Pohľadávka

Sme spoločnosť, na ktorú bol 14.11.2024 vyhlásený konkurz. Dňa 22.1.2026 sme dostali opravný doklad k nevymožiteľnej pohľadávke v konkurze podľa § 25a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Doklad je vystavený k dodaniu služby, na ktorú bola vystavená faktúra v roku 2023. Dodávateľ si pohľadávku riadne prihlásil do konkurzu a správca konkurznej podstaty túto pohľadávku nepoprel. Akú povinnosť máme my ako dlžník. Čo s daňovou povinnosťou, ktorá vznikne po zaúčtovaní takéhoto dokladu. Bude predmetom prihlásenia daňovým úradom do konkurzu, keďže danú sumu DPH nie je z čoho zaplatiť?

Obec eviduje pohľadávky na dani z nehnuteľností voči spoločnostiam, ktoré zanikli. Nakoľko sa menili pracovníčky, predpokladáme, že boli dane vyrubené v čase likvidácie týchto spoločností. Obec prechádzala na nový systém v roku 2017, kedy sa tieto pohľadávky preniesli do systému Dcom, odvtedy sú tam ale evidované ako neprávoplatné (zrejme neboli ani doručené) a teda neboli ani zasielané žiadne výzvy. Ako postupovať pri odpisovaní týchto pohľadávok? Je nutné vytvárať opravné položky alebo môžeme takéto pohľadávky hneď odpísať (po súhlase obecného zastupiteľstva, keďže ide o väčšie sumy a podľa zásad hospodárenia sa už súhlas vyžaduje). Rovnako sa v evidencii nachádzajú aj menšie sumy, tiež neprávoplatné, teda výzvy neboli zasielané viac ako 6 rokov. Tieto možno odpísať hneď alebo treba vytvárať opravné položky?

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej iba „Obchodný zákonník“) upravuje základné imanie obchodných spoločností ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie teda nie je určitou majetkovou hodnotou, ktorú spoločník prevádza na spoločnosť, ale len hodnotovým vyjadrením vkladaného majetku, ktorý prechádza do majetku spoločnosti.

Ako postupovať pri rozdeľovaní zisku za rok 2024? Aké podmienky musí spoločnosť splniť, aby mala právo vyplatiť spoločníkom podiel na zisku po zdanení? Definuje legislatíva hranice alebo obmedzenia pri určovaní výšky dividend? A ako sa prijaté podiely na zisku posudzujú z daňového hľadiska u jednotlivých spoločníkov? Otázka vyplácania dividend patrí medzi často sledované témy najmä zo strany spoločníkov, ktorí hľadajú zákonný spôsob, ako získať finančné prostriedky zo spoločnosti, v ktorej majú účasť. V tomto článku sa preto pozrieme na základné predpoklady vyplatenia dividend fyzickým aj právnickým osobám, vo väzbe na aktuálne platnú legislatívu.

Ako správne posúdiť skladné z hľadiska DPH? Správne určenie daňového režimu pri fakturácii skladného závisí predovšetkým od konkrétneho zmluvného nastavenia, ktoré definuje rozsah a povahu poskytovanej služby. Práve z obsahu zmluvy vyplýva určenie miesta dodania služby, čo je následne rozhodujúce pre správne daňové zaradenie z hľadiska DPH.

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bola do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 13 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

Faktoring a forfaiting je potrebné považovať za následné zabezpečovacie inštitúty - tzv. „ex post“ zabezpečovacie nástroje, ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedok riešenia reťazovej platobnej neschopnosti v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Faktoring a forfaiting je tak nutné chápať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj výhodnú službu pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a pre informovanosť dodávateľov.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, tzn. z opravnej faktúry. Opravnou faktúrou sa chápe každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, pričom táto faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

V rámci ustanovenia § 4 ods. 7 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve) je účtovným jednotkám zakotvená povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. A práve spomínaná povinnosť determinuje vznik kurzových rozdielov v účtovníctve podnikateľov, ktoré môžu mať charakter kurzového zisku alebo kurzovej straty.

Účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej len „závierkové účtovné prípady“), a účtovanie skutočností týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky (ďalej len „upravujúce závierkové účtovné prípady“).

V rámci účtovníctva má právnická osoba (s. r. o.) zaúčtovaný záväzok voči fyzickej osobe "XY" z dôvodu zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 10 000 €. Dôjde k prevodu obchodného podielu spoločnosti a novým spoločníkom v s. r. o. sa stane fyzická osoba XY. Nový spoločník by sa rozhodol o kapitalizácii tohto záväzku do ostat. kapit. fondov na účet 413. Na základe znaleckého posudku bude hodnota tejto vkladanej pohľadávky 10 000 €. Ako bude zdaňovať vkladateľ fyz. osoba XY túto tvorbu OKF v nominálnej hodnote, ak v minulosti nadobudla túto pohľadávku za 2 000 €? Rozdiel medzi 10 000 a 2 000 = 8 000 zdaní v rámci § 8 ods. 2? Predpokladám, že u právnickej osoby by malo dôjsť k zdaneniu iba v prípade, ak by dochádzalo k rozdielu medzi nominálnou hodnotou 10 000 a reálnou hodnotou, teda by sa ocenila pohľadávka v nižšej sume = to by sa potom účtovala do výnosov -daňových?

