daň z pridanej hodnoty

V rámci tzv. konsolidačných opatrení schválených zákonom č. 278/2024 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 278/2024 Z.z. alebo „konsolidačný zákon“) sa v článku III. menia a dopĺňajú ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

V odpovedi na otázku č. 3911 je uvedený príklad lízingu stroja, kde bola záloha ako prvá zvýšená splátka uhradená dodávateľovi stroja, nie lízingovej spoločnosti. Došlo k postúpeniu zaplatenej zálohy. V účtovaní však toto postúpenie nie je uvedené. Prosím, ako zaúčtovať postúpenie zaplatenej zálohy? Ako vysporiadať DPH, keby bola zaplatená záloha v mesiaci napr. november v sume 6 000 €, príde daňový doklad na prijatú platbu od dodávateľa (5 000 €+ DPH 1 000 €). DPH v daňovom priznaní za november je v nároku na odpočet. V decembri je doplatená záloha dodávateľovi 6 000 €. Uzatvorí sa lízingová zmluva a zmluva o postúpení pohľadávky - zaplatenej zálohy 12 000 €. V splátkovom kalendári k lízingovej zmluve je uvedená 1. zvýšená splátka 12 000 € (10 000 € + 2 000 € DPH). Ako uviesť DPH 1 000 € do nároku na odpočet, keď v splátkovom kalendári je uvedená celá DPH 2 000 €, ale z nej 1 000 € už je v nároku v novembri?

S. r. o. platiteľ DPH nedostal zaplatené v roku za poskytnutie stavebných prác. Svojim odberateľom taktiež teda nezaplatil. Kedy sa uplatňujú náklady, až po zaplatení, čiže sa odpočítajú od základu dane? Ak áno, do ktorého riadku v DP sa uvádzajú? Ak by išlo o tovar, ktorý nezaplatí, myslím, že tam musí vrátiť DU odpočítanú DPH do 3 mesiacoch. Správne? A ten zvyšok ide hneď na nákladoch, či až po zaplatení, keď si znova vypýta aj DPH od štátu?

Slovenská fyzická osoba ako nepodnikateľ kúpila byt na bývanie. Ide o riadny byt v bytovom dome na bývanie. Následne po pár mesiacoch si ho ako szčo, platiteľ DPH, zaradil do obchodného majetku, zriadil si tam prevádzku a používal ako kancelárske priestory. DPH na vstupe si pri zaradení do majetku (obstaraní do podnikania) podnikateľ neodpočítal. Ak bude podnikateľ túto nehnuteľnosť predávať, tak je potrebné, aby riešil pri predaji DPH na výstupe?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si službu pre nášho zákazníka u dodávateľa v PL (platiteľ DPH). Dodávateľ v PL nám vystavil faktúru s dátumom dodania 29.11.2024. Miesto dodania bolo podľa § 15 zákona o DPH, faktúra bola vystavená na našu firmu bez DPH. Túto službu (opracovanie na materiáli) sme si však objednali pre nášho zákazníka – firma na SR, platiteľ DPH. Službu nášmu zákazníkovi vyfakturujeme so slovenskou DPH. Aký je správny dátum dodania, keď vystavujeme faktúru pre nášho zákazníka na SR? Vždy čakáme na potvrdenie dodacieho listu o prevzatí zákazky od nášho zákazníka na SR, vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov ide o materiál nášho zákazníka, na ktorom sa realizuje služba opracovania. Je teda správny postup napr. v tomto prípade, ak by zákazník potvrdil prevzatie v 12/24, vystaviť mu FA s dátumom dodania 12/24? Alebo mala byt FA vystavená s dátumom dodania 29.11.2024, ako nám vyfakturoval náš poľský dodávateľ?

Objednávka z 25. 04. 2024, aj prijatá platba, ďalšia prijatá platba záloha 25.07.2024. Celkovú FA som vystavila 25.11.2024, ide o bytové družstvo, čiže som vyčíslila DPH 20 % k sume. Bolo treba vyčísliť DPH aj v prijatých zálohách v jednotlivých mesiacoch za apríl a júl, alebo je v poriadku až v 11 mesiaci, kde som ju celu dala do KV DPH a zaplatila teraz v 12 mesiaci?

Sme sociálny podnik - stavená činnosť, platiteľ DPH, fakturujeme spoločnostiam, platiteľom DPH, stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti. Ako správne uvádzať informáciu o DPH na faktúrach pre odberateľa? Má vymeriavať DPH z 10 % sadzby DPH, alebo z 20 % sadzby DPH v roku 2024? Ako to bude v roku 2025? Nakoľko, ak fakturujeme pre neplatiteľov DPH, tak fakturujeme so zníženou sadzbou DPH (10 %). Ako je to v opačnom prípade pri nadobudnutí služby s prenosom daňovej povinnosti?

