Daň z pridanej hodnoty

Balík ViDA bude mať na slovenský právny rámec DPH viacvrstvový dopad. Už zo samotnej povahy prijatých právnych aktov vyplýva, že nepôjde iba o mechanické prevzatie jednej novely do zákona o DPH. Reforma je vystavaná kombináciou smernice, nariadenia a vykonávacieho nariadenia, čo znamená, že časť zmien bude potrebné transponovať do vnútroštátneho práva, kým časť bude pôsobiť priamo cez záväzný európsky rámec administratívnej spolupráce a vykonávacích pravidiel. Smernica Rady (EÚ) 2025/516 bola prijatá 11. marca 2025 a publikovaná 25. marca 2025, pričom ViDA sa podľa Európskej komisie bude zavádzať postupne až do januára 2035.

Ak sa má odpovedať na otázku, čo ViDA reálne prinesie slovenským platiteľom DPH, nestačí zostať pri opise jej troch pilierov. Rozhodujúce je, ako sa tieto reformné okruhy premietnu do každodennej podnikateľskej praxe. Práve tu sa ukazuje, že ViDA nebude pre podnikateľov znamenať iba ďalšiu novelu zákona o DPH, ale skôr postupnú premenu spôsobu, akým sa DPH vo firme eviduje, fakturuje, kontroluje a riadi. Európska komisia výslovne uvádza, že balík ViDA sa bude zavádzať postupne až do januára 2035, pričom jeho cieľom je nielen boj proti podvodom, ale aj podpora podnikateľov a členských štátov pri prechode na nový model fungovania DPH.

Praktický význam reformy ViDA sa najlepšie ukazuje na konkrétnych situáciách, v ktorých sa stretávajú hmotnoprávne pravidlá DPH, fakturačné povinnosti, dátové požiadavky a interné procesy podnikateľa. Práve v týchto situáciách sa totiž ukáže, že ViDA nepredstavuje iba novú vrstvu európskej regulácie, ale zásah do každodennej prevádzky podnikov, ktoré uskutočňujú cezhraničné obchody, využívajú digitálne platformy alebo pracujú s viacerými fakturačnými a evidenčnými systémami. Zavádzanie reformy bude pritom postupné a rozdelené do viacerých etáp, čo znamená, že podnikatelia budú musieť priebežne vyhodnocovať, ktorá časť ich činnosti bude novými pravidlami dotknutá skôr a ktorá neskôr.

Daň z pridanej hodnoty patrí dlhodobo medzi kľúčové príjmové zdroje verejných rozpočtov členských štátov Európskej únie. Zároveň ide o daň, pri ktorej sa osobitne prejavuje napätie medzi potrebou zabezpečiť efektívny výber dane, požiadavkou neutrality vo vzťahu k podnikateľom a potrebou obmedzovať podvody a iné formy daňových únikov. Tradičný model správy DPH bol pritom budovaný v prostredí, ktoré nezodpovedá súčasnej intenzite cezhraničného obchodu, digitalizácie podnikania ani rozsahu platformovej ekonomiky.

Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) ako druh nepriamej dane predstavuje jeden z najvýznamnejších zdrojov príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárskych procesoch a zároveň je aj základným prvkom fiškálnej politiky všetkých členských štátov Európskej únie.

  Daňový podvod je úmyselné konanie, pri ktorom sa osoba alebo firma snaží získať peniaze od štátu neoprávnene, najčastejšie tým, že si uplatní vrátenie dane, na ktoré nemá nárok (napríklad pri DPH). Ide o závažné porušenie zákona, ktoré je na Slovensku trestným činom. Praktický návod vychádza z uverejneného článku.  

Zlato ako také sa považuje za komoditu, ktorá si dokáže udržať hodnotu v časoch kríz. Ide v podstate o fyzické aktívum, ktoré nie je súčasťou finančného systému. Je možné ho uložiť vo vlastnom trezore, takže ho neovplyvní zlyhanie bánk, nepokoje či bankroty štátov.

Z článku 73 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“), ktorému zodpovedá ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vyplýva, že základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za dodanie tovaru a poskytovanie služieb.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

1. Dodávateľ nám dodal tooling v roku 2025. Ide o českého dodávateľa, ktorý je registrovaný pre DPH v ČR. Predmetný tooling nám dodal s českou DPH, tooling zostal umiestnený v ČR. My sme subjekt, ktorý nie je zaregistrovaný pre DPH v ČR, preto si DPH z tejto faktúry budeme žiadať cez VAT Refund v ČR. 2. V roku 2026 nám vyfakturoval prepravu tohto toolingu. Vystavil ďalšiu faktúru (nie ťarchopis), ale opäť s českou DPH. Je to tak správne? Nemala byť faktúra za prepravu vystavená bez DPH (reverse charge)?

