Čo podlieha zdaneniu?

• Debetné finančné transakcie (aj zo zahraničného účtu), ak súvisia s činnosťou v SR, a
• Preúčtované náklady, ktoré za vás uhradila tretia strana v súvislosti s činnosťou v SR.

Kto je daňovníkom a platiteľom dane?

Zahraničná právnická osoba sa stáva daňovníkom, ak:

• má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb v SR, alebo
• vykonáva činnosť v SR – prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Táto daň sa nevzťahuje na zahraničné fyzické osoby – podnikateľov.

Platiteľom dane z finančných transakcií sú vo všeobecnosti banky, preto, ak má zahraničná osoba platobný účet v slovenskej banke, táto daň z finančných transakcií z debetných transakcií automaticky zrazí a odvedie správcovi dane. Avšak, v prípade zahraničných bankových účtov a preúčtovaných nákladov sa platiteľom dane stáva daňovník, a teda táto zahraničná osoba si musí daň sama vypočítať a odviesť správcovi dane.

Čo sa rozumie pod výkonom činnosti v SR?

Do zákona sa zavádza nový druh stálej prevádzkarne, ktorý je inšpirovaný legislatívou v oblasti dane z príjmov a dane z poistenia. Tento pojem je dôležitý, pretože právnické osoby, ktoré nemajú sídlo v SR budú daňovníkmi, ak vykonávajú činnosť v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Na účely dane z finančných transakcií treba pod stálou prevádzkarňou rozumieť:

• Stále miesto na výkon činnosti v SR, ak činnosť presiahne 15 dní počas kalendárneho mesiaca.
• Online trhoviská, alebo marketplace a predaj tovarov alebo služieb cez aplikáciu alebo webovú stránku so slovenskou doménou (.sk), alebo hostovanou na serveroch umiestnených v SR.
• Stavenisko a miesto vykonávania stavebných a montážnych projektov trvajúce viac ako 15 dní počas kalendárneho mesiaca.
• Poskytovanie služieb zahraničnou osobou alebo osobami pre ňu pracujúcimi dlhšie ako 15 dní počas kalendárneho mesiaca.
• Závislého agenta, ktorý v zastúpení zahraničnej osoby opakovane prerokováva a sprostredkováva uzatvorenie zmlúv.
• Poistné riziko umiestnené v SR, a to poistená nehnuteľnosť, poistený dopravný prostriedok evidovaný v príslušnom registri v SR.
• Organizačnú zložku zapísanú v obchodnom registri.

Ďalej predstavujeme prehľad niektorých modelových situácií, ktoré môžu zakladať daňovú povinnosť v SR:

Modelová situácia	Daňová povinnosť
Zahraničná spoločnosť má kanceláriu alebo web alebo zástupcu v SR viac ako 15 dní	Áno
Zahraničná spoločnosť má účet v SR, ale činnosť vykonáva výlučne v zahraničí	Áno
Zahraničná fyzická osoba – podnikateľ prenajíma nehnuteľnosť bez poskytovania doplnkových služieb (napr. len nájom bytu)	Nie
Fyzická osoba – podnikateľ má trvalý pobyt v zahraničí, má bankový účet v SR	Nie
Zahraničná spoločnosť má sídlo v zahraničí, má bankový účet v SR a poskytuje služby v SR	Áno
Zahraničná spoločnosť má v SR dlhodobo prenajaté webové sídlo a sklad, ktorý má poistený, z ktorého vydáva tovar zákazníkom	Áno
Zahraničná spoločnosť prevádzkuje dlhodobo ubytovacie zariadenie v SR, bankový účet má iba v zahraničí	Áno
Zahraničná spoločnosť realizuje jednorazový stavebný projekt v SR kratšie ako 15 dní	Nie
Zahraničná spoločnosť kupuje tovar v SR, ktorý vyváža mimo EÚ alebo predáva zákazníkom v EÚ	Nie

Aká je sadzba dane?

• 0,4 % zo sumy debetnej transakcie vykonanej na slovenskom alebo zahraničnom bankovom účte, maximálne do výšky 40 € za transakciu,
• 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov, ak daňovník vie preukázať jednotlivé transakcie, maximálne do výšky 40 € za transakciu,
• 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ak daňovník nevie jednotlivé transakcie preukázať.

Odpočet dane – ako daň nezaplatiť dvakrát?

V prípade preúčtovaných nákladov vznikajú situácie, keď je táto daň zrazená duplicitne. Aby bolo zabránené dvojitému zdaneniu, vzniká nárok na odpočet tejto dane.

Barbora Juhásová, Accace