Miesto zdaniteľného obchodu

Globalizácia hospodárstva, rastúca mobilita pracovnej sily a kapitálu, ako aj digitalizácia podnikania spôsobujú, že čoraz väčší počet fyzických a právnických osôb dosahuje príjmy mimo štátu svojej daňovej rezidencie. Ani Slovenská republika nie je výnimkou. Na jej území pôsobia zahraniční zamestnanci, podnikatelia, investori, športovci či umelci, ktorí dosahujú príjmy podliehajúce slovenskému daňovému režimu.

Rozmach digitálnych platforiem a sociálnych sietí zásadným spôsobom pretransformoval tradičné formy ekonomickej činnosti a zároveň vytvoril nové skupiny daňových subjektov, ktoré sa len čiastočne dajú subsumovať pod klasické kategórie daňového práva.

Intrakomunitárna dodávka tovaru predstavuje jednu z oslobodených transakcií v systéme dane z pridanej hodnoty Európskej únie. Jej právny základ je zakotvený najmä v článku 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a na vnútroštátnej úrovni v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Normotvorca týmto inštitútom mal úmysel zachovať daňovú neutralitu cezhraničných dodávok v rámci jednotného trhu - daňová povinnosť vzniká až v členskom štáte určenia a v členskom štáte odoslania sa uplatňuje oslobodenie od dane.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Tuzemský podnikateľ, neplatiteľ dane z pridanej hodnoty, bude vykonávať služby - montážne práce na obytných kontajneroch v Nemecku pre odberateľa z Českej republiky, ktorý je platiteľ dne z pridanej hodnoty. Má tento podnikateľ povinnosť registrácie podľa ustanovenia § 7a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")? Práce sa budú vykonávať v Nemecku. Kde bude v tomto prípade miesto zdaniteľného plnenia? Vznikajú, okrem registrácie v zmysle ustanovenia § 7a zákona o DPH pre tuzemského podnikateľa aj iné povinnosti? Čo v prípade, ak si pri rozsiahlych prácach zabezpečí dodávateľské práce živnostníka zo Slovenskej republiky, ktorý nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty? Aké ma on povinnosti a ako môže fakturovať tuzemskému podnikateľovi?

Tuzemský podnikateľ, neplatiteľ dph, bude vykonávať služby-montážne práce na obytných kontajneroch v DE pre odberateľa z ČR, platiteľa dph. Predpokladám, že vyvstáva povinnosť registrácie v zmysle § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Práce sa budú robiť v DE. Kde bude v tomto prípade miesto zdaniteľného plnenia? Vyvstávajú okrem registrácie v zmysle § 7a pre tuzemského podnikateľa aj iné povinnosti? Čo v prípade, ak pri rozsiahlych prácach si zabezpečí dodávateľské práce živnostníka zo SR, neplatiteľa dph. Aké ma on povinnosti a ako môže fakturovať tuzemskému podnikateľovi? 

Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 334/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o DPH“) s účinnosťou od 1. januára 2018.

Slovenská spoločnosť plánuje nakúpiť od českej spoločnosti jazykový pobyt v Spojenom Kráľovstve. Tento jazykový pobyt prefaktúruje nezdaniteľnej osobe (škole). Taktiež zabezpečuje prepravu, nákup letenky cez slovenskú spoločnosť. Ako má postupovať z pohľadu DPH, keď bude faktúrovať tieto položky: registračný poplatok, kurz, ubytovanie, stravu, cestovné poistenie, cestovné náklady? Aké povinnosti jej vyplývajú v Spojenom Kráľovstve?

Predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru. Tieto obchody podliehajú režimu zákona o DPH za predpokladu, že miesto ich dodania je v tuzemsku. Správne určenie miesta dodania zdaniteľných obchodov je u dodávateľa, ale aj u odberateľa predpokladom správneho uplatnenia jednotlivých ustanovení zákona o DPH.

Podnikateľ kúpil v Českej republike použitý dopravný prostriedok – náves kogel, bez DPH. Je potrebné zaplatiť DPH v tuzemsku alebo samozdaniť?

Poskytujeme na Slovensku službu pre českú firmu, ktorá má identifikačné číslo pre DPH na Slovensku. Uverejňujeme ich inzerát v zborníku vydanom k semináru. Zborník je vydaný na Slovensku aj seminár sa koná na Slovensku. Kto platí DPH?

Pre českú firmu s českým IČ DPH vystavuje firma faktúru na českú adresu. Pre účely pokusov slovenská spoločnosť zasiala nimi dodané osivo na Slovensku, slovenskými strojmi, pracovníkmi, chémiou. Slovenská spoločnosť zasiala, ošetrila, pozbierala úrodu a táto bola následne predaná v SR. Osivo pred sejbou česká firma doniesla na Slovensko. Výsledky pokusov na prezentáciu patria českej firme. Má slovenská firma vystaviť faktúru s DPH?

Naša firma je mesačný platiteľ DPH. Dostali sme faktúru od taxislužby, kde je vyfakturovaná preprava osoby taxíkom v tuzemsku (Martin – Bratislava, letisko). Faktúra je vystavená bez DPH, dodávateľ služby nie je platiteľom DPH. Uvedenú službu chceme refakturovať do členského štátu EÚ. Máme prepravu osoby na našom území fakturovať s daňou (fakturovaná suma z dodávateľskej faktúry + DPH 19 %)? Vzťahuje sa na uvedenú službu ustanovenie § 46 zákona č. 222 /2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)?

Zámerom príspevku je objasniť uplatnenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. pri poskytovaní prepravných služieb tovaru autodopravcami tuzemskými aj zahraničnými na území Európskej únie, na území tretích krajín, ako aj v tuzemsku. Pri preprave tovaru sa často poskytujú i ďalšie služby priamo s ňou spojené. Ide o tzv. doplnkové služby, ako napr. prekladanie, manipulácia, triedenie...) a služby sprostredkovania.