Pre stanovenie daňového režimu pri službách, ktoré sa vzťahujú k nehnuteľnosti je nevyhnutné určiť, kde sa nachádza miesto dodania služby. Určenie miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) upravené v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o DPH. Do uvedeného ustanovenia bol premietnutý článok 47 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „smernica o DPH“).
Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č.
1042/2013zo 7. októbra 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č.
282/2011, uvádza v článku 31a, ktoré služby dostatočne priamo súvisia s nehnuteľným majetkom. K uvedenému Európska komisia vydala vysvetlivky, ktoré možno použiť aj v SR pri určení miesta zdanenia v súvislosti so službami vzťahujúcimi sa k nehnuteľnostiam.
Vymedzenie pojmu "nehnuteľný majetok"
Zákon o DPH v § 16 ods. 1 ustanovuje, kde sa nachádza miesto dodania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, pričom samotnú definíciu nehnuteľného majetku zákon neuvádza. Za nehnuteľný majetok sa podľa vysvetliviek Európskej komisie považuje:
-
akákoľvek určitá časť zeme na povrchu alebo pod ním, ku ktorej možno založiť vlastnícke právo a držbu;
-
akákoľvek budova alebo stavba pripevnená k zemi alebo v zemi nad úrovňou mora alebo pod ňou, ktorá sa nemôže jednoducho rozobrať alebo premiestniť;
-
akýkoľvek prvok, ktorý sa inštaloval a tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, bez ktorého by budova alebo stavba nebola úplná, ako napríklad dvere, okná, strechy, schodiská a výťahy;
-
akýkoľvek prvok, vybavenie alebo prístroj trvalo namontovaný v budove alebo stavbe, ktorý nemožno premiestniť bez zničenia alebo úpravy budovy alebo stavby.
Služby dostatočne priamo súvisiace s nehnuteľným majetkom:
a)
v prípade, že sú odvodené z nehnuteľného majetku a že daný majetok tvorí základnú súčasť služby a pre poskytované služby je hlavný a nevyhnutný;
b)
v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku alebo sú naň zamerané, a ich cieľom je právna alebo fyzická zmena uvedeného majetku.
Kritériá uvedené v písmene a) zahŕňajú služby, v prípade ktorých výsledok pochádza z nehnuteľného majetku (napríklad prenájom budov alebo získanie práva na rybolov na vymedzenom území), zatiaľ čo podľa písmena b) je nehnuteľný majetok hlavným predmetom služby, ktorá sa na ňom vykonala (napríklad oprava budovy).
Služby sa považujú za dostatočne priamo súvisiace s nehnuteľným majetkom v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku alebo naň zamerané a ich cieľom je právna alebo fyzická zmena uvedeného majetku, musia sa zamerať na zmenu právneho postavenia alebo fyzických vlastností tohto nehnuteľného majetku.
Skutočnosť, že služba sa poskytuje (úplne alebo čiastočne) na diaľku, sama o sebe nepredstavuje prekážku toho, aby mala dostatočne priamu súvislosť s nehnuteľným majetkom.
Aby sa mohol majetok považovať za "nehnuteľný majetok", musia byť splnené dve kumulatívne podmienky:
-
mala by to byť určitá časť zeme na povrchu alebo pod ním a
-
malo by byť možné k nej založiť vlastnícke právo a držbu.
Služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok, pri ktorých sa miesto dodania posúdi podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH sú najmä:
-
vypracovanie projektu budovy alebo častí budovy určených pre určitú parcelu bez ohľadu na to, či je budova postavená;
-
poskytovanie služieb stavebného dozoru alebo bezpečnostných služieb;