Holding v trhovej ekonomike predstavuje bežnú formu podnikania. Holdingom prepojené podniky si zachovávajú svoju právnu samostatnosť, ale ich ekonomická samostatnosť je čiastočne obmedzená.
Kapitálovým prepojením rozumieme
vlastníctvo podielu
spoločnosti na základnom imaní inej spoločnosti, ktoré umožňuje podstatný vplyv na jej riadenie. Dcérske spoločnosti sa tak stávajú závislými od svojej nadradenej spoločnosti (materskej spoločnosti).O živote celej skupiny rozhoduje
„riadiaca centrála“
holdingu. Jej rozhodnutia sú realizované prostredníctvom vnútropodnikových tokov a dokážu tak optimalizovať finančnú a ekonomickú situáciu holdingu ako ucelenej ekonomickej jednotky.Základným princípom holdingu je koncentrácia, ktorá umožňuje dosiahnuť dvojakú výhodu. Na jednej strane sa zväčšuje kapitálová sila podniku, ktorá následne umožňuje dosiahnuť významný podiel na trhu, lepšie nákupné i odbytové možnosti, možnosť zavádzania skupinovej schémy financovania (výhodnejšia dostupnosť zdrojov), a na druhej strane, vzhľadom na právnu subjektivitu dcérskych spoločností, sa zachováva aj výhoda malých spoločností - flexibilita a bližší prístup k zákazníkovi. Ďalšou výhodou je diverzifikácia rizika, ako aj ochrana majetku (napríklad nehnuteľností, licencií).
Pri vytváraní štruktúr sa zaoberáme aj daňovou výhodnosťou a zvažujeme situácie do budúcnosti a možné daňové dopady, pričom
daňová výhodnosť nemôže byť primárnym dôvodom
vytvorenia štruktúry. Ide o skutočnosť, ktorú preveruje správca dane pri daňovej kontrole. Sleduje sa dôvod zavádzania holdingovej štruktúry, ako aj načasovanie - kedy a prečo - a zároveň to, či holding plní funkciu, ktorú plniť má, a nie je len subjektom, cez ktorý pretekajú transakcie, ktoré by inak podliehali režimu zdanenia.V našom článku sa preto budeme zaoberať aj pojmom
„zneužitie práva“.
Porovnanie pojmov podvod a zneužitie práva
V prípade podvodnej štruktúry bude spravidla prítomné
protiprávne konanie
na strane niektorého alebo niektorých z jej členov. V praxi ide často o prípad, keď napríklad platiteľ dane z pridanej hodnoty do svojho daňového priznania nezahrnie realizované zdaniteľné plnenie, čím fakticky skráti svoju daňovú povinnosť, prípadne svoju výslednú daňovú povinnosť „vykryje“ fiktívnym prijatým plnením (jedným alebo viacerými plneniami).Pri
zneužití práva
ide o
úmyselné konanie
daňového subjektu, ktorý
aplikuje právnu normu v rozpore s jej úmyslom a cieľom
, a tak dosahuje neoprávnene daňové výhody. Možno si teda len ťažko predstaviť, že by takýto výsledok bol dosiahnutý iba omylom či nedbanlivosťou ako nevedomou formou zavinenia. Pri zneužití práva sa subjekty svojim priamym konaním snažia dosiahnuť daňové výhody.Aj v judikatúre Súdneho dvora býva zdôrazňované, že právo Únie
uznáva všeobecnú právnu zásadu
, na základe ktorej subjekty tohto právneho poriadku
nemôžu využívať
pravidlá Únie na účely podvodu alebo zneužitia práva. Zneužitie práva treba ako všeobecnú zásadu európskeho zmluvného práva vykladať s ohľadom na
zásadu dobrej viery
, ktorej funkcia spočíva, ako je známe, v obmedzení výkonu práv: oprávnený je preto výkon tých práv, ktoré sú v
súlade so zmyslom a účelom
samotných práv a ktoré nespôsobujú neprimeranú ujmu protistrane. Z uvedeného vyplýva, že výkon práva nemôže byť nikdy neobmedzený, pretože
má takzvanú funkčnú hranicu
: rešpektovanie účelu, na ktorý sa dané právo zaviedlo do príslušného právneho poriadku.Test zneužitia práva, ktorý bude aplikovať správca dane a prípadne aj súd, bude realizovaný prostredníctvom
, ktorý spočíva v hodnotení splnenia objektívneho a subjektívneho prvku zneužitia práva. Pričom treba dodať, že dôkazné bremeno leží na orgáne verejnej moci.
tzv. dvojstupňového testu
Zneužitie práva v oblasti daní (objektívna a subjektívna podmienka)
Objektívna podmienka
(zneužitie práva v oblasti daní, keď aj napriek formálnemu naplneniu požiadaviek zákona nedošlo k naplneniu jeho účelu a zmyslu):-
daňový subjekt formálne dodržal podmienky - hmotnoprávne, formálne a materiálne podmienky;
-
daňový subjekt získal daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy;
-
pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené s vytvorením umelých podmienok na jeho dosiahnutie. Za umelé sa pritom považujú také podmienky a štruktúry, ktoré odporujú rozumnému trhovému mechanizmu a ekonomickým činnostiam daňových subjektov.
Subjektívnou podmienkou
je to, aby bolo získanie daňového zvýhodnenia
hlavným, prípadne jediným účelom
posudzovaného obchodu.*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
Upozornenie:
Na to, aby finančné orgány mohli konštatovať zneužitie práva, musia byť v konkrétnom prípade naplnené t