Uvedené príklady potvrdzujú, že medzinárodné zdaňovanie nemožno založiť na jedinom rozhodujúcom kritériu. Každý prípad si vyžaduje individuálne posúdenie všetkých skutkových okolností, správnu kvalifikáciu príjmu a dôslednú aplikáciu príslušnej medzinárodnej zmluvy. Práve kombinácia vnútroštátnej právnej úpravy a medzinárodného zmluvného práva zabezpečuje, aby príjmy zahraničných osôb boli zdanené v súlade s princípmi právnej istoty a zabránenia dvojitého zdanenia.
Príklad č. 1 - Zamestnanec vykonávajúci prácu na Slovensku:
Český občan býva s rodinou v Brne a je zamestnaný slovenskou spoločnosťou so sídlom v Bratislave. Prácu vykonáva výlučne na území Slovenskej republiky, pričom po skončení pracovného času sa vracia do Českej republiky.
Hoci zostáva daňovým rezidentom Českej republiky, jeho pracovný príjem sa podľa článku 15 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia spravidla zdaňuje v štáte, v ktorom sa zamestnanie vykonáva, teda na Slovensku. Česká republika ako štát rezidencie následne odstráni dvojité zdanenie metódou ustanovenou v zmluve.
Odlišná situácia nastane pri krátkodobom vyslaní zamestnanca. Ak pobyt na Slovensku nepresiahne 183 dní, odmenu vypláca český zamestnávateľ a náklady na mzdu nenesie slovenská stála prevádzkareň, pracovný príjem zostáva zdaniteľný iba v Českej republike.
Príklad č. 2 - Podnikateľ a vznik stálej prevádzkarne:
Rakúsky podnikateľ poskytuje poradenské služby slovenským klientom. Spočiatku dochádza na Slovensko iba niekoľkokrát do roka, neskôr si
Máte predplatné? Prihláste sa
Zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý dokument je len pre predplatiteľov.
Zaregistrujte sa a získajte
zadarmo prístup k vybranému obsahu na 10 dní.
Vďaka registrácii si môžete
- Prečítať platené články na portáli
- Prezerať predpisy
- Používať účtovné súvzťažnosti pre podnikateľov
- Vyskúšať funkcie záložky Moja kancelária
- Prelistovať celý archív časopisov Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi