Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.
V aplikačnej praxi tak vzniká napätie medzi ochranou fiškálnych záujmov štátu a zachovaním základných práv poctivých daňových subjektov. Správne orgány sú postavené pred úlohu účinne identifikovať a sankcionovať podvodné konania, pričom zároveň nesmú neprimerane zasahovať do práva na odpočítanie DPH u subjektov, ktoré sa na podvode nezúčastnili a ani o ňom nemohli vedieť. Cieľom tohto článku je analyzovať daňové podvody pri odpočte DPH z hľadiska základných princípov systému DPH, vymedzenia samotného pojmu daňového podvodu a následne poukázať na hranice, v ktorých je možné právo na odpočítanie dane legitímne obmedziť.
Právo na odpočítanie DPH ako základný princíp systému DPH
Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty predstavuje fundamentálny stavebný prvok celého systému DPH. Bez jeho existencie by DPH stratila charakter všeobecnej spotrebnej dane a viedla by k viacnásobnému zdaneniu jednotlivých fáz výrobného a distribučného procesu. Základným cieľom práva na odpočítanie je zabezpečiť daňovú neutralitu, teda stav, v ktorom daňové zaťaženie nespočíva na podnikateľovi vykonávajúcom zdaniteľnú ekonomickú činnosť, ale je prenesené až na konečného spotrebiteľa.
Z tohto hľadiska je právo na
odpočítanie DPH neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane
, nie benefitom alebo výnimkou, ktorú by správca dane mohol priznať alebo odňať na základe voľnej úvahy.
Platiteľ DPH má právo odpočítať daň
zaplatenú na vstupe v rozsahu, v akom prijaté tovary alebo služby použije na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Toto právo vzniká priamo zo zákona a jeho uplatnenie je základným prejavom neutrality DPH.Právna úprava práva na odpočítanie je však postavená na splnení viacerých podmienok. V doktrinálnej aj aplikačnej rovine sa ustálilo rozlíšenie medzi materiálnymi a formálnymi podmienkami.
Materiálne podmienky
sa viažu na samotnú podstatu zdaniteľného plnenia, teda na
existenciu reálne dodaného tovaru alebo služby
, ich použitie na ekonomickú činnosť platiteľa a na skutočnosť, že dodávateľ vystupoval ako zdaniteľná osoba.
Formálne podmienky
sú reprezentované najmä
povinnosťou disponovať daňovým dokladom so zákonom predpísanými náležitosťami a riadnym vykázaním dane v daňovom priznaní.
V aplikačnej praxi často vznikajú spory práve v súvislosti s významom formálnych nedostatkov. Správca dane má tendenciu spájať nesplnenie formálnych požiadaviek s automatickým odopretím práva na odpočítanie. Takýto prístup však naráža na základnú logiku systému DPH. Ak sú splnené materiálne podmienky a ex