Z hľadiska účtovnej závierky možno vo všeobecnosti rozlišovať dva typy udalostí po závierkovom dni, a to udalosti poskytujúce dôkaz o stave, ktorý existoval k súvahovému dňu (udalosti po súvahovom dni, ktoré vyžadujú úpravu) a udalosti naznačujúce stav, ktorý vznikol po súvahovom dni (udalosti po súvahovom dni, ktoré nevyžadujú úpravu).
Predmetom § 2a ods. 1 opatrenia MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“), je vymedzenie účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ako účtovný prípad sa v tejto súvislosti posudzuje podľa písm. b) spomínaného ustanovenia účtovanie skutočností podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky. Postupy účtovania v PÚ pre takéto prípady používajú súhrnné označenie „upravujúce závierkové účtovné prípady“.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť aj priamy súvis spomínaného ustanovenia § 2a Postupov účtovania v PÚ s § 17 ods. 8 zákona o účtovníctve. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je totiž účtovná jednotka
povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje
, pričom sa zohľadňujú aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a účtovná jednotka ich získala do dňa zostavenia účtovnej závierky. Konkrétny deň zostavenia účtovnej závierky si pritom určuje účtovná jednotka sama, pričom musí rešpektovať povinnosť zostaviť účtovnú závierku
najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje<