Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).
Inštitút daňového preplatku a úroku od roku 2012 až 2025 zaznamenal rozsiahlu legislatívnu úpravu, ktorú si vyžiadala jeho praktická aplikácia prakticky takmer každoročne v rámci legislatívnej úpravy daňového poriadku aj v nadväznosti na osobitné daňové zákony. Legislatívna úprava daňového preplatku bezprostredne súvisí s legislatívnou úpravou ust. § 55 daňového poriadku, ktorý upravuje spôsob platenia dane a použitia platieb tiež vyplýva z jeho praktickej aplikácie.
Posledná legislatívna úprava inštitútu daňového preplatku bola schválená v roku 2025 s účinnosťou od 1.1.2027. K legislatívnej úprave oblasti daňového preplatku významne prispela aj postupná elektronická komunikácia počnúc rokom 2014, ktorá bola ukončená sprevádzkovaním obojsmernej elektronickej komunikácii od 1. januára 2022 v plnom rozsahu.
Inštitút daňových preplatkov sa
uplatňuje na priame a nepriame dane, clo, spotrebné dane, miestne dane, poplatok za komunálny odpad, miestny poplatok za rozvoj, daň zo sladených nealkoholických nápojov; na osobitný odvod z regulovaných odvetví, na dorovnávaciu daň, transakčnú daň
, nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty sa inštitút daňového preplatku použije primerane, ak osobitný predpis neustanovuje inak.Daňový preplatok sa v prevažnej miere spája s
vrátením daňového preplatku na dani z príjmov
. Je to z dôvodu, že tento druh dane (daň z príjmov) a povinnosť platiť daň (okrem miestnych daní ako je daň z nehnuteľností) sa dotýka najväčšieho počtu daňovníkov, ktorí podávajú daňové priznanie k dani z príjmov fyzických alebo právnických osôb alebo zamestnávateľ vykoná zamestnancovi - daňovníkovi podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie na základe žiadosti zamestnanca alebo si tento zamestnanec sám podá daňové priznanie z príjmu zo závislej činnosti.*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
Poznámka:
Verejnosť vníma povinnosť daň z príjmov zaplatiť, ak akákoľvek fyzická osoba, aj ako nepodnikateľ dosiahne podľa § 32 ZDP zdaniteľný príjem presahujúci 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP; za zdaňovacie obdobie roku 2025 je táto suma vo výške 2 876,90 €, čo predstavuje 50 % zo sumy 5 573,79 €; za zdaňovacie obdobie 2026 je táto suma vo výške 2 983,37 €, čo predstavuje 50 % zo sumy 5 966,73 €.Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak fyzická osoba dosiahne zdaniteľný príjem, ktorý prevyšuje sumu 2 876,90 €, zahrnie do základu dane už celú sumu dosiahnutých zdaniteľných príjmov, nielen sumu presahujúcu uvedený limit zdaniteľného príjmu 2 876,90 €, je povinná podať daňové priznanie a vypočítanú daň zaplatiť v ustanovenej lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP, odhliadnuc od množstva výnimiek, na základe ktorých sa táto daň z príjmov neplatí alebo v menšej sumy alebo sa platí v inom termíne v súvislosti so zmenou termínu na podanie daňového priznania alebo na základe rozhodnutia správcu dane. Daňové priznanie je daňovník (fyzická alebo právnická osoba) povinný podať aj v prípade, že ho správca dane vyzve na jeho podanie podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku. V takýchto prípadoch je daňovník povinný podať ja nulové (negatívne) daňové priznanie; v opačnom prípade sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu nepeňažnej povahy a správca uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 daňového poriadku alebo uplatní tzv. druhú šancu, t.j. pri prvom porušení povinností pokutu podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku neuloží.
*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
Legislatívny rámec daňového preplatku vrátane spôsobu použitia daňového preplatku
Problematika daňového preplatku a s ním súvisiaceho úroku je upravená v daňovom poriadku v prvej časti - Základné pojmy a v štvrtej časti - Daňové preplatky a daňové nedoplatky v ustanoveniach