Príjmy z prenájmu

Fyzická osoba má príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Fyzická osoba prenajíma celý byt kompletne zariadený, vrátane el. spotrebičov, nábytkom, pripojením na internet. Počas užívania nájomcom prenajímateľ opravuje alebo vymieňa pokazené spotrebiče alebo nábytok za nový. Tento byt FO (prenajímateľ) nemá zaradený do obchodného majetku. Má nárok FO (prenajímateľ) zahrnúť do daňových výdavkov nákup týchto spotrebičov, zariadenia pri výmene pokazených za funkčné?

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. je zdaniteľnou osobou každá osoba vykonávajúca nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel či výsledok danej činnosti. Primárne sa za zdaniteľné osoby považujú podnikateľské subjekty, avšak tento status môže nadobudnúť aj osoba, ktorá nie je založená na účely podnikania, ak generuje príjmy z ekonomickej činnosti vykonávanej sústavne a opakovane. Status zdaniteľnej osoby je priznaný aj subjektom vykonávajúcim prípravné práce pred začiatkom realizácie zdaniteľných obchodov v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora (C-268/83). Zdaniteľnou osobou môže byť tiež osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, avšak výlučne za účelom tejto činnosti.

Operatívny lízing predstavuje druh nájomného vzťahu, pri ktorom prenajímateľ poskytuje nájomcovi určitý majetok na vopred dohodnuté obdobie (obvykle od 1 do 5 rokov), pričom nájomca za jeho používanie uhrádza nájomné.

Ako správne posúdiť skladné z hľadiska DPH? Správne určenie daňového režimu pri fakturácii skladného závisí predovšetkým od konkrétneho zmluvného nastavenia, ktoré definuje rozsah a povahu poskytovanej služby. Práve z obsahu zmluvy vyplýva určenie miesta dodania služby, čo je následne rozhodujúce pre správne daňové zaradenie z hľadiska DPH.

Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Manželka je registrovaná na daňovom úrade a má pridelené DIČ, manžel nie je registrovaný. Je možné si pri podaní daňového priznania príjem z prenájmu rozdeliť medzi manželov aj za predpokladu, že manžel nemá pridelené DIČ?

Ak zdaniteľná osoba dosiahne zákonom stanovený obrat, je povinná do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci dosiahnutia obratu, podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak tento obrat dosiahne už za dva alebo tri kalendárne mesiace, povinnosť podať žiadosť vzniká už v nasledujúcom mesiaci po dosiahnutí obratu.

Fyzická osoba podáva daňové priznanie k dani z príjmov vždy za kalendárny rok, a to do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného roka. Do tohto termínu je povinná daň aj uhradiť.

Každý začínajúci podnikateľ sa pred začiatkom podnikania musí rozhodnúť, či bude preukazovať na daňové účely vynaložené výdavky a akým spôsobom ich bude uplatňovať. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Aby daňovník správne vykázal základ dane a následne daňovú povinnosť, je potrebné, aby dôsledne poznal daňový zákon, ktoré výdavky je možné pokladať za daňové výdavky [§ 2 písm. i) ZDP, § 19 ZDP] a ktoré výdavky nie je možné považovať za daňové výdavky (§ 21 ZDP).

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá podniká v Slovenskej republike, kúpila spolu s manželom predajný stánok, v ktorom chce prevádzkovať svoju SZČ a zvyšný priestor v stánku prenajímať. Predajný stánok kúpili ako manželia, spoluvlastnícky podiel 1 / 1. Musí SZČO, ktorá má pridelené IČO, DIČ zaradiť komerčnú budovu do majetku alebo ju môže mať ako súkromná osoba a následne príjem z prenájmu uvedie v daňovom priznaní v riadku 11, ako príjem z prenájmu nehnuteľností? Ak by budovu mali ako súkromné osoby, môže si uplatniť SZČO do výdavkov platby za energie a v akom pomere? Môže mať faktúry za energie vystavené na súkromnú osobu, nie na IČO alebo je jednoduchšie komerčnú budovu zaradiť do majetku SZČO?

Slovenská právnická osoba, platiteľ dane z pridanej hodnoty nadobudla nehnuteľnosť v Českej republike. Predmetnú nehnuteľnosť prenajíma fyzickej osobe nepodnikateľovi. Okrem prenájmu vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike. Podľa usmernenia Ministerstva financií ČR daň z príjmov získaných z nájmu nehnuteľnosti má povinnosť odviesť v Českej republike. Ako má spoločnosť postupovať pri vyčíslení základu dane v Slovenskej republike? Má na riadku 100 daňového priznania uviesť výsledok hospodárenia pred zdanením spolu hospodárskym výsledkom z nájmu v Českej republike a hospodársky výsledok z podnikania v Slovenskej republike a daň zaplatenú v Českej republike započíta na riadku 710 po vyplnení tabuľky E? Spoločnosť uvažuje o zriadení organizačnej zložky v Českej republike, predmetná nehnuteľnosť by v takomto prípade ostala v majetku zriaďovateľa? Ako by to bolo s uplatňovaním nákladov na nehnuteľnosť?

