Články - strana 2

Digitalizácia dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najvýznamnejších systémových zmien v oblasti správy daní v Európskej únii za posledné desaťročia. Postupný prechod od tradičných foriem deklarovania daňových povinností k priebežnému digitálnemu reportingu zásadne mení nielen spôsob komunikácie medzi daňovníkom a správcom dane, ale aj samotnú podstatu daňovej evidencie, účtovníctva a širšieho fungovania podnikateľských procesov.

Zlato ako také sa považuje za komoditu, ktorá si dokáže udržať hodnotu v časoch kríz. Ide v podstate o fyzické aktívum, ktoré nie je súčasťou finančného systému. Je možné ho uložiť vo vlastnom trezore, takže ho neovplyvní zlyhanie bánk, nepokoje či bankroty štátov.

Prijímanie elektronických faktúr bude povinné pre všetky právnické osoby a podnikateľov, ktorí sú zdaniteľnými osobami podľa slovenského zákona. 

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Dňa 24. 4. 2024 Národná rada schválila nový zákon, a to zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2024. Predmetný zákon bol prijatý z dôvodu priblíženia našej legislatívy na ochranu spotrebiteľa súčasným trendom a európskej legislatíve.

Správne posúdenie daňovej uznateľnosti výdavkov patrí medzi základné otázky pri určovaní základu dane z príjmov podnikateľských subjektov. Napriek relatívne stručnej zákonnej definícii daňového výdavku vzniká v aplikačnej praxi množstvo interpretačných problémov, ktoré často vedú k sporom medzi daňovými subjektmi a správcom dane. Cieľom článku je analyzovať základné princípy daňovej uznateľnosti výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), identifikovať najčastejšie sporné situácie v podnikateľskej praxi a poukázať na význam judikatúry pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Osobitná pozornosť je venovaná otázkam preukázateľnosti výdavkov, ich súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dokumentácii výdavkov počas daňovej kontroly.

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti nákladov nemožno vychádzať z predstavy, že každý výdavok, ktorý má podnikateľské opodstatnenie, automaticky znižuje základ dane. Popri všeobecnom pravidle o daňovom výdavku existuje aj skupina nákladov, pri ktorých zákon pripúšťa ich uznanie len za presne vymedzených okolností. Ide o situácie, keď zákon nechce ponechať posúdenie výlučne na všeobecnej úvahe o podnikateľskom účele, ale určuje konkrétnejšie hranice, limity alebo požiadavky na spôsob preukázania.

Dividendy pôsobia ako najjednoduchší spôsob, ako si spoločník „vyberie“ zisk zo spoločnosti. V praxi však práve pri dividendách vznikajú chyby, ktoré sú zbytočné a pritom drahé: raz sa použije nesprávny daňový režim, inokedy sa zle určí, z akého obdobia sa zisk rozdeľuje, a veľmi často sa podcení dokumentácia pri vyplácaní do zahraničia. Tento článok je postavený na jednej hlavnej myšlienke - pri dividendách často nerozhoduje len to, kedy boli vyplatené, ale najmä to, za aké obdobie bol zisk vytvorený a schválený na rozdelenie, a kto je príjemcom. Cieľom je dať čitateľovi mapu, vďaka ktorej si vie svoj prípad zaradiť bez toho, aby sa utopil v sadzbách a výnimkách.

Výdavky súvisiace so zamestnancami predstavujú osobitnú a v praxi veľmi rozsiahlu skupinu nákladov, ktoré sú prirodzenou súčasťou fungovania každej spoločnosti. Zamestnanci sú základným prvkom podnikateľskej činnosti a zabezpečenie ich pracovných, sociálnych a motivačných podmienok je nevyhnutné pre riadne fungovanie podniku. Z tohto dôvodu zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vo všeobecnosti umožňuje uplatniť výdavky súvisiace so zamestnancami ako daňové výdavky, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky.

V súčasnej obchodnej praxi je ťažké prehliadnuť netradičné formy a metódy realizácie obchodných operácií, ktoré vystupujú najmä pod názvom kompenzačné obchody. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s ich označením aj ako protiobchody, viazané obchody resp. „barter“.

Národná rada SR schválila dňa 24.9.2025 zákon č. 261/2025 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (ďalej len „zákon č. 261/2025 Z.z.“). Zákon č. 261/2025 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 9.10.2025.

Po novom sa závislá práca od 1. januára 2026 vymedzuje štyrmi kritériami (nadriadenosť/podriadenosť, osobný výkon, výkon podľa pokynov a v mene zamestnávateľa). Inšpektoráty práce testujú tieto znaky pomocou série otázok.

S rozvojom informatizácie ustanovuje právna úprava aj možnosť doručovania podaní správcovi dane elektronickou formou. Určité subjekty pritom majú právnu povinnosť zasielať podania správcovi dane výlučne elektronicky. Pre právnu relevanciu elektronického doručovania je pritom podstatné, či bolo elektronické podanie autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pokiaľ sa tak nestalo, je možné doručovať elektronické podania správcovi dane aj prostredníctvom dohody, musia byť však kumulatívne splnené obligatórne predpoklady dané platnou právnou úpravou. Elektronické doručovanie správcom dane ustanovuje aj osobitná právna úprava.

Zákon č. 406/2025 Z.z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 406/2025 Z.z.“) rozširuje od 1.1.2026 okruh situácií, keď zamestnanec môže čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.

Zamestnanec má uzatvorený trvalý pracovný pomer podľa ustanovenia § 52 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a tento zamestnanec pracuje z domu (domácka práca). Pracovný čas si rozvrhuje sám v rámci celého týždňa.

Od 1.1.2026 nadobudli účinnosť zmeny v legislatíve týkajúcej sa sadzieb dane z príjmov v SR. Zmeny zahŕňajú, okrem iného, úpravy sadzieb , pravidiel pre vyberanie zrážkovej dane a zabezpečenia dane. Dochádza tiež k zmenám zdanenia príjmov zo zahraničia a vybraných ústavných činiteľov.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. decembra 2025 schválila nový zákon č. 384/2025 Z.z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o evidencii tržieb“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2026. Uvedený zákon nahrádza zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. a priniesol modernizáciu systému a nové pravidlá.

Správca dane môže povoliť odklad dane alebo jej splátkovú úhradu daňovému subjektu. Povoliť odklad alebo splátky dane môže správca dane výlučne na základe žiadosti daňového subjektu. Pokiaľ správca dane povolí odklad alebo splátky dane, vydáva kladné rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti. Taktiež musí byť doručené daňovému subjektu.

Podrobnosti o postupoch účtovania o účtovných prípadoch upravuje pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva opatrenie MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).

Ku dňu skončenia riadneho účtovného obdobia, ktorým je kalendárny alebo hospodársky rok, sú účtovné jednotky povinné zostaviť účtovnú závierku (ďalej len „ÚZ“) a uložiť ju do registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“).