Členský štát

Súkromná osoba dodá do iného členského štátu nový dopravný prostriedok (osobný automobil, ktorý nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo 6 mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky). Je tento občan zdaniteľnou osobou?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa deregistrácie z úradnej moci v prípade opakovaného nedodržiavania daňových povinností - C-164/24 Cityland.

Platiteľ A (slovenská spoločnosť s r. o.) dodala klasické služby v auguste 2024 platiteľovi dane v Maďarsku. Dodanie služby - faktúru uviedla spoločnosť v súhrnnom výkaze v auguste 2024. Klient si (pri zhotovení závierky 2024) spomenul, že dodanie sa neuskutočnilo (objektívna skutočnosť - zrušenie dodávky podľa § 25 ods. 1). Kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy základu dane? Dátum vystavenia a dodania na dobropise má byť jún 2025? Do ktorého súhrnného výkazu sa má uviesť tento dobropis (za 06/2025 s mínusom alebo vybrať dodávku z pôvodného súhrnného výkazu)?

Intrakomunitárna dodávka tovaru predstavuje jednu z oslobodených transakcií v systéme dane z pridanej hodnoty Európskej únie. Jej právny základ je zakotvený najmä v článku 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a na vnútroštátnej úrovni v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Normotvorca týmto inštitútom mal úmysel zachovať daňovú neutralitu cezhraničných dodávok v rámci jednotného trhu - daňová povinnosť vzniká až v členskom štáte určenia a v členskom štáte odoslania sa uplatňuje oslobodenie od dane.

Systém dane z pridanej hodnoty (DPH) je v rámci členských štátov Európskej únie harmonizovaný. Podľa článku 12 a článku 135 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) dodanie nezastavaných pozemkov ako takých je oslobodené od dane okrem stavebných pozemkov. Dodanie stavebného pozemku sa zdaňuje.

Finančná správa SR informuje verejnosť, že od 1. 1. 2025 sa zavádza možnosť využívania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malé podniky. Nová osobitná úprava DPH pre malé podniky, ktorú finančná správa implementuje, má zabezpečiť oslobodenie od DPH pre malé podniky nielen v štáte ich sídla, ale aj v ostatných členských štátoch Európskej únie.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov. Táto zásada ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie. Ak už judikatúra Súdneho dvora EÚ poskytla jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, vnútroštátny súd musí urobiť všetko potrebné na to, aby bol tento výklad uplatnený.

Podanie žiadosti o vrátenie dane tuzemským platiteľom DPH z iného členského štátu upravujú ustanovenia § 55f a § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Nárok na vrátenie dane majú platitelia DPH, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania. 

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb vo väzbe na existenciu dane z pridanej hodnoty (DPH) prevádzkarne schopnej prijímať a využívať poskytované služby - C-533/22 Adient.

Vážení čitatelia, radi by sme vám predstavili jedinečný komentár k zákonu o dani z pridanej hodnoty, ktorý je hodnotným zdrojom poznatkov a praktických informácií o DPH. Unikátne zloženie autorského kolektívu pozostáva z autorov pôsobiacich v štátnej správe, súdnictve, daňovom poradenstve, ako aj v akademickej obci. Ich vysoká odbornosť, bohaté praktické skúsenosti, ako aj skvelá orientácia v jednotlivých relevantných prameňoch práva či iných zdrojoch dávajú záruku, že pre čitateľa bude publikácia cenným zdrojom poznatkov využiteľných pri uplatňovaní práv a plnení povinností týkajúcich sa tejto dane.

Sme slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty. Českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sadzba DPH uvedená na faktúre je 0 %, DPH je 0 Kč. Vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v Českej republike?

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s. r. o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") si objednala nové motorové vozidlo (od platiteľa z iného členského štátu). Dodávateľ (Cyperská firma CY IČ DPH) vystavil riadnu faktúru dňa 20. decembra 2023. Vozidlo bolo prepravené fyzicky na Slovensko dňa 15. januára 2024. Daňová povinnosť podľa nášho názoru vzniká dňom vyhotovenia faktúry a faktúra mala byť zaradená do DPH priznania v mesiaci 12/2023, lebo do lehoty podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 12/2023 (do 25. januára 2024) bude vykonaná aj preprava tovaru z členského štátu do tuzemska. Sú tieto úvahy správne?

V kontexte s predmetnou problematikou je predovšetkým potrebné uviesť, že územnú pôsobnosť zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") ustanovuje tento právny predpis v rámci § 2 ods. 2 a ods. 3.

V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty riadky 05 až 08 sú uvedené v kolónke "Nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a § 11a zákona". Cieľom tohto príspevku je vysvetliť, aké obchodné transakcie sa na týchto riadkoch uvádzajú.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku C-461/21 „SC Cartrans Preda SRL“ zaoberal uplatňovaním oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pri prepravných službách vzťahujúcich sa na dovážaný tovar.