Daň z pridanej hodnoty

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi najvýznamnejšie trendy posledných rokov. Po úvodnom prevode papierových procesov do elektronickej podoby sa aktuálny vývoj sústreďuje na pokročilé analytické nástroje, ktoré samostatne vyhodnocujú veľké objemy údajov a identifikujú rizikové správanie. Umelá inteligencia sa stáva súčasťou rozhodovacích a kontrolných mechanizmov verejných orgánov vrátane daňovej správy.

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) zohráva v oblasti dane z pridanej hodnoty mimoriadne významnú úlohu. Hoci základným právnym predpisom upravujúcim spoločný systém DPH je smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, samotný text smernice často obsahuje všeobecné pojmy a princípy, ktorých konkrétny obsah bol postupne dotváraný rozhodovacou činnosťou SD EÚ. Práve judikatúra preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť právnej úpravy DPH a v mnohých prípadoch má pre aplikačnú prax rovnaký význam ako samotné zákonné ustanovenia.

Kryptomeny a ďalšie formy kryptoaktív sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do bežnej podnikateľskej praxe. Kým v minulosti sa s nimi stretávali najmä technologicky orientované subjekty alebo investori, dnes ich využívajú aj obchodné spoločnosti pri úhradách za tovary a služby, poskytovatelia digitálnych služieb, e-shopy či podnikatelia pôsobiaci v oblasti decentralizovaných financií.

V rámci predchádzajúcej časti článku bolo komplexne poukázané na zmeny a doplnenia v oblasti mechanizmu úpravy odpočítanej dane, pričom boli zároveň predstavené aj nové legislatívne pojmy upravené v § 52a zákona o DPH. V tejto časti článku bude na uvedené potrebné plynulo nadviazať sumarizáciou zmien a doplnení v oblasti mechanizmu opravy odpočítanej dane, ako aj na vzorec na vykonanie úpravy odpočítanej dane normatívne zakotvený v prílohe č. 1 k zákonu o DPH.

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri DPH je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Moderné obchodné modely pri uplatňovaní DPH prinášajú stále nové otázky. Súčasná digitálna ekonomika a inovatívne marketingové stratégie neustále posúvajú hranice tradičného vnímania obchodu. Firmy bežne využívajú prepracované vernostné programy na udržanie zákazníkov alebo obchodujú s virtuálnym obsahom v online svete. Odpovede na otázky, ako správne zdaniť tieto transakcie, úzko súvisia s pochopením definície poukazov na účely DPH.

Slovensko ako prvé v Európe zavádza model elektronického reportingu v súlade s pravidlami EÚ pre DPH

MF SR predložilo 27. mája 2026 do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Významnou súčasťou novely sú aj opatrenia, ktoré majú posilniť boj proti daňovým únikom a zneužívaniu systému DPH. Ide o druhú časť série venovanej pripravovaným zmenám v DPH.

Finančná správa na základe dát preveruje konkrétne rizikové prípady, v ktorých si platitelia DPH uplatňujú 100 % odpočítanie dane a deklarujú, že vozidlo používajú výlučne na podnikanie.

V praxi sa často stretávame so situáciou, keď slovenská firma nakupuje investičný majetok alebo tooling od zahraničného dodávateľa a tento majetok zostáva určitý čas umiestnený v inej krajine EÚ. V našom prípade český dodávateľ registrovaný pre DPH v ČR dodal v roku 2025 tooling s českou DPH, pričom tooling zostal fyzicky umiestnený v ČR. Slovenský odberateľ nie je registrovaný pre DPH v ČR, preto je správnym postupom požiadať o vrátenie zaplatenej českej DPH prostredníctvom mechanizmu VAT Refund v ČR. V roku 2026 však ten istý český dodávateľ vyfakturoval prepravu tohto toolingu z ČR na Slovensko, opäť s českou DPH, a to formou samostatnej faktúry (nie ťarchopis k pôvodnej dodávke tovaru). Je takýto postup správny, alebo mala byť faktúra za prepravu vystavená bez českej DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) na slovenského príjemcu?

Zánik (vyradenie) majetku sa účtuje podľa dôvodu vyradenia. Najčastejšie ide o predaj, likvidáciu, darovanie, škodu alebo manko.

Daňová amnestia platí len do 30. 7. 2026 – do tohto dátumu musíte urobiť všetky potrebné kroky, aby ste využili odpustenie pokút a úrokov.

FR SR spúšťa celoslovenskú kontrolnú akciu zameranú na influencerov a tvorcov digitálneho obsahu. Cieľom je preveriť plnenie daňových a registračných povinností osôb, ktoré dosahujú príjmy prostredníctvom sociálnych sietí a online platforiem.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Elektronická fakturácia nie je slovenská novinka, ale súčasť celoeurópskej reformy DPH v rámci balíka ViDA (VAT in the Digital Age). Európska únia postupne zavádza elektronickú výmenu faktúr medzi podnikateľmi s cieľom zjednodušiť podnikanie, znížiť administratívnu záťaž, zrýchliť spracovanie faktúr a účinnejšie bojovať proti daňovým podvodom. Slovensko tým nasleduje trend, ktorý už úspešne funguje vo viacerých európskych krajinách.

Spoločnosť A a spoločnosť B (materská a dcérska spoločnosť) usporiadali spoločný teambuilding v Českej republike. Ubytovanie v hoteli objednala spoločnosť A, pričom hotel vystavil faktúru na spoločnosť A s českou DPH podľa tamojších právnych predpisov. V praxi vzniká otázka, ako má spoločnosť A postupovať pri refakturácii pomernej časti nákladov na ubytovanie spoločnosti B - či má vystaviť faktúru so slovenskou DPH, alebo s prenosom daňovej povinnosti podľa slovenského zákona o DPH, prípadne či ide o plnenie, na ktoré sa slovenská DPH vôbec nevzťahuje.

Spoločnosť A a B (materská a dcérska) usporiadali spoločný teambuilding v Čechách, ubytovanie v hoteli objednala spoločnosť A a faktúra bola vystavená na spoločnosť A s DPH platnou v Čechách. Ako má postupovať spoločnosť A pri refakturácií pomernej časti nákladov spoločnosti B má vystaviť faktúru s DPH alebo s prenosom daňovej povinnosti?

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Refakturácia nákladov medzi prepojenými osobami predstavuje v súčasnej podnikateľskej praxi mimoriadne frekventovaný jav. Typicky sa vyskytuje v rámci podnikateľských skupín, kde jednotlivé spoločnosti zdieľajú spoločné zdroje, ako sú administratívne priestory, IT infraštruktúra, marketingové aktivity či riadiace služby. Tento model fungovania je charakteristický najmä pre holdingové štruktúry a medzinárodné skupiny, ale čoraz častejšie sa uplatňuje aj v menších podnikateľských zoskupeniach na národnej úrovni.

Od 1. januára 2025 sa v rámci právnej úpravy dane z pridanej hodnoty začala uplatňovať nová koncepcia osobitnej úpravy pre malé podniky, ktorá predstavuje jeden z významnejších harmonizačných zásahov do systému DPH v posledných rokoch.