Základ DPH a jeho opravy - strana 2

Spoločnosť prevádzkuje e-shop. Denne odošle asi 200 balíkov s vystavenou faktúrou, ktorú posiela zákazníkovi e-mailom. Z tohto množstva sa niektoré balíky vrátia ako neprevzaté, neuhradené dobierkou. Na vrátenú faktúru vystavuje dobropis a uhrádza ho zápočtom s daňovým dokladom. Môže urobiť storno faktúry k neprevzatému balíku, prípadne vymazať ju z knihy faktúr, keďže daňové plnenie nevzniklo?

Spĺňajú zľavové kupóny zakúpené prostredníctvom stiahnutej aplikácie definíciu „elektronickej služby“ podľa § 16 ods. 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, článku 7 ods. 1 a 2 vrátane prílohy 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011? (Klient prostredníctvom internetu stiahne bezplatnú aplikáciu, následne tam kúpi zľavové kupóny, ktoré potom použije u predajcov tak, že pri platení použije túto aplikáciu nabitú týmito kupónmi.)

Exekútor má naakumulované zdroje na tzv. depozitnom účte. Ide o účet, kde mu zasielajú oprávnené osoby v exekučnom konaní preddavok na trovy exekúcie. Daný preddavok slúži na úhradu kolkov, poštovného a ostatných výdavkov vznikajúcich v exekúcii v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi. Tieto výdavky sú platené v mene a na účet oprávneného. Tento preddavok je neskôr požadovaný od povinného a ak je exekúcia úspešná, je vrátený oprávnenej osobe. Podlieha prijatý depozit režimu DPH a je exekútor povinný odviesť z neho DPH?

Spoločnosť, mesačný platiteľ DPH zahraničným odberateľom (platiteľom DPH v Nemecku a Francúzsku) predáva výrobky (zvárané konštrukcie). V prípade nejakej chyby na týchto výrobkoch vykonajú opravu vo vlastnej réžii. Neposielajú výrobky naspäť, iba vo výnimočných prípadoch. Za vykonanú opravu vyčíslia určitú sumu, a tú si stiahnu z platby za faktúru, ktorú slovenskej spoločnosti majú uhradiť. Odmietajú vystaviť faktúru za túto opravu, vystavia len „záťaženku“, kde uvedú, že ide o reklamáciu a akú sumu za opravu vyčíslili. Ako má v tomto prípade postupovať slovenský dodávateľ, keďže mu táto suma za opravu ostáva v pohľadávkach a tam je označená ako neuhradená? Môže vystaviť dobropis na stiahnutú sumu a ponížiť tým sumu dodávaného tovaru do EÚ a zahrnúť to do daňového priznania a súhrnného výkazu? Alebo vystaví faktúru so zápornou hodnotou a bude to pokladať za náhradu škody (finančné vysporiadanie), ktorá nie je predmetom zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)?

Dodávateľ vystavil preddavkovú faktúru, ktorú odberateľ uhradil. Vystavil doklad k prijatej platbe a odberateľ si odpočítal daň z pridanej hodnoty (DPH). Nasledujúci mesiac došlo k plneniu, kde bola odpočítaná len časť preddavku. Časť preddavku zostala otvorená, ku ktorej nedošlo k plneniu a ani nedôjde. Dodávateľ s odberateľom uzavrel dohodu o vrátení zostávajúcej časti preddavku, v ktorej sa obe strany dohodli, že postupujú podľa ustanovenia § 25 ods. 6 zákona o DPH a nebude sa upravovať základ dane a daň. Môže odberateľ toto vrátenie časti preddavku považovať za opravu základu dane podľa ustanovenia § 25 a uplatniť aj ustanovenie § 25 ods. 6 zákona o DPH?

Platiteľ DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme sa platiteľ môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže, toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Každý mesiac nájomcovia budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácii týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže, ak oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade nejde o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak?

V podnikateľskej praxi dochádza k prípadom, keď po uskutočnení zdaniteľného obchodu platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) nastane dôvod k zmene pôvodnej fakturovanej ceny a je potrebné vykonať opravu podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Takáto zmena má dopad na už priznanú DPH u dodávateľa a tiež u odberateľa na odpočítanú DPH. Opravy je potrebné uviesť v daňovom priznaní a tiež kontrolnom výkaze podanom za aktuálne zdaňovacie obdobie.

Slovenský platiteľ DPH vystavil v januári 2020 faktúru inému slovenskému platiteľovi DPH (dátum dodania 28. január 2020). Faktúru zahrnul do daňového priznania k DPH za január 2020 a uviedol aj v kontrolnom výkaze január 2020. Dňa 5. marca 2020 zistil, že faktúra bola vystavená na nesprávneho odberateľa. Dňa 5. marca 2020 vystavil storno faktúry s dátumom vzniku daňovej povinnosti 28. január 2020 a taktiež novú faktúru na správneho odberateľa s dátumom dodania 28. január 2020. Bol povinný okrem dodatočného daňového priznania k DPH za január 2020 podať aj dodatočný kontrolný výkaz za január 2020 alebo opravené doklady (storno a opravenú faktúru) uvedie v riadnom kontrolnom výkaze marec 2020?

Finančná zábezpeka, ktorá je definovaná ako „zábezpeka vo výške rovnajúcej sa súčtu trojmesačného základného nájomného podľa nájomnej zmluvy, odhadovaných poplatkov za služby, odhadovaných prefakturovaných poplatkov za služby a marketingového poplatku, odhadovaných poplatkov za služby pre foodcourt a odhadovaných poplatkov za riad všetko vrátane dane z pridanej hodnoty” bude fakturovaná nájomcovi.

Článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení ustanovuje povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby za podmienok, ktoré si tieto členské štáty stanovia.

Fyzická osoba má tri druhy príjmov. Príjem: zo živnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), z vytvorenia diela podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, podľa ustanovenia § 6 ods. 4 ZDP. V prípade povinnej registrácie pre daň z pridanej hodnoty sa sleduje prekročenie obratu v celkovej sume 49 790 € za všetky tri príjmy spolu alebo osobitne pre každú činnosť?

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty dostala 7. januára 2023 vyúčtovaciu faktúru za dodanú elektrickú energiu – opravný doklad, s uvedeným preplatkom v celkovej sume 3 500 €. Vyúčtovanie sa vzťahuje na obdobie od januára 2022 do konca decembra 2022. Na vyúčtovaní je dátum vystavenia a zároveň aj dátum dodania dokladu dňa 7. januára 2023. Ako má právnická osoba správne zaúčtovať túto faktúru a do akého obdobia ju má zaradiť, keďže prišla v roku 2023, ale vzťahuje sa na rok 2022 a zároveň ide o opravný doklad? Z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) ju má právnická osoba zaradiť do roku 202 alebo do roku 2023?

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri dani z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby ním všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa – príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Spoločnosť, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) vlastní byt, ktorý prenajíma platiteľovi DPH. Je možné aj pri nájomnom, prípadne podnájomnom vzťahu pri prenesení nákladov od správcovskej spoločnosti na nájomcu, resp. podnájomcu využiť ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon DPH“) a požadovať len ich preplatenie prenajímateľovi od nájomcu, resp. podnájomcu, a teda „nerefakturovať“ tieto položky, keďže pri refakturácii nákladov vzniká povinnosť zdaniť príslušnou sadzbou DPH?

Organizácia cestovného ruchu v rámci svojej podnikateľskej činnosti získava platby za: Organizovanie podujatia pre členov, kde sú animátori, propagácia regiónu. Možno túto činnosť priradiť ku kultúrnym službám podľa § 34 zákona...

Zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu DPH oneskorene, oneskorenie je viac ako 30 dní, v dôsledku čoho bude podávať mimoriadne daňové priznanie. S odberateľom sa dohodla, že mu doúčtuje k cene plnenia sumu, ktorá predstavuje výšku DPH, t. j. bude vystavovať opravné faktúry podľa § 25. Platiteľom dane sa daná osoba stala 1. marca 2022, opravné faktúry vystaví s dátumom vystavenia 1. marca 2022, dátum dodania podľa pôvodnej faktúry. Daň na výstupe z opravných faktúr odvedie v mimoriadnom daňovom priznaní. Je tento postup správny?

Slovenský zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je harmonizovaný so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH v rámci Európskej únie. Pritom článok 90 smernice ustanovuje, že platiteľ môže znížiť základ dane aj v situácii, ak mu dlžník nezaplatí (teda v prípade nevymožiteľnej pohľadávky). Členské štáty sa mohli od tohto pravidla odchýliť, čo urobila aj Slovenská republika v právnom stave do konca roku 2020. S účinnosťou od 1. januára 2021 aj Slovensko prijalo pravidlo v ustanoveniach § 25a zákona o DPH o možnosti zníženia DPH z titulu nevymožiteľnej pohľadávky.

Platiteľ DPH si môže opraviť základ dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude. Uvedené je v súlade so zásadou neutrality DPH a článkom 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) upravená v ustanovení § 25a.

V zmysle Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „Smernica“) má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb použitých na účely jej zdaniteľných transakcií. Toto právo vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Súčasne je zdaniteľná osoba povinná upraviť sumu pôvodne odpočítanej dane, ak odpočítaná daň bola vyššia alebo nižšia ako odpočítanie, na ktoré mala zdaniteľná osoba právo, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy. Ako ovplyvňuje odpočítanie DPH okolnosť ak nedôjde k predpokladanému využitiu nakúpených vstupov? Podobnou situáciou sa zaoberal Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom rozsudku C-734/9 ITH Comercial Timişoara SRL. ESD sa tu dotkol aj otázky (ne)aplikácie mechanizmu komisionára, ak zdaniteľná osoba zhotovuje stavbu v súlade s potrebami a požiadavkami inej osoby, o ktorej sa predpokladá, že si uvedenú stavbu prenajme.

Spĺňajú kupóny na zľavu zakúpené prostredníctvom stiahnutej aplikácie definíciu „elektronickej služby“ v zmysle ustanovenia § 16 ods. 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH), článku 7 ods. 1 a 2 vrátane prílohy 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011? (Klient prostredníctvom internetu stiahne bezplatnú aplikáciu, následne tam kúpi zľavové kupóny, ktoré potom použije u predajcov tak, že pri platení použije túto aplikáciu nabitú týmito kupónmi)?