Registrácia platiteľa DPH

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Vyšší územný celok (VÚC), ktorý koná iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, si objednal v Českej republike zariadenie (kancelársky nábytok) do kancelárií v hodnote 18 000 €. Považuje sa tento VÚC z dôvod nadobudnutia daného tovaru za zdaniteľnú osobu?

Stali sme sa platiteľom DPH 17. 4. 2024 z dôvodu prekročenia obratu. Momentálne nedosahujeme obrat pre registráciu. Od registrácie je už 12 mesiacov. Môžeme požiadať o zrušenie registrácie DPH, alebo musíme počkať na celý kalendárny rok 2025? Lebo v §  81 je uvedené (1) Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať platiteľ, ak je registrovaný a) podľa § 4, a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur, Podmienku jedného kalendárneho roka zatiaľ nespĺňame. Splníme ju až 1. 1. 2026, ak správne si uvedené ustanovenie vykladám.

Rozpočtová organizácia (RO) je registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto RO podľa § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 ods. 1 alebo § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

Spoločnosť X so sídlom na Slovensku, ktorá nie je neregistrovaná pre DPH, dodá od 1. januára 2025 do 15. októbra 2025 tovary a služby v tuzemsku, ktoré sa zahŕňajú do obratu v hodnote 50 000 eur. Do 22. októbra 2025 je spoločnosť X povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH. V tejto žiadosti zároveň uvedie deň, kedy presiahla obrat. V žiadosti zároveň neuvedie, že sa chce stať platiteľom DPH dodaním tovaru, ktorým presiahla obrat 50 000 eur. Daňový úrad vydá rozhodnutie, v ktorom jej pridelí IČ DPH (s platnosťou od 1.1.2026). Spoločnosť X dňa 5. decembra 2025 dodá tovar za 15 000 eur inému platiteľovi DPH na Slovensku. Spoločnosť X týmto dodaním presiahne obrat 62 500 eur, stane sa platiteľom DPH týmto dodaním, pričom pred tým pridelené IČ DPH nadobúda platnosť týmto dodaním. Zároveň je povinná už z tohto dodania zaplatiť DPH. Túto skutočnosť X je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu. Čo pre spoločnosť znamená, že je povinná z dodania v sume 15 000 eur (kde prekročila obrat 62 500 eur) už zaplatiť daň? Považuje sa spomenutých 15 000 eur za sumu už s daňou a firma odvedie DPH v sume 2 804,88 eur? Alebo sa tých 15 000 eur považuje za základ pre výpočet DPH a firma odvedie 3 450 eur? A je spoločnosť v tomto prípade povinná spätne opravovať faktúru a vyčísliť základ dane a daň? 

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

Problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby je komplexne obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vo všeobecnosti vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej hodnoty od osôb, ktorým takúto povinnosť zákon o DPH ustanovuje.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa deregistrácie z úradnej moci v prípade opakovaného nedodržiavania daňových povinností - C-164/24 Cityland.

Slovenská s.r.o., neplatiteľ DPH, má v obchodnom majetku 3 nehnuteľnosti, ktoré prenajíma. Ide o byty na bývanie, ktoré sa prenajímajú na dlhodobý prenájom (na bývanie). Pri obstaraní uvedených nehnuteľností sa DPH neodpočítalo, keďže firma nie je platiteľ DPH a nehnuteľnosti boli zároveň obstarané od nepodnikateľov. Zároveň firma poskytuje aj poradenské služby a jej celkový obrat za rok sa pohybuje na úrovni cca 40 000 €. Firma plánuje do konca roka 2025 jednu z nehnuteľností predať, pričom predajná cena bude cca 150 000 €. Zároveň treba doplniť, že tento predaj je ojedinelá operácia, čiže firma neobchoduje s kúpou a predajom nehnuteľností ako s tovarom. Musí sa v takomto prípade firma stať platiteľom DPH, keďže pri predaji prekročila obrat pre povinnú registráciu?

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Slovenské múzeum, ktoré je kultúrnou inštitúciou samosprávneho kraja, neplatiteľ DPH na Slovensku, si objednalo službu od španielskeho dodávateľa. Konkrétne ide o prenájom a transport umeleckých artefaktov na týždňovú výstavu. Vyhodnotené to teda je ako služba podľa ustanovenia § 15 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Múzeum vykonáva pravidelnú ekonomickú činnosť tým, že pravidelne vyberá vstupné od návštevníkov výstav. Je nutné, aby sa ešte pred prijatím takejto služby tento subjekt štátnej samosprávy zaregistroval pre DPH podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH a vykonal na Slovensku samozdanenie DPH? Alebo sa múzeum registrovať nemusí a môže akceptovať faktúru aj so španielskou DPH od španielskeho dodávateľa služby?

Rozpočtová organizácia, registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7, konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto organizácia v zmysle § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb v zmysle § 15 ods. 1 alebo v zmysle § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené v zmysle registrácie podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

Na predaj nebytového priestoru na podnikanie platiteľovi DPH sa uplatní prenesená daňová povinnosť. Ak je v tom priestore hmotný majetok, uplatňuje sa naň 23 % DPH?

Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamuje, že na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty určeného oznámením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/007833/2025-731, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi 21. marca 2025 pod poradovým číslom 9, vydáva poučenie na jeho vyplnenie, ktoré je prílohou tohto oznámenia. 

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH na SR podľa § 4 zákona o DPH. Konateľ našej firmy je zároveň konateľom firmy v ČR. V zmysle zmluvných vzťahov uhrádzame ubytovanie nášho konateľa v ČR - ide o ubytovanie za účelom vykonávania činnosti konateľa v ČR, a uvedené ubytovanie potom prefakturujeme českej firme, v ktorej je náš konateľ tiež konateľom. Faktúra za ubytovanie v ČR je vystavená s českou DPH. V prípade refakturácie uvedeného ubytovania našou firmou (IČ DPH: SK) na českú firmu (IČ DPH: CZ) má byť faktúra vystavená bez DPH? Alebo nám vzniká nejaká povinnosť registrovať sa v ČR a vystaviť uvedenú FA s českou DPH?

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Kúpa nového auta alebo motorky z iného členského štátu EÚ nie je každodennou udalosťou. Aj keď si nový dopravný prostriedok z iného členského štátu EÚ priveziete na Slovensko ako občan – súkromná osoba, čaká vás na Slovensku povinnosť podať daňové priznanie k DPH a zaplatiť daň.

Novozaložená spoločnosť by sa hneď od začiatku chcela stať platiteľom DPH. Umožňuje to novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Ak áno, aké doklady je potrebné predložiť k žiadosti o registráciu?

Cieľom článku je pochopenie zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty v roku 2025. Vysvetlíme jednotlivé zmeny, aby ich podnikatelia vedeli správne používať komplexne a pracovať s nimi a vyvarovali sa tým prípadným komplikáciám (ako sú pokuty, penále, daňové kontroly…) a vypichnutie niektorých pozitívnych dopadov, ktoré by mohli podnikateľovi v tuzemsku zjednodušiť podnikanie.

Obrat sa od 1. januára 2025 počíta inak ako sa počítal do 31. decembra 2024. Nespočítava sa každý mesiac hodnota obratu dvanástich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ale spočítava sa hodnota obratov dosiahnutých za jednotlivé mesiace kalendárneho roka začínajúc vždy od 1. januára každého nového kalendárneho roka. Malé podniky, ktoré prekročia obrat 2 000 000 €, budú podliehať DPH.