Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.
Základné zásady
Uplatňovanie prenosu daňovej povinnosti na tuzemského odberateľa služby od zahraničného dodávateľa je závislé od skutočnosti, či tuzemský odberateľ je alebo nie je zdaniteľnou osobou na účely DPH. Zdaniteľnou osobou je totiž osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, a to bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
Ak zahraničný dodávateľ poskytne službu zdaniteľnej osobe (tuzemskému odberateľovi), miesto dodania sa určuje podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o DPH, tzn. miestom dodania služby je sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň odberateľa. Na druhej strane v prípade, ak je odberateľom služby v tuzemsku nezdaniteľná osoba, miesto dodania sa určí na základe § 15 ods. 2 zákona o DPH - tzn. je ním sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň zahraničného dodávateľa. Pre úplnosť je potrebné upozorniť, že existujú výnimky z určenia miesta dodania služby, ktoré sú uvedené v § 16 zákona o DPH (napr. služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť, doprava osôb a pod.), kde sa miesto dodania služby posudzuje odlišne.
Podmienka zdaniteľnosti odberateľa a registrácia pre DPH
Z uvedeného je zrejmé, že samozdaniť prijatú službu zo zahraničia je povinný ten odberateľ, ktorý je tuzemskou zdaniteľnou osobou, pričom nie je dôležité, či má status platiteľa DPH alebo nie. Táto skutočnosť má vplyv len na možnosť uplatniť odpočítanie DPH pri splnení zákonných podmienok.
To znamená, že zdaniteľná osoba, ktorá je platiteľom DPH je povinná prijatú službu zo zahraničia samozdaniť sadzbou DPH, ktorá je platná v Slovenskej republiky a zároveň po splnení podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH, jej vznikne aj nárok na odpočítanie DPH.
Príklad č. 1:
Slovenský podnikateľ, ktorý je platiteľ DPH, si objednal reklamnú službu u podnikateľa z Českej republiky. Faktúra je českým dodávateľom vystavená bez DPH na sumu 1 000 €.
Slovenský podnikateľ je povinný uvedenú dodávku samozdaniť 20 % slovenskou DPH, t.j. vo sume 200 € a zároveň si túto hodnotu DPH môže odpočítať, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky.
* * *
Príklad č. 2:
Pani Anna ako súkromná osoba, si objednala počítačové služby u podnikateľa z Českej republiky. Faktúru český dodávateľ vystavil na sumu 220 € s DPH.
Pani Anna si službu objednala ako nezdaniteľná osoba, a teda miestom jej dodania je sídlo podnikateľa, t.j. Česká republika, a teda DPH vysporiada český dodávateľ.
* * *
Podľa ustanovenia § 7a ods. 1 zákona o DPH vzniká povinnosť registrovať sa k DPH takej zdaniteľnej osobe, ktorá prijíma službu od osoby z iného členského štátu, ktorá je tiež zdaniteľnou osobou a miesto dodania služb