Rok 2019 bol rokom, ktorý priniesol viac noviel zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Väčšinu noviel vyvolali zmeny iných zákonov (napr. zákona o vysokých školách, Obchodného zákonníka a pod.) a preto majú úzko zameraný rozsah zmien, niektoré novely boli prijaté ako poslanecké iniciatívy. Okrem toho bol prijatý zákon č. 301/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 301/2019 Z. z.“), ktorý ako vládna novela obsahuje širokú paletu zmien a preto sa dotýka najširšieho okruhu daňovníkov. Z touto novelou úzko súvisí aj poslanecká novela – zákon č. 315/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a ktorým sa zavádza znížená sadzba dane 15 % po splnení stanoveného kritéria výšky príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie (ďalej len „novela č. 315/2019 Z. z.“). Z týchto dôvodov prinášame v nasledujúcom príspevku na pokračovanie prehľad zmenami zákona o dani z príjmov, ktoré priniesli tieto jeho novely. Koncom roka 2019, s účinnosťou od roku 2020 bola prijatá samostatná poslanecká novela cit. zákona, ktorá od základu zmenila prístup k oslobodeniu hodnoty ubytovania zamestnancov. Zákon č. 301/2019 Z. z. nadobúda svoju účinnosť postupne, preto upozorníme aj na časový priebeh nadobúdania účinnosti jednotlivých ustanovení.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vo svojom ustanovení § 32 presne definuje podmienky, kedy sú fyzické osoby povinné podať daňové priznanie alebo kedy ho povinné podať nie sú.

V súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec (nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec), aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájom sa zriaďuje za odplatu. V zmysle ust. § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak nájomná zmluva neurčuje inak.

Fyzická osoba, ktorá celý rok 2013 poberala zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo vyššej sume ako 1 867,97 €, mala povinnosť vysporiadať daň cez zamestnávateľa alebo prostredníctvom daňového priznania. Pokiaľ ide o vysporiadanie dane cez zamestnávateľa, tento každoročne podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) má povinnosť najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) tomu zamestnancovi, ktorý ho oň požiada najneskôr do 15. februára.

Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú dosahované na základe živnostenského oprávnenia, t. j. okrem príjmov z takého prenájmu nehnuteľností, pri ktorom sú okrem základných služieb poskytované aj ďalšie služby a príjmov z prenájmu nehnuteľností zaradených v obchodnom majetku podnikateľského subjektu. Ak podnikateľ prenajíma nehnuteľnosť na základe živnostenského oprávnenia alebo nehnuteľnosť, ktorú má zaradenú v obchodnom majetku, príjmy z takejto činnosti sú príjmami zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

Spoločnosť má zaradený osobný automobil v majetku spoločnosti, a tento prenajíma FO na základe zmluvy o prenájme. Musí túto tržbu z prenájmu majetku spoločnosť evidovať cez ERP? Alebo môže použiť na príjem hotovosti príjmový doklad?

FO - nepodnikateľ mala okrem príjmov z pracovného pomeru aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, z predaja cenných papierov z prvej kupónovej privatizácie a z predaja družstvených podielových listov, ktoré zdedila v tomto roku. Aké výdavky a oslobodenia - do akej výšky môže uplatniť v daňovom priznaní?

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) bol s účinnosťou od 1. 1. 2013 novelizovaný zákonom č. 395/2012 Z. z., ktorý NR SR schválila na svojom zasadnutí dňa 4. 12. 2012. Cieľom väčšiny zmien, ktoré novela prináša, je prispieť ku konsolidácii verejných financií, či už napríklad obmedzením paušálnych výdavkov u živnostníkov, zavedením progresie pri zdanení fyzických osôb, zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb a pod. Novela však obsahuje aj niektoré iné dôležité zmeny, ktoré si zaslúžia pozornosť ekonomickej verejnosti. V súvislosti s týmto typom zmien upriamujeme pozornosť predovšetkým na zmeny v možnosti odkladu lehoty na podanie daňového priznania. Podrobný prehľad zmien, ktoré obsahuje novela ZDP v členení na problematiku zdanenia fyzických osôb, zdanenia právnických osôb a ostatných zmien, je obsahom tohto príspevku.

Najvýznamnejšia zmena, ktorú prináša návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) s pravdepodobnou účinnosťou od 1. januára 2013 je plánované vypustenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov u daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z prenájmu nehnuteľností. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti spracovania účtovníctva, miezd a daňového poradenstva, objasňuje plánované zmeny pri prenájme nehnuteľností a možnosti uplatňovania výdavkov pri prenájme nehnuteľností po novom.

Fyzická osoba mala v roku 2011 príjmy z dohôd o vykonaní práce brutto 1 500 EUR a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti 4 800 EUR. Žije v domácnosti s dvomi vyživovanými deťmi. Môže si uplatniť daňový bonus na deti, ak minimálnu výšku príjmov dosahuje iba z príjmov z prenájmu?