Zdaniteľná osoba

Od začiatku roka 2026 vstupuje do platnosti rozsiahla zmena pravidiel zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktoré je súčasťou tretieho konsolidačného balíka verejných financií schváleného 24. septembra 2025, a ktoré si stanovilo ako ambíciu stabilizovať príjmovú stránku štátneho rozpočtu, presnejšie rozložiť daňové bremeno medzi jednotlivé príjmové skupiny. Reformou sa posilňuje skutočná progresia tým, že sa rozširuje počet pásiem, v ktorých sa uplatňujú odlišné daňové sadzby. Základnými východiskami sú aj naďalej ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), pričom nastavenie sadzieb a hraníc vychádza z koncepcie viazania na životné minimum.

Súkromná osoba dodá do iného členského štátu nový dopravný prostriedok (osobný automobil, ktorý nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo 6 mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky). Je tento občan zdaniteľnou osobou?

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. je zdaniteľnou osobou každá osoba vykonávajúca nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel či výsledok danej činnosti. Primárne sa za zdaniteľné osoby považujú podnikateľské subjekty, avšak tento status môže nadobudnúť aj osoba, ktorá nie je založená na účely podnikania, ak generuje príjmy z ekonomickej činnosti vykonávanej sústavne a opakovane. Status zdaniteľnej osoby je priznaný aj subjektom vykonávajúcim prípravné práce pred začiatkom realizácie zdaniteľných obchodov v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora (C-268/83). Zdaniteľnou osobou môže byť tiež osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, avšak výlučne za účelom tejto činnosti.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2025 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky dane z pridanej hodnoty

Rozpočtová organizácia (RO) je registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto RO podľa § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 ods. 1 alebo § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa deregistrácie z úradnej moci v prípade opakovaného nedodržiavania daňových povinností - C-164/24 Cityland.

Slovenské múzeum, ktoré je kultúrnou inštitúciou samosprávneho kraja, neplatiteľ DPH na Slovensku, si objednalo službu od španielskeho dodávateľa. Konkrétne ide o prenájom a transport umeleckých artefaktov na týždňovú výstavu. Vyhodnotené to teda je ako služba podľa ustanovenia § 15 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Múzeum vykonáva pravidelnú ekonomickú činnosť tým, že pravidelne vyberá vstupné od návštevníkov výstav. Je nutné, aby sa ešte pred prijatím takejto služby tento subjekt štátnej samosprávy zaregistroval pre DPH podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH a vykonal na Slovensku samozdanenie DPH? Alebo sa múzeum registrovať nemusí a môže akceptovať faktúru aj so španielskou DPH od španielskeho dodávateľa služby?

Platiteľ A (slovenská spoločnosť s r. o.) dodala klasické služby v auguste 2024 platiteľovi dane v Maďarsku. Dodanie služby - faktúru uviedla spoločnosť v súhrnnom výkaze v auguste 2024. Klient si (pri zhotovení závierky 2024) spomenul, že dodanie sa neuskutočnilo (objektívna skutočnosť - zrušenie dodávky podľa § 25 ods. 1). Kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy základu dane? Dátum vystavenia a dodania na dobropise má byť jún 2025? Do ktorého súhrnného výkazu sa má uviesť tento dobropis (za 06/2025 s mínusom alebo vybrať dodávku z pôvodného súhrnného výkazu)?

Rozpočtová organizácia, registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7, konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto organizácia v zmysle § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb v zmysle § 15 ods. 1 alebo v zmysle § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené v zmysle registrácie podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane - daňového úradu a odvolacieho orgánu - Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz v zmysle daňového procesného zákona (daňového poriadku).

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Od roku 2025 pri nákupoch do výšky 400 € (vrátane DPH) je naďalej možné uplatniť si odpočet DPH bez nutnosti vystavenia faktúry. Pri vyšších sumách však je potrebné žiadať od dodávateľa riadnu faktúru, aby bol odpočet možný. Ak napríklad v predajni podnikateľ zaplatí v hotovosti 600 € a zabudne žiadať riadnu faktúru, vystavia mu doklad z pokladnice, DPH si nemôže odpočítať. Ale, môže si uplatniť v daňových výdavkoch s. r. o. tento pokladničný doklad? Iný príklad: V predajni zaplatí v hotovosti 600 €. Ak sa identifikuje ako zdaniteľná osoba (s. r. o. - napr. prinesie im výpis z obchodného registra) sú v predajni povinní vystaviť riadnu faktúru? Od 1. januára sa nemení definícia daňového výdavku. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve. Účtovníctvo nebráni tomu, aby náklad bol zaúčtovaný aj na základe dokladu vyhotoveného ERP (zjednodušená faktúra) v sume vyššej ako 400 €.

Cieľom článku je pochopenie zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty v roku 2025. Vysvetlíme jednotlivé zmeny, aby ich podnikatelia vedeli správne používať komplexne a pracovať s nimi a vyvarovali sa tým prípadným komplikáciám (ako sú pokuty, penále, daňové kontroly…) a vypichnutie niektorých pozitívnych dopadov, ktoré by mohli podnikateľovi v tuzemsku zjednodušiť podnikanie.

Podnikatelia, či už fyzické alebo právnické osoby majú každoročnú povinnosť voči štátu, a to podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov. V článku sa autorka venuje zmenám, ktoré nastali oproti minulému obdobiu pre fyzické osoby.

V daňovom procese platia jednotlivé základné myšlienky, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou a sú platné pre celé daňové konanie. Ide napríklad o zásadu právnej súladnosti daňového konania, ktorá požaduje okrem iného právnu súladnosť procesu dokazovania, ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa mení pomerne významne celý proces registrácie pre daň z pridanej hodnoty. K 31. decembru 2024 platia súčasne platné ustanovenia a podnikatelia sa registrujú pre daň podľa „starého“ dobiehajúceho systému. Od 1. januára 2025 je tzv. STOP stav, keď sa obrat na účely registrácie vynuluje a začne sa sledovať podľa nových pravidiel.

Jednou z kľúčových podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 platného zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“).

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov. Táto zásada ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie. Ak už judikatúra Súdneho dvora EÚ poskytla jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, vnútroštátny súd musí urobiť všetko potrebné na to, aby bol tento výklad uplatnený.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka neoddeliteľne súvisí tak pre podnikateľov ale aj ostatné fyzické osoby aj koniec zdaňovacieho obdobia. V tomto „duchu“ je zisťovanie a úprava základu dane z príjmov pre fyzické osoby v práve prebiehajúcom období činnosťou, ktorej výsledkom je určenie výšky konečnej daňovej povinnosti k dani z príjmov.