Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od 1. 1. 2004 umožnil daňovníkom znížením rozsahu nedaňových výdavkov uplatniť si širší rozsah výdavkov ako výdavky daňovo uznateľné. Táto možnosť sa však aj naďalej netýka výdavkov na reprezentáciu, aj keď práve v oblasti reklamy, kam by sa problematika reprezentácie dala zaradiť, nastalo najviac pozitívnych zmien v prospech daňovníkov. Citovaný zákon totiž v rámci § 21 ods. 1 písm. h) vyčleňuje výdavky na reprezentáciu ako daňovo neuplatniteľné napriek tomu, že často ich vecná súvislosť so zabezpečením, dosahovaním a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka je nepopierateľná.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) od 1. 1. 2004 umožnil daňovníkom znížením rozsahu nedaňových výdavkov uplatniť si širší rozsah výdavkov ako výdavky daňovo uznateľné. Táto možnosť sa však aj naďalej netýka výdavkov na reprezentáciu, aj keď práve v oblasti reklamy, kam by sa problematika reprezentácie dala zaradiť, nastalo najviac pozitívnych zmien v prospech daňovníkov. ZDP totiž v rámci § 21 ods. 1 písm. h) vyčleňuje výdavky na reprezentáciu ako daňovo neuplatniteľné napriek tomu, že často ich vecná súvislosť so zabezpečením, dosahovaním a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka je nepopierateľná.
Pojem výdavok na reprezentáciu ZDP, resp. iný právny predpis presnejšie obsahovo nevymedzuje. Ak spájame pojem reprezentačných nákladov s nákladmi na reklamu, treba konštatovať, že v zmysle § 19 ods. 2 písm. k) ZDP je možné ako daňovo uplatniteľný výdavok na reklamu (v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP) uplatniť výdavky na reklamu vynaložené za účelom prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, ktoré sa zahŕňajú do základu dane. Pri samotnom definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o reklame“), ktorý v rámci § 2 ods. 1 písm. a) definuje reklamu ako prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Pritom za produkt je považovaný tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Pod reklamou možno teda rozumieť spôsob, ktorým sa podnikateľské subjekty snažia informovať o svojom produkte čo najviac ľudí.
Výdavky na reklamu, ktoré daňovník preukázateľne vynaloží v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania alebo zvýšenia svojich príjmov a má ich zaúčtované v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, budú daňovo uplatniteľné v plnej výške, pričom od 1. 1. 2004 môže ísť predovšetkým o tieto formy reklamy:
- inzercia v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, najmä v televízii, rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,
- zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov,
- propagácia a vystavovanie exponátov,
- reklamné a propagačné predmety, pokiaľ ich obstarávacia cena nepresiahne sumu 500 Sk za jeden kus, pričom tieto predmety musia byť označené obchodným menom, resp. ochrannou známkou,
- nosiče reklamných nápisov s obstarávacou cenou 30 000 Sk a menej,
- nosiče reklamných