DPH - strana 1

Od 1. januára 2025 sa v rámci právnej úpravy dane z pridanej hodnoty začala uplatňovať nová koncepcia osobitnej úpravy pre malé podniky, ktorá predstavuje jeden z významnejších harmonizačných zásahov do systému DPH v posledných rokoch.

Balík ViDA bude mať na slovenský právny rámec DPH viacvrstvový dopad. Už zo samotnej povahy prijatých právnych aktov vyplýva, že nepôjde iba o mechanické prevzatie jednej novely do zákona o DPH. Reforma je vystavaná kombináciou smernice, nariadenia a vykonávacieho nariadenia, čo znamená, že časť zmien bude potrebné transponovať do vnútroštátneho práva, kým časť bude pôsobiť priamo cez záväzný európsky rámec administratívnej spolupráce a vykonávacích pravidiel. Smernica Rady (EÚ) 2025/516 bola prijatá 11. marca 2025 a publikovaná 25. marca 2025, pričom ViDA sa podľa Európskej komisie bude zavádzať postupne až do januára 2035.

Ak sa má odpovedať na otázku, čo ViDA reálne prinesie slovenským platiteľom DPH, nestačí zostať pri opise jej troch pilierov. Rozhodujúce je, ako sa tieto reformné okruhy premietnu do každodennej podnikateľskej praxe. Práve tu sa ukazuje, že ViDA nebude pre podnikateľov znamenať iba ďalšiu novelu zákona o DPH, ale skôr postupnú premenu spôsobu, akým sa DPH vo firme eviduje, fakturuje, kontroluje a riadi. Európska komisia výslovne uvádza, že balík ViDA sa bude zavádzať postupne až do januára 2035, pričom jeho cieľom je nielen boj proti podvodom, ale aj podpora podnikateľov a členských štátov pri prechode na nový model fungovania DPH.

Praktický význam reformy ViDA sa najlepšie ukazuje na konkrétnych situáciách, v ktorých sa stretávajú hmotnoprávne pravidlá DPH, fakturačné povinnosti, dátové požiadavky a interné procesy podnikateľa. Práve v týchto situáciách sa totiž ukáže, že ViDA nepredstavuje iba novú vrstvu európskej regulácie, ale zásah do každodennej prevádzky podnikov, ktoré uskutočňujú cezhraničné obchody, využívajú digitálne platformy alebo pracujú s viacerými fakturačnými a evidenčnými systémami. Zavádzanie reformy bude pritom postupné a rozdelené do viacerých etáp, čo znamená, že podnikatelia budú musieť priebežne vyhodnocovať, ktorá časť ich činnosti bude novými pravidlami dotknutá skôr a ktorá neskôr.

Daň z pridanej hodnoty patrí dlhodobo medzi kľúčové príjmové zdroje verejných rozpočtov členských štátov Európskej únie. Zároveň ide o daň, pri ktorej sa osobitne prejavuje napätie medzi potrebou zabezpečiť efektívny výber dane, požiadavkou neutrality vo vzťahu k podnikateľom a potrebou obmedzovať podvody a iné formy daňových únikov. Tradičný model správy DPH bol pritom budovaný v prostredí, ktoré nezodpovedá súčasnej intenzite cezhraničného obchodu, digitalizácie podnikania ani rozsahu platformovej ekonomiky.

Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) ako druh nepriamej dane predstavuje jeden z najvýznamnejších zdrojov príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárskych procesoch a zároveň je aj základným prvkom fiškálnej politiky všetkých členských štátov Európskej únie.

  Daňový podvod je úmyselné konanie, pri ktorom sa osoba alebo firma snaží získať peniaze od štátu neoprávnene, najčastejšie tým, že si uplatní vrátenie dane, na ktoré nemá nárok (napríklad pri DPH). Ide o závažné porušenie zákona, ktoré je na Slovensku trestným činom. Praktický návod vychádza z uverejneného článku.  

Z článku 73 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“), ktorému zodpovedá ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vyplýva, že základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za dodanie tovaru a poskytovanie služieb.

Digitalizácia dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najvýznamnejších systémových zmien v oblasti správy daní v Európskej únii za posledné desaťročia. Postupný prechod od tradičných foriem deklarovania daňových povinností k priebežnému digitálnemu reportingu zásadne mení nielen spôsob komunikácie medzi daňovníkom a správcom dane, ale aj samotnú podstatu daňovej evidencie, účtovníctva a širšieho fungovania podnikateľských procesov.

Zlato ako také sa považuje za komoditu, ktorá si dokáže udržať hodnotu v časoch kríz. Ide v podstate o fyzické aktívum, ktoré nie je súčasťou finančného systému. Je možné ho uložiť vo vlastnom trezore, takže ho neovplyvní zlyhanie bánk, nepokoje či bankroty štátov.

Prijímanie elektronických faktúr bude povinné pre všetky právnické osoby a podnikateľov, ktorí sú zdaniteľnými osobami podľa slovenského zákona. 

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

1. Dodávateľ nám dodal tooling v roku 2025. Ide o českého dodávateľa, ktorý je registrovaný pre DPH v ČR. Predmetný tooling nám dodal s českou DPH, tooling zostal umiestnený v ČR. My sme subjekt, ktorý nie je zaregistrovaný pre DPH v ČR, preto si DPH z tejto faktúry budeme žiadať cez VAT Refund v ČR. 2. V roku 2026 nám vyfakturoval prepravu tohto toolingu. Vystavil ďalšiu faktúru (nie ťarchopis), ale opäť s českou DPH. Je to tak správne? Nemala byť faktúra za prepravu vystavená bez DPH (reverse charge)?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/26 nám zamestnanec inej firmy spôsobil motorovým vozidlom škodu na našom majetku – oplotení firmy. Opravu za oplotenie nám vyfakturoval neplatiteľ DPH. Uvedené náklady ideme prefakturovať na firmu, v ktorej je zamestnaný zamestnanec, ktorý spôsobil škodu. Ide však o českú firmu, platiteľa DPH. V akom režime máme uvedené náklady refakturovať? Ide o prenesenie daňovej povinnosti alebo fakturujeme so slovenskou DPH vzhľadom na to, že išlo o škodu na nehnuteľnom majetku?

Ministerstvo financií SR predložilo návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorou sa výrazne rozširujú právomoci správcu dane pri registrácii, kontrole aj zrušení registrácie platiteľov DPH.

Dňa 16. decembra 2025 podpísal prezident SR novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") schválenú NR SR 9. decembra 2025. Súčasťou novely je aj zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a povinného elektronického oznamovania údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe v reálnom čase.

Do konca roka 2025 sme pri využívaní firemných vozidiel aj na súkromné účely zamestnancami postupovali nasledovne: Zamestnanec mal v zmysle zákona zdanené 1 % z obstarávacej ceny vozidla, boli mu zrážané pohonné látky za najazdené súkromné kilometre a zároveň firma postupovala v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH a určila základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona z DPH (pretože, pri obstaraní vozidiel bola odpočítaná DPH v plnom rozsahu). Ako však postupovať od 1. 1. 2026 v súvislosti so zmenou odpočítania DPH? Ide o vozidlá obstarané a zaradené do používania pred 1. 1. 2026 – rozumieme, že musíme uplatňovať na všetky výdavky na takéto vozidlo paušál na odpočet DPH 50:50 (pokiaľ ich používame aj na súkromné účely). Stále zdaňujeme zamestnancom 1 % z obstarávacej ceny vozidla, je však nutné aj naďalej vypočítavať základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, vzhľadom na to, že pri obstaraní vozidla (pred 1. 1. 2026) sa uplatnil 100 % odpočet DPH?

Dobrý deň, je možné doplniť odpoveď na moju otázku zo dňa 13.2.2026. Odpoveď 17.2.2026 - ako by sa účtovalo v prípade, že zamestnanec spotrebuje na súkromných jazdách viac ako 50 % litrov uvedených na faktúre za tankovanie?

Zamestnanci majú pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely. V rámci mzdy majú zdaňované 1 % z obstarávacej ceny vozidla. Do konca roka 2025 sa im vypočítavala každý mesiac zrážka PHL za súkromné jazdy (cena vrátane DPH) a strhla sa im z výplaty. Od 1. 1. 2026 si firma pri všetkých takýchto autách uplatňuje na odpočet DPH „paušál“ 50:50. Ako postupovať pri výpočte zrážok PHL za súkromné jazdy zamestnancov? V metodickom pokyne FS bol uvedený len príklad, ako postupovať v prípade, že zamestnanec najazdí súkromne viac ako 50 % natankovaných litrov. Čo v prípade, že napríklad: celková suma natankovanej nafty na FA je napr. 20 litrov, a zamestnanec súkromne najazdí za 5 litrov – vypočítali sme mu zrážku za 5 litrov (cena vrátane DPH). Uvažujeme, či z vypočítanej zrážky zamestnancovi netreba „odpustiť“ 50 % DPH, pretože ani firma si nemohla uplatniť celý odpočet DPH? Napríklad: ak zrážka pre zamestnanca bola 12,3 € s DPH, z toho bola DPH: 2,30 €, tak si naúčtujeme 1,15 € ako položku znižujúcu nedaňový výdavok/DPH/na príslušnom účte nákladov. A skutočná zrážka zamestnanca bude 11,15 €?

V predošlých častiach článku sme skončili pri úprave odpočítanej dane do 31. decembra 2024, pričom v rámci tejto časti bol venovaný priestor legálnej definícii pojmu „investičný majetok“, ako aj kritériu určujúcemu začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane. V tejto časti budeme systematicky pokračovať vybranými aspektmi úpravy odpočítanej dane do 31. decembra 2024, následne zosumarizujeme identifikované nedostatky tejto právnej úpravy a zároveň poukážeme aj na dôvody, ktoré viedli k legislatívnej iniciatíve vnútroštátneho zákonodarcu upraviť fungovanie mechanizmov opravy a úpravy odpočítanej dane.