Odpočítanie a vrátenie DPH - strana 4

Po nadobudnutí investičného majetku alebo jeho vytvorení na vlastné náklady sú platitelia dane povinní sledovať účel jeho použitia pri zmene charakteru podnikateľskej činnosti a rovnako tak aj sledovať rozsah jeho použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Článok je pokračovaním.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku „HA.EN“ (C‑227/21) zaoberal otázkou, či má príjemca transakcie nárok na odpočítanie DPH, ak vedel alebo vedieť mal, že dodávateľ neodvedie daň z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

Slovenská spoločnosť s r. o. obstarala budovu s obchodnými priestormi. Pri obstaraní si odpočítala DPH na vstupe. Uvedené obchodné priestory prenajíma iným zdaniteľným osobám. V budove sa nachádza 10 obchodných priestorov a spoločnosť sa na základe § 38 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) rozhodla, že 8 priestorov bude prenajímať s DPH (nájomca je platiteľ DPH) a 2 priestory prenajíma bez DPH (nájomca nie je platiteľ DPH). Ak je časť plnení na výstupe s oslobodením a na časť sa uplatňuje DPH, ako v tomto prípade, tak musí spoločnosť vrátiť pomernú časť pôvodne odpočítanej DPH na vstupe pri obstaraní budovy?

Po nadobudnutí investičného majetku alebo jeho vytvorení na vlastné náklady sú platitelia dane povinní sledovať účel použitia investičného majetku pri zmene charakteru podnikateľskej činnosti (vo väzbe na odpočítanie dane) a tiež rozsah použitia investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Neoddeliteľnou súčasťou fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty (DPH) je právo na jej odpočítanie. Toto právo predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná systému DPH a ktorú v podstate nemožno obmedziť.

Vyberáme pre vás najčastejšie otázky a odpovede z oblasti dane z príjmov, správy daní, dane z pridanej hodnoty alebo účtovníctva.

Slovenská spoločnosť s r. o., platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) plánuje kúpiť nehnuteľnosť. Ide o chatku, ktorú by spoločnosť využívala na krátkodobé ubytovanie pre návštevníkov, čiže víkendové pobyty a podobne. Dajú sa takéto služby klasifikovať ako ubytovacie služby a tým pádom by sa mohol pri nákupe uplatniť odpočet DPH? Druhá časť otázky je, či by sa pri uvedenom type služby uplatňovalo DPH na výstupe?

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. V súvislosti s používaním automobilu v podnikateľskej praxi neodlúčiteľne patrí aj návšteva autoservisu, či už vynútená (v dôsledku poruchy, nehody a pod.) alebo plánovaná (servisné prehliadky).

V tomto článku by sme vám radi priblížili dva prípady, o ktorých rozhodoval Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom období, a ktoré sa rovnako týkajú nepriznania práva na odpočítanie dane v prípadoch kedy sa nepodarilo preukázať kto bol skutočným dodávateľom tovaru a služieb.

Právo na odpočítanie dane je nedeliteľnou súčasťou režimu DPH a zaručuje princíp neutrality dane, ak ide o nákupy (na vstupe) použité na zdaniteľné predaje (na výstupe). Podľa ustanovení § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) si môže platiteľ odpočítať na vstupe daň z nákupov tovarov a služieb, ktoré použije na zdaniteľné predaje tovarov a služieb. Ak ide o nákupy, ktoré nie sú použité na zdaniteľné predaje, potom odpočet dane na vstupe nie je možný; ide o prevzatý článok 168 písm. a) spoločnej eurosmernice 2006/112/ES o DPH.

Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom. Podmienky takéhoto spätného odpočítania DPH upravuje § 55 zákona o DPH.

Pojem „investičný majetok“, ako uviedol Súdny dvor EÚ, označuje tovary, ktoré sa používajú na ekonomickú činnosť a vyznačujú sa svojou stálou povahou a hodnotou, čo spôsobuje, že výdavky na ich nadobudnutie nie sú obvykle zaúčtované ako bežné výdavky, ale sa odpisujú v priebehu viacerých účtovných období.

Zdaniteľná osoba je obchodníkom s elektrickou energiou. Elektrickú energiu odberateľom fakturuje mesačne. Za obdobie január 2022 fakturovala elektrickú energiu bez DPH v celkovej hodnote 50 000 €, takže prekročila obrat pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V januári 2022 mala prijatú faktúru za túto elektrickú energiu 36 000 € (30 000 + DPH). Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane z pridanej hodnoty 1. marca 2022. Môže podľa ustanovenia § 55 zákona o DPH odpočítať daň z tejto prijatej faktúry pri registrácii v priznaní k dani z pridanej hodnoty za marec 2022?

Česká spoločnosť A vyfakturovala slovenskej spoločnosti B tovar s českou DPH z dôvodu, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane, tovar nebol dovezený na Slovensko B, ale priamo dopravený českej spoločnosti C. Musí byť slovenská spoločnosť B registrovaná v ČR, aby si vedela refundovať českú DPH, ide o nezanedbateľnú sumu. Za akých podmienok môže požiadať o refundáciu DPH?

Vyhlásením konkurzu platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) nestratí svoje postavenie platiteľa, má to však za následok, že prebiehajúce zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyhlásený na platiteľa konkurz, sa rozdelí na časť pred vyhlásením konkurzu, za ktoré zodpovedá platiteľ, a na časť po vyhlásení konkurzu, za ktoré už zodpovedá správca konkurznej podstaty.

V tomto článku by sme vám radi priblížili dva prípady, o ktorých rozhodoval Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom období, a ktoré sa rovnako týkajú nepriznania práva na odpočítanie dane v prípadoch kedy sa nepodarilo preukázať kto bol skutočným dodávateľom tovaru a služieb.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je miestom dodania tovaru miesto, kde sa tovar nachádza pri začatí prepravy, ak ide o dodanie tovaru spojené s jeho prepravou. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je prepravený do iného členského štátu predávajúcim alebo kupujúcim alebo treťou osobou na ich účet. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vzniká kupujúcemu v deň, keď pri tomto plnení vzniká daňová povinnosť predávajúcemu. Ide o prevzatie pravidiel EÚ zo spoločnej smernice o DPH (články 32 ods. 1; 138 ods. 1; 167).

Platiteľ DPH si môže opraviť základ dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude. Uvedené je v súlade so zásadou neutrality DPH a článkom 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) upravená v ustanovení § 25a.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa zamietnutia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) z reklamných služieb, ktoré daňový úrad posúdil ako neprimerane nákladné, neúčelné a nevedúce k zvýšeniu obratu – C‑334/20 Amper Metal Kft. proti Nemzeti Adó – és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatóság.