Daň z pridanej hodnoty

Nezisková organizácia - futbalový klub poskytuje za odplatu propagačné a reklamné služby v prospech sponzorov a zároveň realizuje transfery, hosťovania a prestupy hráčov. V októbri 2026 jej príjmy prekročili 50 000 €. Vzniká jej povinnosť podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH? Ktoré príjmy sa zahŕňajú do obratu a aký význam má prekročenie hranice 62 500 €?

Právna úprava komisionárskej zmluvy je predmetom ustanovení § 577 až § 590 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zásade platí, že komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Nezisková organizácia-Futbalový klub fakturuje za propagáciu ponikateľ. činnosti sponzorov, transfery, hosťovanie a prestupy hráčov. V októbri prekročila hranicu 50 000 €. Má povinnosť registrácie  platiteľa DPH?

V pracovnej sezóne subjektov poskytujúcich služby cestovného ruchu má správne uplatňovanie režimu DPH svoje nezastupiteľné miesto. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) ustanovuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH v rámci ustanovenia § 65.

Podľa štandardného mechanizmu úhrady dane podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) platí, že daň uvedenú na faktúre za dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku je povinný platiť dodávateľ, ak zákon o DPH neustanovuje inak.

Nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie DPH je prítomnosť protihodnoty. Podnikateľská prax však denne prináša množstvo situácií, keď platiteľ dane poskytne plnenie bezodplatne - či už ide o rôzne formy darov pre obchodných partnerov, zamestnanecké benefity, agresívne marketingové kampane, rozdávanie vzoriek alebo zabezpečenie dopravy a stravovania na pracovisku.

Povinnosť platiteľa dane oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR každý účet, ktorý používa alebo bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane, ako aj každú zmenu týkajúcu sa takéhoto účtu (ďalej len „bankový účet“) je obsiahnutá v rámci ustanovenia § 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

  Koniec septembra je tradične spojený s viacerými významnými daňovými povinnosťami. Daňovníci, ktorí si pri dani z príjmov oznámili odklad podania daňového priznania, musia najneskôr do 30. septembra podať daňové priznanie a zároveň uhradiť vypočítanú daň. Ďalšie predĺženie tejto lehoty už zákon neumožňuje.

Do legislatívneho procesu bol predložený návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. spolu so súvisiacimi zmenami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a zákona č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Keďže ide o rozsiahlu novelu, prinášame výber kľúčových zmien, ktoré sa najviac dotknú bežnej podnikateľskej praxe. Zmeny v DPH nenabiehajú naraz, ale v troch vlnách: dňom vyhlásenia zákona od: 1. 1. 2027, 1. 7. 2028 a 1. 7. 2030. Pri každom bode nižšie uvádzame orientačný predpokladaný termín účinnosti.

Fyzická osoba (neplnoletá) poskytovala tri roky (2024,2025 a 2026) služby spoločnosti ROBLOX Corporation (spoločnosť je usídlená v USA). Predmetom služieb bol vývoj počítačových hier. Spoločnosť ROBLOX Corporation na základe vopred dohodnutých pravidiel vyplácala fyzickej osobe odmenu. Odmena nebola vyplácaná na účet fyzickej osoby ale evidovaná v mene Robux (skratka R$) len v systéme ROBLOX Corporation. Fyzická osoba (jej rodič) založila s. r. o., zaregistrovala ju v spoločnosti ROBLOX Corporation a časť získanej odmeny evidovanej v mene Robux R$ požiadala s. r. o. vyplatiť v mene EUR na účet s. r. o. Spoločnosť ROBLOX Corporation vyplatila v roku 2026 na účet s. r. o. postupne 50 000 € a 20 000 €. Fyzická osoba je študent a je zamestnaná v spoločnosti s. r. o. Nemá 18 rokov a nemôže byť konateľom len spoločníkom v spoločnosti s. r. o. Aktuálne nie je ani spoločníkom. Aké povinnosti vznikli novozaloženej s. r. o. z hľadiska slovenského zákona o DPH? Ak nemá žiadne iné príjmy (okrem tých pre spoločnosť ROBLOX Corporation ): Miestom dodania služby je tretia krajina (USA). Nemusí sa registrovať pre DPH ani pri prekročení zákonom stanovenej hranice. Nemusí sa registrovať ani podľa § 7a zákona o DPH. Musí si plniť povinnosti len z hľadiska zákona o dani z príjmov. Je tento náš názor správny, ak nie aké povinnosti má s. r. o. z hľadiska slovenského zákona o DPH?

