Základ DPH a jeho opravy - strana 3

Spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií refakturuje nájomníkom.Ako má spoločnosť správne vystavovať daňové doklady? Má skutočnú spotrebu energií nájomníkom refakturovať s DPH podľa § 19 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 ods. 3? Je samozrejmé, že zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Slovenský e-shop, platiteľ DPH, dodal tovar odberateľovi, ktorým je občan. Pri dodávaní tovaru prepravná spoločnosť, platiteľ DPH, poškodila tovar. Občan (odberateľ) vrátil poškodený tovar dodávateľovi (e-shopu), ktorý následne vyfakturoval reklamáciu poškodeného tovaru prepravnej spoločnosti bez DPH. Je fakturácia reklamácie bez DPH vystavená správne a predstavuje reklamácia pre e-shop zdaniteľný príjem?

(dokončenie z predchádzajúceho čísla) V septembrovom čísle časopisu sme priniesli prvú časť článku o oprave nesprávne fakturovaných údajov, ktorá bola zameraná na opravné faktúry, spôsob uvádzania údajov z opravnej faktúry vo výkazoch, opravu nesprávne uplatnenej sadzby DPH a režimu DPH. V tomto čísle uverejňujeme dokončenie článku, v ktorom sa venujeme nesprávne vystaveným faktúram v súvislosti s uplatnením režimu prenesenia daňovej povinnosti.

Jednou z administratívnych povinností platiteľa dane pri realizácii zdaniteľných obchodov je povinnosť vyhotoviť faktúru v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Na účely zákona o DPH je faktúrou každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Osoby povinné vyhotoviť faktúru definuje § 72 zákona o DPH, lehoty na vyhotovenie faktúr podľa jednotlivých typov a obsah faktúr upravuje § 73 a § 74 zákona o DPH.

Národná rada Slovenskej republiky koncom júna schválila rozsiahly návrh novelizácií viacerých zákonov z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ktoré zasahujú viacero oblastí podnikateľského života. Tzv. „podnikateľské kilečko“, ako sa táto veľká novela prezýva, v konečnom dôsledku predstavuje zjednodušenie mnohých povinností, ktoré podnikateľov zaťažovali. Dochádza totiž k predĺženiu viacerých šibeničných lehôt, ako aj k zrušeniu ohlasovacích povinností týkajúcich sa takých skutočností, ktoré si štát vie zistiť sám z iných zdrojov. Simona Klučiarová, advokátka z našej advokátskej kancelárie Accace Legal, pre vás pripravila výber najzaujímavejších prijatých a plánovaných zmien.

Koncom júna Národná rada Slovenskej republiky schválila rozsiahly návrh zmien a doplnení niektorých zákonov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú mnohých oblastí podnikateľského života. Takzvaná „Lex Korona“ v konečnom dôsledku predstavuje zjednodušenie mnohých povinností, ktoré zaťažujú podnikateľov na Slovensku administratívnou záťažou. Dochádza k predĺženiu mnohých prísnych lehôt, ako aj k zrušeniu ohlasovacej povinnosti v súvislosti so skutočnosťami, ktoré ich štát môže zistiť z iných zdrojov. Simona Klučiarová, senior spolupracovníčka našej vlastnej advokátskej kancelárie Accace Legal na Slovensku, pripravila výber najzaujímavejších prijatých a plánovaných zmien pre podniky na Slovensku.

V súvislosti so situáciou v dôsledku šírenia nákazy COVID-19 sa podnikatelia viac ako inokedy zaoberajú dopadom DPH na peňažné toky, pričom svoju pozornosť zameriavajú najmä na navrhované opatrenia týkajúce sa možnosti odkladu platby daní.

Tuzemský platiteľ DPH A obstaral paletový regál aj s montážou od slovenského dodávateľa s tuzemským prenosom daňovej povinnosti, nakoľko je regál primontovaný k nehnuteľnosti. Tuzemský platiteľ DPH A sa dohodol so svojím zákazníkom – zahraničným platiteľom DPH z Nemecka (DE) – o refakturácii nákladov za obstaranie. Nejde o dodanie regálu a ani mu neposkytuje žiadnu službu a zahraničný platiteľ DPH nemá ani vlastnícke práva k regálu. V akom režime DPH majú byť fakturované tieto náklady tuzemským platiteľom DPH A na zahraničného platiteľa DPH?

Spoločnosť predáva tovar (pivo v sudoch) a účtuje ho spôsobom A voči odberateľovi takto: Predá tovar zákazníkovi, odberateľ ho spoločnosti vráti (napr. z dôvodu, že tovar je pokazený). Spoločnosť tovar prijme, vystaví odberateľovi dobropis na vrátený tovar a novú faktúru na nový tovar, ktorý mu dá zo svojich zásob. Postup spoločnosti voči dodávateľovi: Pokazený tovar spoločnosť vráti dodávateľovi – späť do pivovaru, kde v prípade uznania reklamácie príde buď: nový tovar = xxx / 321 – aký účet má spoločnosť použiť na strane MD alebo príde iba cenový dobropis = xxx / 321 – aký účet má spoločnosť použiť na strane MD? Ako spoločnosť zaúčtuje celú cestu reklamácie? Aké bude účtovanie zo strany spoločnosti voči odberateľovi a zároveň zo strany spoločnosti aj voči dodávateľovi?