Legislatívna úprava zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") účinná od 1. januára 2025 priniesla okrem iného aj povinnosť oznámiť finančnej správe skutočnosť, že sa podnikateľ stal platiteľom DPH.

Od roku 2025 pri nákupoch do výšky 400 € (vrátane DPH) bude naďalej možné uplatniť si odpočet DPH bez nutnosti vystavenia faktúry. Pri vyšších sumách však bude potrebné žiadať od dodávateľa riadnu faktúru, aby bol odpočet možný. Pôjdem do predajne Nay alebo Merkury Market, zaplatím v hotovosti 600 €. Zabudnem žiadať riadnu faktúru, vystavia mi bloček, DPH nemôžem odpočítať, to je jasné. Do daňových výdavkov s. r. o. si môžem dať tento bloček? Pôjdem do predajne Nay alebo Merkury Market, zaplatím v hotovosti 600 €. Ak sa identifikujem ako zdaniteľná osoba (s. r. o.- napr. prinesiem im výpis z OR ) sú oni povinní vystaviť riadnu faktúru? Nebudú si vymýšľať, že nie sú povinní a že stačí bloček? 

Objednávka z 25. 11. 2024, odoslaná platba 25. 11., prišla mi vystavená FA z prijatej platby 30. 11. Do výkazu DPH 11? Následne vystavená FA 6. 12. 2024 za poskytnuté služby, vlastne už neslúži v účtovníctve k "ničomu"? Neúčtujem nič, iba založím k dokladom? Alebo je správne, ako som to robila doteraz, že som až klasickú FA 6. 12. 2024 účtovala aj s DPH a dala do 12. mesiaca. Ak sa doplácala rozdiel v cene, odpočítala som zálohu z celkovej fakturovanej sumy aj s DPH a dala do výkazu DPH celu sumu za 12. mesiac. Či je potrebné rozdeliť to na 11. mesiac zálohu a v 12. mesiaci doplatok?

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Na základe vládneho návrhu bol dňa 3. októbra 2024 schválený zákon č. 278/2024 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tzv. konsolidačný balík). V časti VII. tohto zákona dochádza k úprave zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), pokiaľ ide o výšky sadzieb. Zavádza sa nová základná sadzba vo výške 23 % a znížené sadzby vo výške 5 % a 19 %.

Systém dane z pridanej hodnoty (DPH) je v rámci členských štátov Európskej únie harmonizovaný. Podľa článku 12 a článku 135 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) dodanie nezastavaných pozemkov ako takých je oslobodené od dane okrem stavebných pozemkov. Dodanie stavebného pozemku sa zdaňuje.

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vyrába a predáva zmrzlinu. Spoločnosť vlastní kamennú prevádzku, v ktorej vyrobenú zmrzlinu predáva. Zákazníci majú možnosť zmrzlinu skonzumovať v tejto prevádzke s tým, že môžu sedieť pri stolíkoch. Je možné výrobu a predaj zmrzliny na okamžitú konzumáciu považovať za reštauračné a stravovacie služby, na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba dane z pridanej hodnoty?

V rozsudku C-622/23 „rhtb“ sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou, či suma, ktorá prináleží zhotoviteľovi diela, ak nedošlo k (úplnému) dokončeniu diela z dôvodov na strane objednávateľa, podlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty.

Zákon č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií zahŕňa  okrem iných novely zákonov, ktoré vám predstavíme ďalej v článku. Týkajú sa tak právnických ako aj fyzických osôb.

Finančná správa SR pripomína verejnosti konsolidačné opatrenia, ktoré začnú platiť od januára budúceho roka. Zmeny v daňovom systéme sa dotknú dane z príjmu, DPH, daňového bonusu, asignácie 2 % a ďalších tém.

Účtovné prípady sú podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) definované ako účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch ako aj výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Vyberáme pre vás časť z publikácie Zákon o dani z pridanej hodnoty - komentár. Komentár analyzuje praktické uplatňovanie DPH v konkrétnych prípadoch na základe vzájomného vzťahu jednotlivých ustanovení smernice 2006/112/ES, jej vykonávacieho nariadenia a zákona o dani z pridanej hodnoty. Dôležitý prameň práva predstavuje aj početná judikatúra Súdneho dvora, súdu Súdneho dvora EÚ. Autormi sú Mojmír Beňo, Matej Kačaljak, Milan Vargan, Alica Orda Oravcová, Filip Richter a Jozef Sábo. V nasledujúcej časti uverejňujeme časť komentára k § 38.

Na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) sa klient obrátil so žiadosťou k aplikácii zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).