Zdaňovanie príjmov zo zahraničia

Uvedené príklady potvrdzujú, že medzinárodné zdaňovanie nemožno založiť na jedinom rozhodujúcom kritériu. Každý prípad si vyžaduje indivi­duálne posúdenie všetkých skutkových okolností, správnu kvalifikáciu príjmu a dôslednú aplikáciu príslušnej medzinárodnej zmluvy. Práve kombinácia vnútroštátnej právnej úpravy a medzinárodného zmluvného práva zabezpečuje, aby príjmy zahraničných osôb boli zdanené v súlade s princípmi právnej istoty a zabránenia dvojitého zdanenia.

Globalizácia hospodárstva, rastúca mobilita pracovnej sily a kapitálu, ako aj digitalizácia podnikania spôsobujú, že čoraz väčší počet fyzických a právnických osôb dosahuje príjmy mimo štátu svojej daňovej rezidencie. Ani Slovenská republika nie je výnimkou. Na jej území pôsobia zahraniční zamestnanci, podnikatelia, investori, športovci či umelci, ktorí dosahujú príjmy podliehajúce slovenskému daňovému režimu.

Ministerstvo financií SR vydalo nové usmernenie č. MF/016959/2025-724, ktoré od 1. januára 2026 zjednocuje postupy pri posudzovaní zdaniteľnosti príjmov zo softvéru plynúcich zahraničným osobám (nerezidentom) zo Slovenskej republiky. Usmernenie reaguje na vývoj digitálnych služieb a zosúlaďuje slovenskú prax s výkladom Modelovej zmluvy OECD.

V tejto časti príspevku je popísané, aké druhy dokumentácie o transferovom oceňovaní vymedzuje aktuálne usmernenie a definovanie, kto je povinný príslušný druh dokumentácie o transferovom oceňovaní viesť a aký je obsah príslušnej dokumentácie o transferovom oceňovaní.

Rozmach digitálnych platforiem a sociálnych sietí zásadným spôsobom pretransformoval tradičné formy ekonomickej činnosti a zároveň vytvoril nové skupiny daňových subjektov, ktoré sa len čiastočne dajú subsumovať pod klasické kategórie daňového práva.

Národná rada SR dňa 24.9.2025 schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií na rok 2026. Zmeny v konsolidačnom balíčku sa dotknú viacerých zákonov. (Poznámka: Parlamentná tlač č. 1005).

Od 1. januára 2025 platí na Slovensku nový zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o dani z finančných transakcií"), ktorý sa výrazne dotýka aj zahraničných podnikateľov a spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na Slovensku. Prvé zdaňovacie bolo stanovené v apríli 2025.

V priebehu roka 2025 nadobudlo účinnosť viacero legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú úprav v oblasti daní, pričom tieto novely majú priamy vplyv na spôsob, akým sa posudzuje daňová povinnosť v určitých špecifických oblastiach súvisiacich so športom.

Zahraničná spoločnosť, ktorá je daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ak vykonáva činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizuje prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky), stáva sa súčasne platiteľom dane a vzniká jej povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. 

Právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má stálu prevádzkareň na Slovensku, je registrovaná pre daň z príjmov aj daň zo závislej činnosti. Na Slovensku nemá žiadne podnikateľské aktivity, len zamestnáva slovenských zamestnancov. Je daňovníkom dane z finančných transakcií a je povinná si na Slovensku zriadiť bankový účet?

Usmernenie MF SR č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa  zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Každoročne dochádza k úpravám daňových zákonov, no rok 2025 je v tomto ohľade výnimočný. Legislatívne zmeny reagujú hlavne na fiškálnu konsolidáciu. Keďže sa Slovenská republika nachádza pod tlakom, aby stabilizovala svoje verejné financie, došlo v dôsledku rozhodnutia vládnucej koalície k zvýšeniu niektorých sadzieb a sprísneniu pravidiel daňových odpočtov.

Transakčná daň, ktorá vstupuje do platnosti 1. 4. 2025, sa týka aj zahraničných spoločností. A to v prípade, že daňovníkom dane z finančných transakcií (ďalej len "DFT") je fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby. Ak má sídlo, miesto podnikania na Slovensku, alebo vykonáva činnosť v tuzemsku, musí využívať platobné služby poskytovateľa platobných služieb, ktorý vykonáva finančné transakcie. Bežní občania, ktorí nepodnikajú, túto daň platiť nebudú.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanovuje Ministerstvo financií SR, ktoré podľa § 15 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na zabezpečenie jednotného postupu pri podávaní daňových priznaní podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) vydalo vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Finančná správa vydala nové usmernenie k uplatneniu daňového bonusu na vyživované dieťa u zamestnávateľa v priebehu roka 2025. Zamestnanci sa tak nemusia obávať pozastavenia jeho vyplácania, ak absolvovali pracovnú cestu v zahraničí.

V globalizovanom svete, kde je obchod, podnikanie a zamestnanie často rozšírené mimo hraníc jednotlivých štátov, sa zdaňovanie príjmov zo zahraničia stáva dôležitou témou pre jednotlivcov aj spoločnosti. Medzinárodné transakcie, investície a digitálne služby umožňujú dosahovanie príjmov v zahraničí jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Tento trend však prináša aj výzvy pre daňové orgány, ktoré sa snažia zabezpečiť, aby boli takéto príjmy správne zdaňované a aby nedochádzalo k obchádzaniu daňových povinností.

Fyzická osoba - autor - bude mať príspevok do časopisu a knihy v slovenskom vydavateľstve, za ktoré bude mať vyplatený autorský honorár. Autor má v autorskej zmluve uvedené bydlisko v krajine, s ktorou má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V autorskej zmluve zrážka dane nie je riešená. Môže slovenské vydavateľstvo zahraničnému autorovi daň z autorského honoráru automaticky nezraziť, na základe bydliska autora v zahraničí a existujúcej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo je nutná žiadosť autora vydavateľstvu o nezrazenie dane v Slovenskej republike, prípadne aj s odvolaním sa na miesto jeho daňovej rezidencie? Ak má/môže zraziť slovenské vydavateľstvo autorovi zrážkovú daň v Slovenskej republike, v akej výške?

Daňovník v roku 2018 nakúpil zo zahraničného  podielového fondu podielové listy v hodnote 1 500 €. V marci 2024 ich tomuto podielovému fondu vrátil a dosiahol príjem z ich vyplatenia (vrátenia) v hodnote 1 800 € (zo zdroja v zahraničí), pričom podielové listy neboli zahrnuté v obchodnom majetku daňovníka.   Podlieha dosiahnutý príjem z vyplatenia podielových listov v roku 2024 dani z príjmov alebo ide o príjem oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby?

Pokračovanie príspevku ďalej vysvetľuje aktuálne zdaňovanie podielov na zisku (dividend) s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane implementácie súvisiacich opatrení projektu OECD „BEPS“ proti erózii základu dane a presunu ziskov a príslušného primárneho a sekundárneho práva Európskeho spoločenstva v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).