Myšlienka dobrovoľného združovania je staršia než samotný štát - ľudia sa spájali kvôli ochrane a rozvoju svojich komunít od čias, keď boli jazyk a písmo len v zárodku. V modernom práve predstavujú občianske združenia kľúčovú inštitúciu tzv. tretieho sektora: prepájajú občanov, podniky a verejný sektor, čím pomáhajú vyrovnávať sociálne a regionálne nerovnosti.
Na Slovensku vznikajú združenia v športe, kultúre, ochrane prírody, podpore vzdelávania či v sociálnych službách. Ich počet sa pritom dlhodobo pohybuje v desiatkach tisíc - v databáze FinStat je aktuálne evidovaných viac než 87 000 neziskových subjektov, medzi ktorými dominujú práve občianske združenia.
Prínos združení možno zhrnúť do troch rovín:
•
Spoločenská
- poskytujú služby, ktoré štát sám nedokáže zabezpečiť v primeranej kvalite či dostupnosti (napr. nízkoprahové centrá pre mládež).•
Ekonomická
- generujú pracovné miesta a priťahujú súkromné aj grantové zdroje, ktoré by inak do regiónu neprúdili.•
Demokratická
- umožňujú občanom presadzovať verejný záujem alebo kontrolovať verejnú moc mimo volebných období.Právny základ občianskych združení
Slobodné združovanie patrí k základným politickým právam. Článok 29 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. zaručuje každému právo zakladať spolky a vstupovať do nich bez predchádzajúceho povolenia štátu a súčasne chráni dobrovoľnosť členstva - nikto nesmie byť nútený združenie vytvoriť, udržiavať či opustiť.
Podrobné pravidlá prináša zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p. Upravuje všetky formy dobrovoľných nepolitických spolkov, od športových klubov až po ochranárske iniciatívy, s výnimkou politických strán, cirkví či profesijných komôr. Združenie podľa tohto zákona je vždy neziskovou právnickou osobou: prípadný zisk nemôže rozdeliť členom, ale musí ho použiť na napĺňanie svojho cieľa.
Stanovy - „ústavný zákon“ každého združenia - musia obsahovať najmä názov, sídlo, poslanie, orgány, zásady hospodárenia a spôsob zrušenia. Ich kvalita rozhoduje o tom, či Ministerstvo vnútra SR registráciu akceptuje na prvý pokus, alebo konanie preruší na doplnenie.
Návrh na registráciu podávajú aspoň traja zakladatelia, z ktorých najmenej jeden dovŕšil 18 rokov. Ministerstvo má zákonom danú lehotu pätnásť dní na rozhodnutie, no prax ukazuje, že typický proces trvá tri až šesť týždňov, najmä, ak treba odstraňovať formálne chyby alebo dopĺňať údaje.
Dňom registrácie združenie nadobúda právnu subjektivitu a môže uzatvárať zmluvy, nadobúdať majetok či zamestnávať pracovníkov bez potreby zápisu do obchodného registra.
Zákon umožňuje obmedziť právo združovať sa iba v nevyhnutnom rozsahu na ochranu štátnej bezpečnosti, verejného poriadku alebo práv iných osôb. Zakazuje preto napríklad vytváranie ozbrojených zložiek. Špeciálne obmedzenia platia pre príslušníkov ozbrojených síl a zborov, aby sa predišlo konfliktu záujmov medzi službou štátu a aktivitami v združení.