Základný test daňového výdavku v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je uvedený v § 2 písm. i), kde sa uvádza, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
A tak je tomu aj pri poskytovaní cestovných náhrad. Jednak z hľadiska daňového výdavku pre podnikateľa, či sa pracovné cesty zrealizovali tak ako sa prezentujú. Taktiež sa posudzuje aj to, či sa nevytvára umelá situácia, ktorá nasvedčuje tomu, že cestovnými náhradami kompenzuje podnikateľ mzdu zamestnanca.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“)
pracovnou cestou
sa rozumie výkon práce zamestnanca na inom mieste
, než je dohodnuté jeho pravidelné pracovisko.*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
Poznámka:
Zákon o cestovných náhradách pokrýva poskytovanie náhrad nielen zamestnancom ale širšiemu okruhu subjektov definovaných v predmete úpravy v § 1 zákona o cestovných náhradách. Ale v rámci článku sa budeme hlavne zaoberať zamestnancami.*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
Vecným vymedzením pracovnej cesty sa rozumie
určenie účelu
pracovnej cesty, t.j. úlohy, ktorú má zamestnanec na pracovnej ceste splniť. Splnenie účelu pracovnej cesty má vplyv na vznik nároku zamestnanca na náhrady a dokladuje sa schválenou správou o splnení určenej úlohy
na pracovnej ceste.Podľa § 220 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“)
plnenie pracovných úloh
je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu (zákona o cestovných náhradách), pričom ale zároveň musí dôjsť k naplneniu aj § 2 písm. i) ZDP. To znamená, že výdavok bol spojený s dosahovaním a zabezpečením zdaniteľných príjmov, pričom to neznamená, že adresne muselo dôjsť k výnosu ale účel výdavku prispel ku rozvoju podnikateľskej činnosti, ktorej cieľom je dosahovanie výnosov. To znamená, že aj zamestnávateľ musí vedieť preukázať, že dochádzalo k plneniu pracovných úloh, ktoré vyžadoval od zamestnanca.
Jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce
je miesto výkonu práce.
Miesto výkonu práce môže byť určené konkrétnou adresou, mestom, resp. obcou alebo aj regiónom prípadne územím Slovenskej republiky a dokonca aj územím viacerých štátov. Pri dohodnutí miesta