Správa daní

Od 1. januára 2026 nadobudla účinnosť novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorá bola schválená prostredníctvom doplnenia nového zákona o tržbách. Táto novela prináša najmä výrazné zvýšenie pokút za porušenie základných daňových povinností. Zmeny sa vzťahujú na porušenia, ktoré nastanú po 31. decembri 2025.

Správca dane môže povoliť odklad dane alebo jej splátkovú úhradu daňovému subjektu. Povoliť odklad alebo splátky dane môže správca dane výlučne na základe žiadosti daňového subjektu. Pokiaľ správca dane povolí odklad alebo splátky dane, vydáva kladné rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti. Taktiež musí byť doručené daňovému subjektu.

Podanie daňového priznania k dani z príjmov si môže daňovník odložiť z rôznych dôvodov.  Finančná správa SR upozorňuje, že odklad je možné vybaviť dvomi spôsobmi, a to oznámením alebo žiadosťou. Každý zo spôsobov sa používa v inej situácii.

Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

Podanie daňového priznania daňovým subjektom predstavuje podstatný procesný úkon daňového subjektu. Príslušný správca dane po doručení daňového priznania má primárnu právnu povinnosť posúdiť jeho obsah. Taktiež posúdi, či bolo daňové priznanie podané včas a v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ daňové priznanie je obsahovo správne a bolo podané daňovým subjektom riadne a včas, nemusí vykonať správca dane doplnené dokazovanie, ani daňovému subjektu zasielať výzvu. V takomto prípade môže správca dane vyrubiť sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu priamo rozhodnutím.

Podanie v daňovom procese musí príslušný správca dane primárne posúdiť. Podanie môže pritom mať formu dôkazu, ktorý bude správcom dane posúdený. Podaním možno začať aj konanie o odklad alebo splátkovú úhradu daňovej platby. Počas daňovej kontroly môže taktiež vzniknúť potreba posúdiť podanie daňového subjektu. Elektronické podanie musí spĺňať jednotlivé atribúty dané platnou právnou úpravou. Podanie daňového subjektu môže mať aj formu listiny.

Finančná správa od januára 2026 aktualizuje Index daňovej spoľahlivosti (IDS). Zmeny majú za cieľ posilnenie spravodlivého hodnotenia daňových subjektov a lepšieho zosúladenia s aktuálnym legislatívnym rámcom. Zahŕňajú úpravu vybraných hodnotiacich kritérií, ekonomického ukazovateľa efektívnej daňovej sadzby, ako aj aktualizáciu benefitov pre vysoko spoľahlivé a spoľahlivé daňové subjekty.

V priebehu daňového procesu sa môže vyskytnúť otázka, ktorá je predmetom riešenia iného orgánu, ale má s predmetným daňovým konaním priamy súvis. V takomto prípade musí správca dane dôsledne zvážiť otázku, či si môže o danej predbežnej otázke urobiť úsudok sám. Pokiaľ ale už je o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté iným orgánom, musí príslušný správca dane takéto rozhodnutie rešpektovať. Pritom o určitých predbežných otázkach si správca dane nemôže zásadne urobiť úsudok sám. Tieto prípady pritom právna úprava ustanovuje taxatívnym právnym výpočtom.

Splnomocňovacie ustanovenie § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) umožňuje vláde SR ustanoviť podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcie alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania vyrubeného podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Ustanovenie § 84 ods. 2 písm. a) daňového poriadku: Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku nepresiahne 20 eur. Kedy môže správca dane vydať rozhodnutie o zániku nedoplatku po určení nedoplatku ako dočasne nevymožiteľného?

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní musí byť výsledkom spoľahlivo a skutkovo správne zisteného stavu veci, ktorá je jeho predmetom. Pokiaľ daňový subjekt podá riadne a včas daňové priznanie a toto je vecne správne, môže byť aj jediným podkladom pre vyrubenie sumy daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ to správca dane uzná za potrebné, vykoná aj dokazovanie, prípadne dôkazy, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, môže predložiť sám daňový subjekt.

Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.

V priebehu daňového procesu sa môže vyskytnúť otázka, ktorá je predmetom riešenia iného orgánu, ale má s predmetným daňovým konaním priamy súvis. V takomto prípade musí správca dane dôsledne zvážiť otázku, či si môže o danej predbežnej otázke urobiť úsudok sám. Pokiaľ ale už je o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté iným orgánom, musí príslušný správca dane takéto rozhodnutie rešpektovať. Pritom o určitých predbežných otázkach si správca dane nemôže zásadne urobiť úsudok sám. Tieto prípady pritom právna úprava ustanovuje taxatívnym právnym výpočtom.

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Počas daňovej kontroly sa správca dane snaží o získanie podkladov pre správne určenie základu dane a daňovej platby daňového subjektu.

Vyhláška MF SR z 29. júla 2025, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 229/2014 Z.z., ktorou sa ustanovuje rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko v znení vyhlášky č. 214/2015 Z.z.

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky.

V priebehu procesu správy daní možno rozlišovať špecifické konania dané právnou úpravou. Ide napríklad o daňovú kontrolu, konanie o určovaní dane podľa pomôcok alebo aj o miestne zisťovanie v daňovom procese.

Automaticky generované reporty (dostupné reporty) a reporty na vyžiadanie v eKasa zóne už obsahujú rekapituláciu DPH. Táto funkcionalita platí aj pre spätne vygenerované reporty na vyžiadanie, ktorých generovanie bolo spustené po 6. júna 2025.