Pohľadávka

Ako postupovať pri rozdeľovaní zisku za rok 2024? Aké podmienky musí spoločnosť splniť, aby mala právo vyplatiť spoločníkom podiel na zisku po zdanení? Definuje legislatíva hranice alebo obmedzenia pri určovaní výšky dividend? A ako sa prijaté podiely na zisku posudzujú z daňového hľadiska u jednotlivých spoločníkov? Otázka vyplácania dividend patrí medzi často sledované témy najmä zo strany spoločníkov, ktorí hľadajú zákonný spôsob, ako získať finančné prostriedky zo spoločnosti, v ktorej majú účasť. V tomto článku sa preto pozrieme na základné predpoklady vyplatenia dividend fyzickým aj právnickým osobám, vo väzbe na aktuálne platnú legislatívu.

Ako správne posúdiť skladné z hľadiska DPH? Správne určenie daňového režimu pri fakturácii skladného závisí predovšetkým od konkrétneho zmluvného nastavenia, ktoré definuje rozsah a povahu poskytovanej služby. Práve z obsahu zmluvy vyplýva určenie miesta dodania služby, čo je následne rozhodujúce pre správne daňové zaradenie z hľadiska DPH.

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bola do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 13 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

Faktoring a forfaiting je potrebné považovať za následné zabezpečovacie inštitúty - tzv. „ex post“ zabezpečovacie nástroje, ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedok riešenia reťazovej platobnej neschopnosti v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Faktoring a forfaiting je tak nutné chápať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj výhodnú službu pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a pre informovanosť dodávateľov.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, tzn. z opravnej faktúry. Opravnou faktúrou sa chápe každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, pričom táto faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

V rámci ustanovenia § 4 ods. 7 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve) je účtovným jednotkám zakotvená povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. A práve spomínaná povinnosť determinuje vznik kurzových rozdielov v účtovníctve podnikateľov, ktoré môžu mať charakter kurzového zisku alebo kurzovej straty.

Účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej len „závierkové účtovné prípady“), a účtovanie skutočností týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky (ďalej len „upravujúce závierkové účtovné prípady“).

V rámci účtovníctva má právnická osoba (s. r. o.) zaúčtovaný záväzok voči fyzickej osobe "XY" z dôvodu zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 10 000 €. Dôjde k prevodu obchodného podielu spoločnosti a novým spoločníkom v s. r. o. sa stane fyzická osoba XY. Nový spoločník by sa rozhodol o kapitalizácii tohto záväzku do ostat. kapit. fondov na účet 413. Na základe znaleckého posudku bude hodnota tejto vkladanej pohľadávky 10 000 €. Ako bude zdaňovať vkladateľ fyz. osoba XY túto tvorbu OKF v nominálnej hodnote, ak v minulosti nadobudla túto pohľadávku za 2 000 €? Rozdiel medzi 10 000 a 2 000 = 8 000 zdaní v rámci § 8 ods. 2? Predpokladám, že u právnickej osoby by malo dôjsť k zdaneniu iba v prípade, ak by dochádzalo k rozdielu medzi nominálnou hodnotou 10 000 a reálnou hodnotou, teda by sa ocenila pohľadávka v nižšej sume = to by sa potom účtovala do výnosov -daňových?

Medzi závierkové účtovné prípady patrí aj časové rozlišovanie nákladov a výnosov. Zaúčtovaním nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, sa zabezpečí požiadavka ustanovená v § 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Správne zaúčtovanie nákladov a výnosov má vplyv na správne vyčíslenie účtovného výsledku hospodárenia za účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka.

Účtujeme strategický podnik (SR), ktorý vstúpil do konkurzu k 3.9.2024. Je potrebné urobiť účtovnú závierku a daňové priznanie k 2.9.2024 a potrebujeme urobiť uzávierkové operácie k jej zostaveniu. Zároveň podnik pokračuje vo svojom fungovaní a je predpoklad, že bude aj naďalej. Ako je to s rozpustením účtov 381, 384, 391, rezerv... k 2.9.2024. Je potrebné vykonať ich rozpustenie, ak firma naďalej funguje vo svojej činnosti? Zároveň v konkurze vraj nevzniká nárok na uplatnenie odpisov z dlhodobého majetku. Odpisy majetku je teda možné uplatniť iba v prípade, ak správca rozhodne o ekonomickom pokračovaní prevádzky podniku. Je k tomu potrebná nejaká predbežná správa? Môžeme aj v čase konkurzu uplatňovať odpisy?