Princíp práva prednosti Európskej únie založený rozsudkom z 15. júla 1964 vo veci Costa v. ENEL je všeobecne známy. Rovnako je všeobecne známe znenie čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, podľa ktorého „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Tieto princípy sudcovia poznajú. Vedia, že v prípade zistenia rozporu zákona s právnom Európskej únie sa majú zdržať aplikácie konfliktného vnútroštátneho ustanovenia zákona.

Príklady účtovania reklamácií u dodávateľa nadväzujú na príklady účtované u odberateľa pre porovnanie účtovania reklamácií tak u odberateľa ako aj u dodávateľa. Keďže z pohľadu dodávateľov ide najmä o predaj výrobkov, v úvode uvádzame základné súvzťažnosti účtovania nedokončenej výroby.

Témy DPH podvodu a zneužitia práva v oblasti DPH sú pomerne živé a je im pravidelne venovaný priestor v časopisoch. Existuje k nim tiež pomerne bohatá rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“). Doterajšie publikácie však mali tendenciu ponímať túto tému prevažne kauzisticky. (Pozri napr. články Ing. Beáty Jarošovej, Phd., v DPH v praxi 9/2017, 10/2017 a 12/2018 a tiež Ing. Zuzany Šidlovej v DPH v praxi 3/2019.) Z právneho hľadiska je popritom zaujímavé, že principiálne otázky vo vzťahu k obidvom uvedeným témam už sú v rozhodovacej praxi SD EÚ stabilizované a tento na ne opakovane odkazuje. V jednotlivých nových rozhodnutiach už len viac-menej „dolaďuje“ detaily.

Mechanizmus zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) umožňuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom realizácie jeho zdaniteľných obchodov. Inštitút odpočítania dane zakladá princíp neutrality, ktorý umožňuje, aby platiteľ nebol zaťažený daňou, ktorú zaplatí v cenách tovarov a služieb, ktoré použije na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zákon o DPH súčasne definuje, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň vôbec, resp. kedy si ju odpočíta v pomernej výške. Pri odpočítaní dane sa v praxi často aplikujú nesprávne postupy, na niektoré z nich poukazujeme v príspevku.

V príspevku poukazujeme na vplyv nedodržania niektorých lehôt pri predložení dôkazov preukazujúcich nároky platiteľov v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty, uplatnených na základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), resp. smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).

Ak dodaný výrobok, tovar alebo poskytnutá služba nie sú v požadovanej kvalite, môže ich odberateľ v určitej lehote reklamovať a požadovať od dodávateľa odstránenie vady.

Zľavové portály predstavujú istý marketingový nástroj, ktorý firmám prináša nových zákazníkov, ľuďom výhodné ponuky a prevádzkovateľom zľavového portálu províziu. Funkciou zľavového portálu je sprostredkovanie predaja tovarov a služieb, pričom prevádzkovateľ portálu samotné tovary a služby nenakupuje a teda ani nepredáva.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť v zmysle § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vypočítať koeficient z údajov skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Na programe zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ďalej len „Rada ECOFIN“) boli počas predchádzajúcich mesiacov viaceré významné body týkajúce sa DPH. Ide okrem iného o možnosť uplatnenia zníženej sadzby DPH na elektronické publikácie, dosiahnutie dohody o možnosti plošného uplatnenia prenesenia daňovej povinnosti, predĺženie voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti alebo o krátkodobé opatrenia na zlepšenie súčasného systému DPH, tzv. „quick fixes“.

Maďarská spoločnosť vykonáva stavebné práce na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na hranici medzi Maďarskom a Slovenskom. Stavebné práce vykonané za území Slovenska zrealizuje prostredníctvom jej organizačnej zložky. Existujú prípady, keď organizačná zložka na Slovensku nakupuje stavebný materiál na Slovensku alebo sú jej vyfakturované služby, ktoré vecne patria zriaďovateľovi (maďarskej spoločnosti), pretože sú využité na časti nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na území Maďarska. Môže v týchto prípadoch organizačná zložka (stála prevádzkareň) refakturovať stavebné materiály alebo služby na zriaďovateľa (materskú spoločnosť) bez DPH? Musí takéto dodania tovarov alebo služieb uviesť v daňovom priznaní k DPH, v kontrolnom výkaze alebo súhrnnom výkaze, alebo stačí, ak organizačná zložka zaúčtuje presun nákladov na základe interného dokladu? Tretia možnosť je, že organizačná zložka nevyfakturuje horeuvedené stavebné materiály alebo služby, ani nezaúčtuje interný doklad, iba upraví základ dane v daňovom priznaní k dani z príjmov PO, teda náklady, ktoré nesúvisia s dosiahnutím príjmov na území SR, predstavujú pripočítateľnú položku k základu dane a napr. výnosy, ktoré zriaďovateľ nedosiahol na území Maďarska, tvoria odpočítateľnú položku v Maďarsku. Je tento postup akceptovateľný v obidvoch štátoch? Ktorá možnosť je v súlade so zákonom o DPH a so zákonom o dani z príjmov v horeuvedenom prípade?

Nadmerný odpočet ako prevýšenie odpočítavanej vstupnej DPH nad vypočítanou daňou zo zdaniteľných obchodov na výstupe štát platiteľovi DPH nevráti hneď, ako sa občas podnikatelia v praxi domnievajú. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ustanovuje viacero spôsobov, resp. režimov jeho vrátenia. Článok je zameraný na základné pravidlá vrátenia nadmerného odpočtu a najčastejšie situácie z praxe.