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi najvýznamnejšie trendy posledných rokov. Po úvodnom prevode papierových procesov do elektronickej podoby sa aktuálny vývoj sústreďuje na pokročilé analytické nástroje, ktoré samostatne vyhodnocujú veľké objemy údajov a identifikujú rizikové správanie. Umelá inteligencia sa stáva súčasťou rozhodovacích a kontrolných mechanizmov verejných orgánov vrátane daňovej správy.

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) zohráva v oblasti dane z pridanej hodnoty mimoriadne významnú úlohu. Hoci základným právnym predpisom upravujúcim spoločný systém DPH je smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, samotný text smernice často obsahuje všeobecné pojmy a princípy, ktorých konkrétny obsah bol postupne dotváraný rozhodovacou činnosťou SD EÚ. Práve judikatúra preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť právnej úpravy DPH a v mnohých prípadoch má pre aplikačnú prax rovnaký význam ako samotné zákonné ustanovenia.

Kryptomeny a ďalšie formy kryptoaktív sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do bežnej podnikateľskej praxe. Kým v minulosti sa s nimi stretávali najmä technologicky orientované subjekty alebo investori, dnes ich využívajú aj obchodné spoločnosti pri úhradách za tovary a služby, poskytovatelia digitálnych služieb, e-shopy či podnikatelia pôsobiaci v oblasti decentralizovaných financií.

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri DPH je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Moderné obchodné modely pri uplatňovaní DPH prinášajú stále nové otázky. Súčasná digitálna ekonomika a inovatívne marketingové stratégie neustále posúvajú hranice tradičného vnímania obchodu. Firmy bežne využívajú prepracované vernostné programy na udržanie zákazníkov alebo obchodujú s virtuálnym obsahom v online svete. Odpovede na otázky, ako správne zdaniť tieto transakcie, úzko súvisia s pochopením definície poukazov na účely DPH.

V rámci predchádzajúcej časti článku bolo komplexne poukázané na zmeny a doplnenia v oblasti mechanizmu úpravy odpočítanej dane, pričom boli zároveň predstavené aj nové legislatívne pojmy upravené v § 52a zákona o DPH. V tejto časti článku bude na uvedené potrebné plynulo nadviazať sumarizáciou zmien a doplnení v oblasti mechanizmu opravy odpočítanej dane, ako aj na vzorec na vykonanie úpravy odpočítanej dane normatívne zakotvený v prílohe č. 1 k zákonu o DPH.

Slovensko ako prvé v Európe zavádza model elektronického reportingu v súlade s pravidlami EÚ pre DPH

MF SR predložilo 27. mája 2026 do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Významnou súčasťou novely sú aj opatrenia, ktoré majú posilniť boj proti daňovým únikom a zneužívaniu systému DPH. Ide o druhú časť série venovanej pripravovaným zmenám v DPH.

Finančná správa na základe dát preveruje konkrétne rizikové prípady, v ktorých si platitelia DPH uplatňujú 100 % odpočítanie dane a deklarujú, že vozidlo používajú výlučne na podnikanie.

V praxi sa často stretávame so situáciou, keď slovenská firma nakupuje investičný majetok alebo tooling od zahraničného dodávateľa a tento majetok zostáva určitý čas umiestnený v inej krajine EÚ. V našom prípade český dodávateľ registrovaný pre DPH v ČR dodal v roku 2025 tooling s českou DPH, pričom tooling zostal fyzicky umiestnený v ČR. Slovenský odberateľ nie je registrovaný pre DPH v ČR, preto je správnym postupom požiadať o vrátenie zaplatenej českej DPH prostredníctvom mechanizmu VAT Refund v ČR. V roku 2026 však ten istý český dodávateľ vyfakturoval prepravu tohto toolingu z ČR na Slovensko, opäť s českou DPH, a to formou samostatnej faktúry (nie ťarchopis k pôvodnej dodávke tovaru). Je takýto postup správny, alebo mala byť faktúra za prepravu vystavená bez českej DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) na slovenského príjemcu?