Inventarizáciou účtovná jednotka overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Záväzkový vzťah je právny vzťah, v ktorom je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť označuje ako dlh, záväzok, povinnosť, z hľadiska veriteľa sa právo vyžadovať plnenie označuje ako pohľadávka, právo. Daňová legislatíva upravuje vplyv záväzkových vzťahov na daň z príjmov na strane veriteľa aj na strane dlžníka. Aké sú dopady neuhradených záväzkov na základ dane z príjmov u dlžníka, vysvetľujeme v tomto článku.

Pokračovanie článku sa zaoberá rozdielmi medzi daňovými a nedaňovými nákladmi v kontexte aplikácie § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Kľúčovým aspektom je správne určenie záväzkov súvisiacich s daňovými výdavkami, ktoré podliehajú dočasnému zvýšeniu základu dane a kategorizácia nákladov ovplyvňujúca možnosť ich odpisu či úpravy základu dane. Dokument dôkladne vysvetľuje legislatívne podmienky a kritériá, ktoré musia podnikateľské subjekty dodržiavať pri stanovovaní daňových povinností, vrátane dôsledkov uplatnenia novácie záväzkov a reštrukturalizačného plánu.

Ako správne postupovať v prípade odpisu (vymazania) pohľadávky z účtovníctva, ak spoločnosť na danú pohľadávku tvorila opravnú položku a nepodarilo sa jej danú pohľadávku vymôcť a chce pristúpiť k odpisu (vymazaniu) pohľadávky z účtovníctva. Ako je to z účtovného hľadiska - podvojné účtovníctvo? Ako je to z daňového hľadiska? Je potrebné urobiť nejaké zápisy aj v daňovom priznaní v roku, keď danú pohľadávku odpisuje (vymazáva) z účtovníctva - pripočítateľné a odpočítateľné položky? Aký je správny postup?

Ako správne postupovať v prípade odpisu (vymazania) pohľadávky z účtovníctva, ak spoločnosť na danú pohľadávku tvorila opravnú položku a nepodarilo sa jej danú pohľadávku vymôcť a chce pristúpiť k odpisu (vymazaniu) pohľadávky z účtovníctva. Ako je to z účtovného hľadiska - podvojné účtovníctvo? Ako je to z daňového hľadiska? Je potrebné urobiť nejaké zápisy aj v daňovom priznaní v roku, keď danú pohľadávku odpisuje (vymazáva) z účtovníctva - pripočítateľné a odpočítateľné položky? Aký je správny postup?

Fyzická osoba, podnikajúca na základe vydanej živnosti, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení:

Konateľ s. r. o. previedol 55 % podiel bezodplatne na svojho syna - zamestnanca s. r. o. Je potrebné o tejto zmene účtovať? Má to nejaký vplyv z hľadiska zdanenia? Na budúci rok chce konateľ znížiť základné imanie na minimálnu sumu a započítať si ho s pôžičkou. Keďže už časť previedol na svojho syna, je možné aj tento podiel započítať alebo môže len svoj a synov podiel by mu mal vyplatiť?

FO (živnostník) platiteľ DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: "Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu... a za správcu bol vymenovaný JUDr.... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania." Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky (odpise pohľadávky) povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platitelia DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH)? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok?

Vznik záložného práva správcu dane na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto autoritatívne zriadiť záložné právo môže správca dane len rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie správcu dane pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom má súvis aj s konaním o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhrady v splátkach, ktoré sa začína na základe žiadosti daňového subjektu.

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. V úvodnej časti autorka uviedla podmienky, za akých sa môže daňovník stať mikrodaňovníkom, sú s tým spojené určité pravidlá, ktoré musí spĺňať fyzická aj právnická osoba. V pokračovaní článku sa o celej problematike dočítate ostatné podrobnosti.