Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňovníkom dane z príjmov je právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia a aj zahraničná právnická osoba, ak jej plynuli príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky v zmysle § 16 ZDP. Každý daňovník tejto dane je povinný v súlade s § 41 ods. 1 ZDP podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu resp. dosiahnutie straty.

Povinnosť podať daňové priznanie nemajú:

• daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie a Národná banka Slovenska, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP,
• občianske združenia, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a príjmy z členských príspevkov, t. j. príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP,
• rozpočtové organizácia a príspevkové organizácie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP len príjmy oslobodené od dane,
• registrované cirkevné a náboženské spoločnosti, ak majú iba príjmy z výnosov z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov, t. j. príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

Lehota na podanie daňového priznania a možnosť jej predĺženia

Podľa § 49 ods. 2 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zdaňovací obdobím podľa § 2 písm. l) ZDP je kalendárny rok, ak ZDP neustanovuje iný spôsob určenia zdaňovacieho obdobia. Za zdaňovacie obdobie roku 2019 tak vzniká povinnosť podať daňové priznanie najneskôr do 31. marca 2020. Zároveň v tejto lehote vzniká povinnosť daň zaplatiť.

Daňovník môže ustanovenú lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť. Podľa § 49 ods. 3 ZDP totiž platí, že daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia sa na základe:

• oznámenia podaného správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania – predlžuje táto lehota najviac o 3 celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii,
• oznámenia podaného správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania – predlžuje táto lehota najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii,
• žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania – správca dane môže rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace.

Formulár daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby

Na podanie daňového priznania právnická osoba použije formulár „Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby č. MF/014001/2019-721“ vydaný opatrením MF SR č. MF/013624-721. Tento formulár je platný pre podávanie daňového priznania daňovníka, ktorému posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynul po 31. 12. 2019.

V porovnaní s dovtedy platným formulárom došlo k nasledujúcim zmenám:

• v súvislosti so zrušením inštitútu daňovej licencie od 1. 1. 2018:
  • v I. časti – údaje o daňovníkovi nie je možné označiť, že ide o daňovníka, ktorý neplatí daňovú licenciu,
  • v II. časti – výpočet základu dane a dane sú vypustené riadky týkajúce sa výšky daňovej licencie, kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou určenou na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a daňovej licencie na úhradu,
  • v II. časti – výpočet základu dane a dane je upravená časť týkajúca sa zápočtu daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa § 46b a 52zk ZDP (riadky 900, 910, 920, 1000),
  • v III. časti tabuľky C1 – výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva je doplnený riadok 6 výnosy spolu z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti,
  • v III. časti tabuľky C2 – rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je doplnený riadok 6 príjmy spolu z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej činnosti,
  • v III. časti tabuľka E – výpočet dane uznanej na zápočet na daňovú povinnosť v tuzemsku zo zaplatenej dane v zahraničí je doplnená o údaje vzťahujúce sa k hybridnému prevodu podľa § 45 ods. 6 ZDP účinného od 1. 1. 2020,
  • spôsob zaokrúhľovania veličín (nie je uvedený v popisoch položiek) – s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa podľa § 47 ZDP všetky prepočty zaokrúhľujú matematicky, podľa prechodného ustanovenia § 52zza ods. 23 ZDP sa ale na daňové povinnosti za rok 2019 a predchádzajúce roky použije postup zaokrúhľovania podľa ustanovenia § 47 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2019.

Výpočet základu dane a dane v II. časti daňového priznania

Podľa § 2 písm. j) ZDP základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Na vyčíslenie základu dane právnickej osoby sa vo všeobecnosti s ohľadom na § 14 ods. 1 ZDP aplikujú ustanovenia § 17 až § 29 ZDP.

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa podľa § 17 ods. 1 ZDP vychádza:

• u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
• u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
• u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo z výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom predpise vydaním ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,
• u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami vykázaný v účtovníctve sa pri zisťovaní základu dane:

• zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa ZDP zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (§ 19 a § 21 ZDP),
• zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrňované do základu dane,
• zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrňujú do základu dane.