Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane - daňového úradu a odvolacieho orgánu - Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz v zmysle daňového procesného zákona (daňového poriadku).
V príspevku uvádzame, za akých podmienok je možné takéto dôkazy použiť v daňovom konaní, aby boli v súlade so zásadami dokazovania podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).
Dôkaz - odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky a zaistenie elektronickej pošty daňovým orgánom
Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14 WebMindLicenses Kft. zo dňa 17.12.2015 sa zaoberal otázkou, či môže daňový orgán na účely stanovenia existencie zneužitia práva v oblasti DPH použiť dôkazy zhromaždené v rámci súbežne vedeného a doposiaľ neukončeného konania trestnoprávnej povahy voči zdaniteľnej osobe prostredníctvom odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a zaistenia elektronickej pošty.
Maďarská spoločnosť WML napadla použitie dôkazov získaných bez jej vedomia prostredníctvom odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a zaistenia elektronickej pošty v rámci paralelného konania trestnoprávnej povahy, ku ktorému nemala prístup.
Podmienka dodržania práv zaručených právom Únie
Podľa Súdneho dvora EÚ právo Únie nebráni tomu, aby mohol daňový orgán v rámci správneho konania na účely stanovenia existencie zneužitia práva v oblasti DPH použiť dôkazy zhromaždené v rámci súbežne vedeného a doposiaľ neukončeného konania trestnoprávnej povahy, pod podmienkou dodržiavania práv zaručených právom Únie, osobitne Chartou základných práv Európskej únie. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.
Keďže odpočúvania telekomunikačnej prevádzky predstavujú zásahy do výkonu práva zaručeného článkom 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), predstavujú tiež obmedzenie výkonu zodpovedajúceho práva upraveného v článku 7 Charty.
To isté platí pre zaistenie elektronickej pošty počas prehliadok v obchodných alebo podnikateľských priestoroch fyzickej osoby v mieste bydliska alebo v priestoroch obchodnej spoločnosti, ktoré rovnako predstavujú zásahy do výkonu práva zaručeného článkom 8 EDĽP.
Takéto obmedzenia tak môžu nastať, iba ak sú stanovené zákonom a ak sú za predpokladu dodržiavania zásady pro