Od 1. januára 2026 nadobudla účinnosť novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorá bola schválená prostredníctvom doplnenia nového zákona o tržbách. Táto novela prináša najmä výrazné zvýšenie pokút za porušenie základných daňových povinností. Zmeny sa vzťahujú na porušenia, ktoré nastanú po 31. decembri 2025.

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/26 nám zamestnanec inej firmy spôsobil motorovým vozidlom škodu na našom majetku – oplotení firmy. Opravu za oplotenie nám vyfakturoval neplatiteľ DPH. Uvedené náklady ideme prefakturovať na firmu, v ktorej je zamestnaný zamestnanec, ktorý spôsobil škodu. Ide však o českú firmu, platiteľa DPH. V akom režime máme uvedené náklady refakturovať? Ide o prenesenie daňovej povinnosti alebo fakturujeme so slovenskou DPH vzhľadom na to, že išlo o škodu na nehnuteľnom majetku?

Podrobnosti o postupoch účtovania o účtovných prípadoch upravuje pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva opatrenie MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).

Ministerstvo financií SR predložilo návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorou sa výrazne rozširujú právomoci správcu dane pri registrácii, kontrole aj zrušení registrácie platiteľov DPH.

Ak podnikateľ, ktorý nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) obstará hmotný majetok formou finančného prenájmu, vstupuje DPH do obstarávacej ceny alebo je daňovým výdavkom v roku obstarania?

Dňa 16. decembra 2025 podpísal prezident SR novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") schválenú NR SR 9. decembra 2025. Súčasťou novely je aj zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a povinného elektronického oznamovania údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe v reálnom čase.

Zamestnanci majú pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely. V rámci mzdy majú zdaňované 1 % z obstarávacej ceny vozidla. Do konca roka 2025 sa im vypočítavala každý mesiac zrážka PHL za súkromné jazdy (cena vrátane DPH) a strhla sa im z výplaty. Od 1. 1. 2026 si firma pri všetkých takýchto autách uplatňuje na odpočet DPH „paušál“ 50:50. Ako postupovať pri výpočte zrážok PHL za súkromné jazdy zamestnancov? V metodickom pokyne FS bol uvedený len príklad, ako postupovať v prípade, že zamestnanec najazdí súkromne viac ako 50 % natankovaných litrov. Čo v prípade, že napríklad: celková suma natankovanej nafty na FA je napr. 20 litrov, a zamestnanec súkromne najazdí za 5 litrov – vypočítali sme mu zrážku za 5 litrov (cena vrátane DPH). Uvažujeme, či z vypočítanej zrážky zamestnancovi netreba „odpustiť“ 50 % DPH, pretože ani firma si nemohla uplatniť celý odpočet DPH? Napríklad: ak zrážka pre zamestnanca bola 12,3 € s DPH, z toho bola DPH: 2,30 €, tak si naúčtujeme 1,15 € ako položku znižujúcu nedaňový výdavok/DPH/na príslušnom účte nákladov. A skutočná zrážka zamestnanca bude 11,15 €?

V predošlých častiach článku sme skončili pri úprave odpočítanej dane do 31. decembra 2024, pričom v rámci tejto časti bol venovaný priestor legálnej definícii pojmu „investičný majetok“, ako aj kritériu určujúcemu začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane. V tejto časti budeme systematicky pokračovať vybranými aspektmi úpravy odpočítanej dane do 31. decembra 2024, následne zosumarizujeme identifikované nedostatky tejto právnej úpravy a zároveň poukážeme aj na dôvody, ktoré viedli k legislatívnej iniciatíve vnútroštátneho zákonodarcu upraviť fungovanie mechanizmov opravy a úpravy odpočítanej dane.

Osobitná úprava dane z pridanej hodnoty (DPH) pre malé podniky umožňuje od 1.1.2025 uplatnenie oslobodenia od DPH nielen v krajine sídla podniku, ale aj v ostatných členských štátoch EÚ. Jej cieľom je zosúladenie pravidiel v rámci Únie a zníženie administratívnej záťaže pre vybranú skupinu podnikateľských ­subjektov.

Zrušenie registrácie platiteľa DPH vo všeobecnosti znamená, že právnická alebo fyzická osoba, odo dňa určeného daňovým úradom, prípadne odo dňa stanoveného zákonom o DPH, prestáva byť platiteľom dane z pridanej hodnoty.