Ako správne posúdiť skladné z hľadiska DPH? Správne určenie daňového režimu pri fakturácii skladného závisí predovšetkým od konkrétneho zmluvného nastavenia, ktoré definuje rozsah a povahu poskytovanej služby. Práve z obsahu zmluvy vyplýva určenie miesta dodania služby, čo je následne rozhodujúce pre správne daňové zaradenie z hľadiska DPH.
V tomto článku rozoberieme situácie, ako možno zmluvne upraviť poskytovanie skladného a aký dopad má táto úprava na daňové posúdenie - a to nielen z hľadiska DPH, ale aj z hľadiska dane z príjmov. Zároveň sa budeme venovať prípadom, keď dodávateľ poskytuje skladovacie služby vrátane prevzatia zodpovednosti za tovar a súčasne prenajíma nehnuteľnosť. Uvedenú problematiku si rozoberieme podrobnejšie aj na praktických príkladoch, ktoré môžu pri zmluvných vzťahoch vzniknúť.
Východisko - zmluvné dojednanie
Na správne určenie charakteru poskytovaného plnenia
je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych ustanovení zmluvy.
Zmluvné dojednanie môže definovať plnenie ako skladovaciu službu
, pri ktorej poskytovateľ preberá aj zodpovednosť za zverený predmet
(napr. tovar). Alternatívne môže byť predmetom plnenia prenájom priestorov
, pričom prenajímateľ poskytne nájomcovi len samotný priestor na užívanie, a ten si v ňom na vlastné riziko uskladňuje svoj majetok. V tomto prípade poskytovateľ, ako prenajímateľ, nenesie žiadnu zodpovednosť za uskladnený tovar.Skladné ako prenájom priestorov bez zodpovednosti za tovar
V danom modeli ide o pasívny vzťah, keď prenajímateľ poskytne svoj majetok-nehnuteľnosť nájomcovi. Na základe zmluvného vzťahu je definované plnenie prenájmu nehnuteľnosti, dodávateľ je v pozícii prenajímateľa a odberateľ je v pozícii nájomcu. Nájomca platí prenajímateľovi dohodnutú výšku nájomného. Z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je dohodnuté plnenie posúdené ako služba vzťahujúca sa na nehnuteľnosť. Miesto dodania sa určí vo väzbe na § 16 ods. 1 zákona o DPH.
Podľa tohto ustanovenia
je miestom dodania služby
vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza
.Prenájom nehnuteľnosti, konkrétne skladu, spočíva v tom, že prenajímateľ poskytne nehnuteľnosť nájomcovi na užívanie. Nájomca má právo rozhodovať o spôsobe a čase využívania prenajatého priestoru v súlade s nájomnou zmluvou, vrátane možnosti zabrániť prístupu tretím osobám. Prenájom sa považuje za poskytnutý aj v prípade, že nájomca priestor reálne nevyužije na uloženie tovaru. Samotné uloženie, manipulácia a vyskladnenie tovaru sú v plnej zodpovednosti nájomcu.
Pri zmluve o prenájme priestorov sa miesto dodania určí vždy vo väzbe na danú nehnuteľnosť, tam kde sa nachádza.
Štát, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza má právo na vybratie dane z pridanej hodnoty.
Preto je dôležité správne posúdiť zmluvne dohodnuté plnenie a v prípade, ak ide o prenájom, tzn. službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť, určiť miesto dodania v tej krajine, v ktorom sa prenajímaná nehnuteľnosť nachádza. Zároveň sa uplatnia pravidla tej krajiny, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.Prenajímateľ by mal správne určiť miesto dodania, a následne vo väzbe na danú legislatívu skúmať svoje povinnosti súvisiace s daňou z pridanej hodnoty v danej krajine.
<•> Príklad č. 1:
Miesto dodania v tuzemsku
Na základe zmluvy o prenájme priestorov za účelom skladovania tovaru, prenajme slovenský platiteľ dane svoje skladové priestory nachádzajúce sa v Trnave. Odberateľom je spoločnosť z Kanady. Ako má slovenský dodávateľ správne fakturovať službu?
V nadväznosti na § 16 ods. 1 zákona o DPH je miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívani