Dividendy pôsobia ako najjednoduchší spôsob, ako si spoločník „vyberie“ zisk zo spoločnosti. V praxi však práve pri dividendách vznikajú chyby, ktoré sú zbytočné a pritom drahé: raz sa použije nesprávny daňový režim, inokedy sa zle určí, z akého obdobia sa zisk rozdeľuje, a veľmi často sa podcení dokumentácia pri vyplácaní do zahraničia. Tento článok je postavený na jednej hlavnej myšlienke - pri dividendách často nerozhoduje len to, kedy boli vyplatené, ale najmä to, za aké obdobie bol zisk vytvorený a schválený na rozdelenie, a kto je príjemcom. Cieľom je dať čitateľovi mapu, vďaka ktorej si vie svoj prípad zaradiť bez toho, aby sa utopil v sadzbách a výnimkách.
Dividendy sa v podnikateľskom prostredí stali skoro až kultúrnym pojmom. Často sa o nich hovorí ako o „odmene spoločníka“, „výbere zisku“, prípadne ako o alternatíve k mzde, keď chce niekto znížiť administratívu alebo optimalizovať celkové zaťaženie. Takéto skratky však zakrývajú to, čo je na dividendách podstatné
dividenda je právny a daňový následok toho, že spoločnosť dosiahla zisk, tento zisk bol riadne vykázaný a následne bol rozhodnutím príslušného orgánu rozdelený medzi spoločníkov
. Je to teda „koniec príbehu“ jedného účtovného obdobia, nie len „ďalšia platba“ spoločníkovi.Prvá príčina, prečo dividendy nie sú len lacnejšia výplata,
je ich odlišná povaha od príjmov zo závislej činnosti.
Mzda alebo odmena za výkon funkcie je platba za prácu, za službu, za konkrétny výkon v prospech spoločnosti. Dividenda je naproti tomu
podiel na výsledku hospodárenia
- nie odmena za konkrétnu činnosť v danom mesiaci, ale rozdelenie toho, čo spoločnosti po zdanení a po splnení zákonných a účtovných podmienok zostalo.Ak sa tieto svety zamiešajú,
vznikajú dve riziká naraz.
Na jednej strane
riziko nesprávnej daňovej kvalifikácie
(a tým aj nesprávnej zrážky alebo odvodu), na druhej strane
riziko, že sa spoločnosť bude snažiť nahradiť odmeňovanie za prácu dividendami v situácii, kde to nedáva ani právny, ani ekonomický zmysel.
Druhá príčina je časová os.
Dividendou sa dá vyplatiť len to, čo je skutočne ziskom po zdanení a čo je možné rozdeliť.
V praxi sa z toho často stáva konflikt dvoch predstáv, a to, že spoločník vníma dividendu ako flexibilný „výber peňazí“, kým právny a daňový rámec ju vníma ako viazanú distribúciu konkrétneho zisku. Keď sa potom vypláca viacero období naraz alebo sa do jedného rozhodnutia „nahádžu“ staršie zisky bez jasného rozpisu, veľmi rýchlo sa stratí kontrola nad tým, aký režim a sadzba sa mali použiť.Tretia príčina je
rozdielnosť režimov podľa toho, kto dividendu prijíma
. To isté vyplatenie zisku sa môže správať odlišne, ak je príjemcom:-
fyzická osoba rezident,
-
fyzická osoba nerezident,
-
slovenská právnická osoba alebo
-
zahraničný subjekt.
Pri cezhraničných výplatách sa k tomu pridá ešte
vrstva medzinárodného zdanenia a administratívne dôkazy
(rezidenčné potvrdenia, preukazovanie postavenia príjemcu), ktoré môžu byť v praxi rozhodujúcejšie, než samotná sadzba. Práve tu sa ukazuje, že dividenda nie je „jednoduchá“, ale skôr „zrozumiteľná, ak sa držíš správnej mapy“.Pojmy a rozlíšenie
Na začiatok je užitočné oddeliť jazyk praxe od jazyka práva a daní. V praxi sa slovom „dividenda“ označí takmer každá platba spoločníkovi, ktorá nepôsobí ako mzda. Z
hľadiska práva a dane z príjmov je však dividenda (podiel na zisku) konkrétny typ plnenia, ktorý vyplýva z rozdelenia zisku spoločnosti.
Inak povedané - dividenda je podiel spoločníka na zisku, ktorý spoločnosť vytvorila a ktorý sa rozhodla rozdeliť. Ak spoločnosť spoločníkovi vyplatí peniaze z iného dôvodu, hoci aj „zo svojich peňazí“, nemusí to byť dividenda a už vôbec to nemusí mať rovnaký daňový režim.Prvou hranicou je rozlíšenie dividendy od mzdy alebo odmeny
za výkon funkcie.-
Mzda
je protiplnenie za prácu v režime pracovnoprávneho vzťahu.-
Odmena
konateľa alebo člena orgánu spoločnosti je protiplnenie za výkon funkcie (manažérsky a