Medzi závierkové účtovné prípady patrí aj časové rozlišovanie nákladov a výnosov. Zaúčtovaním nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, sa zabezpečí požiadavka ustanovená v § 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Správne zaúčtovanie nákladov a výnosov má vplyv na správne vyčíslenie účtovného výsledku hospodárenia za účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka.

Účtujeme strategický podnik (SR), ktorý vstúpil do konkurzu k 3.9.2024. Je potrebné urobiť účtovnú závierku a daňové priznanie k 2.9.2024 a potrebujeme urobiť uzávierkové operácie k jej zostaveniu. Zároveň podnik pokračuje vo svojom fungovaní a je predpoklad, že bude aj naďalej. Ako je to s rozpustením účtov 381, 384, 391, rezerv... k 2.9.2024. Je potrebné vykonať ich rozpustenie, ak firma naďalej funguje vo svojej činnosti? Zároveň v konkurze vraj nevzniká nárok na uplatnenie odpisov z dlhodobého majetku. Odpisy majetku je teda možné uplatniť iba v prípade, ak správca rozhodne o ekonomickom pokračovaní prevádzky podniku. Je k tomu potrebná nejaká predbežná správa? Môžeme aj v čase konkurzu uplatňovať odpisy?

Inventarizáciou účtovná jednotka overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Záväzkový vzťah je právny vzťah, v ktorom je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť označuje ako dlh, záväzok, povinnosť, z hľadiska veriteľa sa právo vyžadovať plnenie označuje ako pohľadávka, právo. Daňová legislatíva upravuje vplyv záväzkových vzťahov na daň z príjmov na strane veriteľa aj na strane dlžníka. Aké sú dopady neuhradených záväzkov na základ dane z príjmov u dlžníka, vysvetľujeme v tomto článku.

Pokračovanie článku sa zaoberá rozdielmi medzi daňovými a nedaňovými nákladmi v kontexte aplikácie § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Kľúčovým aspektom je správne určenie záväzkov súvisiacich s daňovými výdavkami, ktoré podliehajú dočasnému zvýšeniu základu dane a kategorizácia nákladov ovplyvňujúca možnosť ich odpisu či úpravy základu dane. Dokument dôkladne vysvetľuje legislatívne podmienky a kritériá, ktoré musia podnikateľské subjekty dodržiavať pri stanovovaní daňových povinností, vrátane dôsledkov uplatnenia novácie záväzkov a reštrukturalizačného plánu.

Ako správne postupovať v prípade odpisu (vymazania) pohľadávky z účtovníctva, ak spoločnosť na danú pohľadávku tvorila opravnú položku a nepodarilo sa jej danú pohľadávku vymôcť a chce pristúpiť k odpisu (vymazaniu) pohľadávky z účtovníctva. Ako je to z účtovného hľadiska - podvojné účtovníctvo? Ako je to z daňového hľadiska? Je potrebné urobiť nejaké zápisy aj v daňovom priznaní v roku, keď danú pohľadávku odpisuje (vymazáva) z účtovníctva - pripočítateľné a odpočítateľné položky? Aký je správny postup?

Ako správne postupovať v prípade odpisu (vymazania) pohľadávky z účtovníctva, ak spoločnosť na danú pohľadávku tvorila opravnú položku a nepodarilo sa jej danú pohľadávku vymôcť a chce pristúpiť k odpisu (vymazaniu) pohľadávky z účtovníctva. Ako je to z účtovného hľadiska - podvojné účtovníctvo? Ako je to z daňového hľadiska? Je potrebné urobiť nejaké zápisy aj v daňovom priznaní v roku, keď danú pohľadávku odpisuje (vymazáva) z účtovníctva - pripočítateľné a odpočítateľné položky? Aký je správny postup?

Fyzická osoba, podnikajúca na základe vydanej živnosti, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení:

Konateľ s. r. o. previedol 55 % podiel bezodplatne na svojho syna - zamestnanca s. r. o. Je potrebné o tejto zmene účtovať? Má to nejaký vplyv z hľadiska zdanenia? Na budúci rok chce konateľ znížiť základné imanie na minimálnu sumu a započítať si ho s pôžičkou. Keďže už časť previedol na svojho syna, je možné aj tento podiel započítať alebo môže len svoj a synov podiel by mu mal vyplatiť?