Tretie krajiny

Fyzická osoba (neplnoletá) poskytovala tri roky (2024,2025 a 2026) služby spoločnosti ROBLOX Corporation (spoločnosť je usídlená v USA). Predmetom služieb bol vývoj počítačových hier. Spoločnosť ROBLOX Corporation na základe vopred dohodnutých pravidiel vyplácala fyzickej osobe odmenu. Odmena nebola vyplácaná na účet fyzickej osoby ale evidovaná v mene Robux (skratka R$) len v systéme ROBLOX Corporation. Fyzická osoba (jej rodič) založila s. r. o., zaregistrovala ju v spoločnosti ROBLOX Corporation a časť získanej odmeny evidovanej v mene Robux R$ požiadala s. r. o. vyplatiť v mene EUR na účet s. r. o. Spoločnosť ROBLOX Corporation vyplatila v roku 2026 na účet s. r. o. postupne 50 000 € a 20 000 €. Fyzická osoba je študent a je zamestnaná v spoločnosti s. r. o. Nemá 18 rokov a nemôže byť konateľom len spoločníkom v spoločnosti s. r. o. Aktuálne nie je ani spoločníkom. Aké povinnosti vznikli novozaloženej s. r. o. z hľadiska slovenského zákona o DPH? Ak nemá žiadne iné príjmy (okrem tých pre spoločnosť ROBLOX Corporation ): Miestom dodania služby je tretia krajina (USA). Nemusí sa registrovať pre DPH ani pri prekročení zákonom stanovenej hranice. Nemusí sa registrovať ani podľa § 7a zákona o DPH. Musí si plniť povinnosti len z hľadiska zákona o dani z príjmov. Je tento náš názor správny, ak nie aké povinnosti má s. r. o. z hľadiska slovenského zákona o DPH?

EÚ prijíma opatrenia na zvládnutie rýchleho nárastu malých balíkov, ktoré prichádzajú na jednotný trh najmä prostredníctvom elektronického obchodu.

Od 1. júla 2026 začne platiť nové paušálne clo vo výške 3 € za položku pri dovoze zásielok z krajín mimo EÚ. Dôležité pri jeho uplatnení bude dátum prijatia colného vyhlásenia, pričom všetky zásielky deklarované od tohto dátumu podliehajú novým pravidlám.

Od 1. júla 2026 začínajú platiť nové pravidlá pre zásielky prichádzajúce z krajín mimo Európskej únie. Zavádza sa paušálne clo vo výške 3 € za položku pri dovoze zásielok s hodnotou tovaru do 150 €, ktorý je predávaný na diaľku.

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku, prijíma služby z tretích krajín (napríklad z USA alebo Austrálie a podobne). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre Slovenskú spoločnosť odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, prijíma služby z tretích krajín (napríklad USA alebo Austrália atď). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre SK firmu odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

Cieľom príspevku je vysvetliť aktuálne zdaňovanie príjmov plynúcich z nehnuteľného majetku s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Povedomie o správnom spôsobe zdaňovania týchto príjmov je dôležité ovládať tiež s ohľadom na platný legislatívny rámec pre automatickú výmenu informácií o takýchto príjmov plynúcich daňovým rezidentom SR zo zdrojov v zahraničí.

Od 1. júla 2025 začne finančná správa uplatňovať mechanizmus samozdanenia DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín. Tento režim sa bude týkať dovozcov, ktorí sú držiteľmi platného povolenia Schválený hospodársky subjekt (SHS). V tento deň nadobudne účinnosť nové ustanovenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalen len "zákon o DPH"), ktoré upravuje spôsob úhrady DPH pri dovoze tovaru.

Aké povinnosti má zamestnávateľ v prípade zamestnania na plný alebo skrátený pracovný úväzok občana z tretej krajiny, ktorý má na Slovensku povolenie na prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny.

Od 1. februára 2025 platia nové ustanovenia zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v z. n. p. (§ 19ab bod 43), ktoré majú vplyv aj na dovoz bezdymových tabakových výrobkov a niektorých výrobkov súvisiacich s tabakovými výrobkami. Zmenili sa limity na množstvo úplne oslobodené od dovozných platieb v osobnej batožine cestujúceho pri návrate z tretích krajín.

Definovanie miesta zdaniteľného obchodu je dôležité pri cezhraničných transakciách realizovaných medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev ale aj mimo nich. Prostredníctvom miesta zdaniteľného obchodu sa určuje krajina, v ktorej je daň z pridanej hodnoty splatná.

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Pri vrátení dane zahraničným osobám z tretieho štátu sa uplatňuje princíp reciprocity. Viete, čo predstavuje tento pojem?

Slovenská s. r. o. (platiteľ podľa § 4) dodáva Online kurz (spĺňa definíciu "elektronickej služby" v zmysle § 16 ods. 19 zákona o DPH, článku 7 ods. 1 a 2 vrátane prílohy 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011) nezdaniteľným FO usadeným v USA (tretie krajiny). V tomto prípade miestom dodania týchto služieb je bydlisko týchto USA FO (§ 16 ods. 14), t. j. slovenská s. r. o. fakturuje bez DPH a OSS tiež nemusí riešiť, lebo OSS sa vzťahuje len na EÚ. Sú tieto úvahy správne?

Pri zamestnávaní cudzincov je podstatný výber práva, podľa ktorého sa bude spravovať pracovnoprávny pomer. Podľa ust. § 16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa pomery z pracovnej zmluvy spravujú právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem prípadu ak by išlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

Zdaniteľné obchody, na ktoré sa uplatňuje daň z pridanej hodnoty, môžu byť zdaňované v rámci bežného mechanizmu DPH, alebo v rámci osobitného režimu, pri ktorom sa uplatňuje rozdielový spôsob zdanenia.

Zdaniteľné osoby, ktoré v EÚ dodávajú tovar alebo služby pre konečných zákazníkov, si môžu zvoliť uplatňovanie osobitnej úpravy jednotného kontaktného miesta podľa § 68a až § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a daň súvisiacu s týmito transakciami priznať a odviesť iba v jednom členskom štáte (tzv. členskom štáte identifikácie) alebo sa registrujú pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom im vzniká daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby týmto zákazníkom.

Problematika prevádzkarne je riešená vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. V príspevku sa zaoberáme prípadom, keď boli služby poskytnuté skupinou na účely dane z pridanej hodnoty pre pobočku člena skupiny, ktorá sa nachádzala v inom členskom štáte.

Prosím o informáciu, ako postupovať pri prefakturácii prepravy spojenej s vývozom tovaru do tretej krajiny. Slovenský výrobca – vývozca (platiteľ DPH) fakturuje tovar nemeckej spoločnosti (odberateľ registrovaný pre DPH v DE, nie v SK). Tovar je prepravený na účet vývozcu SK priamo zo Slovenska príjemcovi do tretej krajiny. Dopravca fakturoval vývozcovi Sk prepravu s oslobodením (§ 47 ods. 6 zákona o DPH). Leteckú prepravu slovenský vývozca následne prefakturuje nemeckému odberateľovi. Aký režim DPH použije vývozca SK na faktúre pri prefakturácii leteckej dopravy pre nemeckého odberateľa? Uvádza ju do riadkov 13 a 15 daňového priznania DPH?