Globalizácia hospodárstva, rastúca mobilita pracovnej sily a kapitálu, ako aj digitalizácia podnikania spôsobujú, že čoraz väčší počet fyzických a právnických osôb dosahuje príjmy mimo štátu svojej daňovej rezidencie. Ani Slovenská republika nie je výnimkou. Na jej území pôsobia zahraniční zamestnanci, podnikatelia, investori, športovci či umelci, ktorí dosahujú príjmy podliehajúce slovenskému daňovému režimu.
Súčasne slovenské subjekty pravidelne vstupujú do právnych vzťahov so zahraničnými osobami, čo so sebou prináša množstvo otázok týkajúcich sa:
-
správneho určenia miesta zdanenia,
-
rozsahu daňovej povinnosti či
-
aplikácie medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
Základným východiskom zdaňovania zahraničných osôb je rozlíšenie medzi daňovou rezidenciou a daňovou nerezidenciou.
Od tohto rozlíšenia sa odvíja rozsah daňovej povinnosti konkrétneho daňovníka. Kým daňoví rezidenti Slovenskej republiky podliehajú tzv.
neobmedzenej daňovej povinnosti
a zdaňujú svoje celosvetové príjmy, daňoví nerezidenti
podliehajú iba obmedzenej daňovej povinnosti
, teda zdaňujú len príjmy, ktoré sa podľa zákona považujú za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Táto zásada predstavuje jeden zo základných pilierov medzinárodného daňového práva a premieta sa nielen do vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj do medzinárodných daňových zmlúv.Základné princípy zdaňovania zahraničných osôb na Slovensku
Problematika zdaňovania zahraničných osôb predstavuje jednu z najkomplexnejších oblastí priameho zdaňovania. Na rozdiel od čisto vnútroštátnych situácií, pri ktorých existuje iba jeden daňový poriadok, pri medzinárodných transakciách dochádza k stretu právnych úprav viacerých štátov.
Výsledkom môže byť situácia, keď si dva štáty súčasne nárokujú právo zdaniť ten istý príjem, alebo naopak, keď v dôsledku rozdielnych právnych úprav nevznikne daňová povinnosť v žiadnom štáte.
Práve z tohto dôvodu medzinárodné daňové právo vybudovalo systém pravidiel založených na princípe daňovej rezidencie a princípe zdroja príjmu.Slovenský zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vychádza z kombinácie oboch princípov. Prvým je princíp osobnej príslušnosti
(personal connecting factor),
ktorý vychádza z daňovej rezidencie daňovníka. Druhým je princíp teritoriality, resp. princíp zdroja príjmu
(source principle),
podľa ktorého je štát oprávnený zdaniť príjmy vznikajúce na jeho území bez ohľadu na to, kde má ich príjemca daňovú rezidenciu.Tieto dva princípy sa navzájom dopĺňajú.
Daňový rezident Slovenskej republiky podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti,
čo znamená, že zdaňuje svoje príjmy bez ohľadu na štát, v ktorom boli dosiahnuté. Ak teda slovenský rezident dosiahne príjem z prenájmu nehnuteľnosti v Rakúsku alebo zo zamestnania vykonávaného v Nemecku,
tieto príjmy sú v zásade súčasťou jeho slovenského základu dane
. Súčasne však štát, na území ktorého príjem vznikol, môže mať podľa vlastnej legislatívy alebo medzinárodnej zmluvy právo tento príjem zdaniť tiež. V takom prípade nastupujú mechanizmy na zamedzenie dvojitého zdanenia.Naopak,
daňový nerezident Slovenskej republiky podlieha iba obmedzenej daňovej povinnosti
. Predmetom dane sú iba tie príjmy, ktoré zákon výslovne označuje za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Ich taxatívny výpočet obsahuje § 16 ZDP a zahŕňa napríklad príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenska, príjmy dosahované prMáte predplatné? Prihláste sa
Zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý dokument je len pre predplatiteľov.
Zaregistrujte sa a získajte
zadarmo prístup k vybranému obsahu na 10 dní.
Vďaka registrácii si môžete
- Prečítať platené články na portáli
- Prezerať predpisy
- Používať účtovné súvzťažnosti pre podnikateľov
- Vyskúšať funkcie záložky Moja kancelária
- Prelistovať celý archív časopisov Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi