Základ DPH a jeho opravy - strana 4

V praxi často používané pojmy „refakturácia“ alebo „prefakturácia“ nedefinuje žiaden právny predpis. Pri refakturácii (prefakturovaní) vyhotoví obstarávateľ pre zákazníka faktúru, ktorou deklaruje dodávku za protihodnotu v rámci obchodného vzťahu, pri ktorom obstarávateľ nerealizuje dodávku vlastnými kapacitami, ale dodávku objedná vo svojom mene u inej osoby.

Spoločnosť A, platiteľ DPH, má vo svojom majetku motorové vozidlá, ktoré sa rozhodla prenajať spoločnosti B, platiteľovi DPH. Podľa nájomnej zmluvy je nájomca povinný uhradiť všetky výdavky súvisiace s nájmom (t. j. zákonné a havarijné poistenie, daň z motorových vozidiel atď.) v ich skutočnej výške. Je prefakturácia poistného plnením oslobodeným od DPH alebo podlieha DPH rovnako ako nájomné?

Právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) majú registrované osoby, ktoré majú postavenie platiteľa DPH. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane prijme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane.

Dňa 6. júla 2017 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozsudok vo veci C-254/16 Glencore Agriculture Hungary Kft (ďalej len „Glencore“).

Platiteľ dane, ktorý uskutočňuje oslobodené plnenia a zároveň aj plnenia, ktoré podliehajú dani na výstupe, má právo na odpočítanie dane v pomernej výške. To znamená, že platiteľ dane je povinný upraviť výšku odpočítateľnej dane na vstupe pomocou tzv. koeficientu.

Spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Niekoľko nehnuteľností vlastní a niekoľko nehnuteľností má prenajatých. Nájomníkmi sú občania aj podnikatelia. Nebytové priestory a jeden byt sú v súčasnosti prenajaté zdaniteľným osobám – teda podnikateľom a obchodným spoločnostiam. Ostatné byty sú prenajaté nezdaniteľným osobám, teda občanom. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na túto spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií následne spoločnosť refakturuje svojim nájomníkom. Ak určité obdobie nehnuteľnosť nie je prenajatá, sú energie považované za vlastnú spotrebu spoločnosti (elektrina na svietenie a bezpečnosť, voda na upratovanie a teplo na temperovanie). Ako treba správne vystavovať daňové doklady? Má spoločnosť skutočnú spotrebu energií nájomníkom refakturovať s DPH podľa § 19 ods. 6 zákona o DPH alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 ods. 3 zákona o DPH? Zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Spoločnosť predala v januári 2017 budovu, vklad budovy bol povolený 6. marca 2017. Na základe toho, že k 1. januáru 2017 spoločnosť bola ešte vlastníkom predávanej budovy, od správcu dane dostala výmer na daň z nehnuteľnosti na rok 2017. Po dohode s kupujúcou spoločnosťou predávajúca spoločnosť refakturovala časť dane z nehnuteľnosti kupujúcemu. Má sa uvedená časť dane z nehnuteľnosti refakturovať s daňou s pridanej hodnoty alebo bez dane z pridanej hodnoty?

Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, platiteľ DPH (architektonický ateliér), dostala faktúru od advokátskej kancelárie za právne služby (neplatiteľ DPH), v ktorej boli vyúčtované trovy právneho zastúpenia. Obchodná spoločnosť sa s jej dlžníkom (inou spoločnosťou s. r. o., platiteľom DPH) dohodla okrem vyplatenia dlžnej sumy aj na vyplatení úrokov, poplatku za návrh na súd a služieb právneho zastúpenia. Môže obchodná spoločnosť s. r. o. vystaviť faktúru svojmu dlžníkovi za právne služby? Majú byť tieto služby vystavené aj s daňou z pridanej hodnoty? Vzťahuje sa DPH aj na úroky a poplatky?

Návrh novelizovaného zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2017. Národná rada SR má na programe v októbri 2016 rokovanie o vládnom návrhu (tlač číslo 183) novely zákona o DPH.

Pojmy „refakturácia“ alebo „prefakturácia“ nepozná žiadny právny predpis v SR a možno ich považovať iba za akési zaužívané obchodné výrazy podnikateľského prostredia. Z praxe možno konštatovať, že proces „refakturácie“ spočíva v tom, že subjekt A si objedná tovar alebo službu u subjektu B, ktorý však nie je priamym dodávateľom tovaru alebo služby pre subjekt A. Subjekt B tento tovar alebo službu obstará od svojho dodávateľa (u tzv. subdodávateľa) a následne „realizuje dodávku“ tohto tovaru alebo služby svojmu zákazníkovi, t. j. subjektu A.

Určenie dňa dodania pri refakturácii je na účely dane z pridanej hodnoty osobitne upravené len v prípade refakturácie energií pri nájme nehnuteľností v ustanovení § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Stavebná firma, platiteľ DPH, vykonáva stavebné práce zdaňované 20 % DPH, ktoré tvoria 95 % výnosov, a 5 % výnosov tvoria výnosy z prenájmu oslobodené od DPH. Od 1. januára 2016 firma uplatňuje režim tuzemského prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH pri dodaní stavebných prác, ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu. Firma pri vystavení faktúry za vykonané stavebné práce neuplatňuje 20 % DPH na výstupe, ale uvádza na faktúre informáciu o prenose daňovej povinnosti na prijímateľa. Taktiež tieto faktúry sa neuvádzajú v kontrolnom výkaze k DPH ani v daňovom priznaní k DPH. Ako bude firma postupovať pri výpočte koeficientu za r. 2016, budú sa výnosy, pri ktorých bol uplatnený prenos daňovej povinnosti, zahŕňať do výpočtu koeficientu alebo sa tieto výnosy pri výpočte koeficientu nebudú uvádzať ani do čitateľa, ani do menovateľa?

Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru na účely DPH a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.

Dňa 21. októbra 2015 prijal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“ alebo „Súdny dvor“) uznesenie vo veci C-120/15 Kovozber, s. r. o. Uznesenie sa týka podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a úrokov z omeškania pri oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu DPH.

V prvej časti autor predstavil rezervy všeobecne, teda ich účel, použitie, členenie, oceňovanie. Pokračoval praktickými príkladmi, v ktorých sa zameral na jednotlivé rezervy. Príklady sú doplnené výpočtom a zaúčtovaním rezerv. Druhá časť nadväzuje na danú tému.

S účinnosťou od 1. júla 2015 sa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len “daňový poriadok”) dopĺňa a za § 47 sa vkladá § 47a o čiastkovom protokole. Zavádza sa ním nový právny inštitút tzv. „čiastkového protokolu“, ktorý pre kontrolované daňové subjekty prináša možnosť dostať časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly.

Na dennej uzávierke z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) sú položky s názvami „VRÁTENIE“ a „ZĽAVA“. Ovplyvnia číselné údaje z týchto spomenutých položiek v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty (DPH) sumy v riadkoch 3 a 4 alebo v riadkoch 3 a 4 budú len číselné údaje z položky ZĽAVA a číselné údaje z položky VRÁTENIE budú v riadkoch 26 a 27 daňového priznania k DPH?

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecno-prospešné služby je platiteľom DPH. Poskytuje služby, ktoré sú oslobodené od DPH (vzdelávanie pre úrady práce), ale aj služby, ktoré nie sú oslobodené od DPH (vzdelávanie pre súkromný sektor). Momentálne vykonáva iba činnosť pre súkromný sektor (má na to živnostenské oprávnenie). Ako má správne postupovať pri uplatnení DPH, keď si teraz zakúpila automobil a momentálne má koeficient pre DPH 1,00? Uplatní si celý odpočet DPH z kúpeného automobilu na úver a v prípade zmeny koeficientu v poslednom zdaňovacom období upraví odpočet DPH na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona o DPH? Ako bude postupovať v prípade nákladov na hlavnú a zdaňovaciu činnosť?

Povinnosti platiteľov DPH na konci kalendárneho roka súvisia s odpočítaním DPH, prípadne s úpravou dane, ktorá bola už odpočítaná v priebehu kalendárneho roka alebo v prípade investičného majetku aj v predchádzajúcich rokoch. Úprava odpočítanej dane sa vykonáva v súvislosti s daňou na vstupe (prijaté dodania tovarov a služieb). Daň na výstupe súvisiaca s predajom (dodaním tovarov a služieb) nepodlieha úpravám v súvislosti s koncom roka.

V tomto čísle časopisu prinášame rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý poukazuje na fiktívne obchody v reťazci obchodných spoločností, keď si daňový subjekt následne uplatňoval nezákonné nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty.