Zdaňovanie príjmov zo zahraničia

Národná rada SR dňa 24.9.2025 schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií na rok 2026. Zmeny v konsolidačnom balíčku sa dotknú viacerých zákonov. (Poznámka: Parlamentná tlač č. 1005).

Od 1. januára 2025 platí na Slovensku nový zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o dani z finančných transakcií"), ktorý sa výrazne dotýka aj zahraničných podnikateľov a spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na Slovensku. Prvé zdaňovacie bolo stanovené v apríli 2025.

V priebehu roka 2025 nadobudlo účinnosť viacero legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú úprav v oblasti daní, pričom tieto novely majú priamy vplyv na spôsob, akým sa posudzuje daňová povinnosť v určitých špecifických oblastiach súvisiacich so športom.

Zahraničná spoločnosť, ktorá je daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ak vykonáva činnosť na území SR a finančné transakcie v súvislosti s touto činnosťou nerealizuje prostredníctvom slovenského poskytovateľa platobných služieb (napr. slovenskej banky), stáva sa súčasne platiteľom dane a vzniká jej povinnosť podať tlačivo „Oznámenie o dani z finančných transakcií“. 

Právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má stálu prevádzkareň na Slovensku, je registrovaná pre daň z príjmov aj daň zo závislej činnosti. Na Slovensku nemá žiadne podnikateľské aktivity, len zamestnáva slovenských zamestnancov. Je daňovníkom dane z finančných transakcií a je povinná si na Slovensku zriadiť bankový účet?

Usmernenie MF SR č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa  zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Každoročne dochádza k úpravám daňových zákonov, no rok 2025 je v tomto ohľade výnimočný. Legislatívne zmeny reagujú hlavne na fiškálnu konsolidáciu. Keďže sa Slovenská republika nachádza pod tlakom, aby stabilizovala svoje verejné financie, došlo v dôsledku rozhodnutia vládnucej koalície k zvýšeniu niektorých sadzieb a sprísneniu pravidiel daňových odpočtov.

Transakčná daň, ktorá vstupuje do platnosti 1. 4. 2025, sa týka aj zahraničných spoločností. A to v prípade, že daňovníkom dane z finančných transakcií (ďalej len "DFT") je fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby. Ak má sídlo, miesto podnikania na Slovensku, alebo vykonáva činnosť v tuzemsku, musí využívať platobné služby poskytovateľa platobných služieb, ktorý vykonáva finančné transakcie. Bežní občania, ktorí nepodnikajú, túto daň platiť nebudú.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanovuje Ministerstvo financií SR, ktoré podľa § 15 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na zabezpečenie jednotného postupu pri podávaní daňových priznaní podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) vydalo vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Finančná správa vydala nové usmernenie k uplatneniu daňového bonusu na vyživované dieťa u zamestnávateľa v priebehu roka 2025. Zamestnanci sa tak nemusia obávať pozastavenia jeho vyplácania, ak absolvovali pracovnú cestu v zahraničí.

V globalizovanom svete, kde je obchod, podnikanie a zamestnanie často rozšírené mimo hraníc jednotlivých štátov, sa zdaňovanie príjmov zo zahraničia stáva dôležitou témou pre jednotlivcov aj spoločnosti. Medzinárodné transakcie, investície a digitálne služby umožňujú dosahovanie príjmov v zahraničí jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Tento trend však prináša aj výzvy pre daňové orgány, ktoré sa snažia zabezpečiť, aby boli takéto príjmy správne zdaňované a aby nedochádzalo k obchádzaniu daňových povinností.

Fyzická osoba - autor - bude mať príspevok do časopisu a knihy v slovenskom vydavateľstve, za ktoré bude mať vyplatený autorský honorár. Autor má v autorskej zmluve uvedené bydlisko v krajine, s ktorou má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V autorskej zmluve zrážka dane nie je riešená. Môže slovenské vydavateľstvo zahraničnému autorovi daň z autorského honoráru automaticky nezraziť, na základe bydliska autora v zahraničí a existujúcej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo je nutná žiadosť autora vydavateľstvu o nezrazenie dane v Slovenskej republike, prípadne aj s odvolaním sa na miesto jeho daňovej rezidencie? Ak má/môže zraziť slovenské vydavateľstvo autorovi zrážkovú daň v Slovenskej republike, v akej výške?

Daňovník v roku 2018 nakúpil zo zahraničného  podielového fondu podielové listy v hodnote 1 500 €. V marci 2024 ich tomuto podielovému fondu vrátil a dosiahol príjem z ich vyplatenia (vrátenia) v hodnote 1 800 € (zo zdroja v zahraničí), pričom podielové listy neboli zahrnuté v obchodnom majetku daňovníka.   Podlieha dosiahnutý príjem z vyplatenia podielových listov v roku 2024 dani z príjmov alebo ide o príjem oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby?

Pokračovanie príspevku ďalej vysvetľuje aktuálne zdaňovanie podielov na zisku (dividend) s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane implementácie súvisiacich opatrení projektu OECD „BEPS“ proti erózii základu dane a presunu ziskov a príslušného primárneho a sekundárneho práva Európskeho spoločenstva v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Jediným spoločníkom slovenskej spoločnosti s r. o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Slovenská firma chce prepísať a uhradiť dividendy tejto materskej firme. Keďže tento štát sa považuje za zmluvný štát, dividendy takto nie sú predmetom dane a môžu sa uhradiť v celej výške. Je táto uvedená úvaha správna?

Jediným spoločníkom slovenskej spoločnosť s r. o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Materská firma chce fakturovať slovenskej firme manažérske služby. Ak plynú nerezidentovi príjmy od daňového rezidenta alebo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky z obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovane dát za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti, sú zdrojom príjmu vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Toto ustanovenie teda mení skutočnosť poskytovania takýchto služieb vo väzbe na fyzické poskytovanie služieb na území SR. Treba však brať do úvah zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a toto ustanovenie je primárne zamerané na plnenia poskytované daňovníkmi z nezmluvných štátov, keďže poskytovanie takýchto služieb spadá pod článok 7 zmluvy, kde sa viaže povinnosť zdaniť zisky podnikov v štáte rezidencie a nie v štáte zdroja, ak nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Problém je v tom, že so štátom Sv. Krištof a Nevis máme len zmluvu o výmene informácií. V tomto prípade je potrebné zraziť daň pri úhrade faktúry s 19 alebo 35 %?

Posledná časť článku informuje o zmenách v oblasti medzinárodného zdaňovania, ktoré priniesla novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Podnikateľ – fyzická osoba, mal príjem z Čiech podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP"), ktorý predstavoval sumu cca 6 000 eur a podľa § 6 ZDP dosiahol stratu. Ak by si uvedený daňovník vybral zdaňovanie príjmov z Českej republiky formou vyňatých príjmov (uvedený príjem je zdanený v Českej republike a zaplatená daň v tiež v Českej republike). Má tento daňovník nárok na daňový bonus?

Podnikateľ – fyzická osoba, mal príjem z Čiech podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP"), ktorý predstavoval sumu cca 6 000 eur a podľa § 6 ZDP dosiahol stratu. Má uvedený daňovník nárok na výhodnejší spôsob zdaňovania príjmov zo zdrojov v zahraničí – z Českej republiky na Slovensku podľa § 45 ods. 3 písm. c) ZDP, ktorý by bol spôsob vyňatých príjmov aj keď Slovenská republika má uzatvorenú zmluvu s Českou republikou?