Domov
Legislatíva a komentáre
Predpisy

507/2023 Z.z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA(§1 - §4)
DRUHÁ ČASŤ VÝPOČET OPRÁVNENÉHO PRÍJMU ALEBO OPRÁVNENEJ STRATY(§5 - §15)
TRETIA ČASŤ VÝPOČET UPRAVENÝCH ZAHRNUTÝCH DANÍ(§16 - §20)
ŠTVRTÁ ČASŤ VÝPOČET EFEKTÍVNEJ SADZBY DANE A DOROVNÁVACEJ DANE(§21 - §32c)
PIATA ČASŤ OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA REŠTRUKTURALIZÁCIE PODNIKOV(§33 - §35)
ŠIESTA ČASŤ SPRÁVA DOROVNÁVACEJ DANE(§36 - §43)
SIEDMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA(§44 - PRÍL.2)

507/2023 Z.z.

ZÁKON

z 8. decembra 2023

o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zmena: 355/2024 Z.z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl.I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a) dorovnávaciu daň na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín,

b) spôsob platenia a vyberania dorovnávacej dane.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) subjektom právnická osoba alebo právne usporiadanie, ktoré vedie samostatnú účtovnú evidenciu okrem Slovenskej republiky, ak má majetkovú účasť v právnickej osobe alebo v takomto právnom usporiadaní, a okrem ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných štátnych orgánov, miestnej štátnej správy a územnej samosprávy,

b) základným subjektom

1. subjekt, ktorý je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

2. stála prevádzkareň hlavného subjektu, ktorý je subjektom nadnárodnej skupiny podnikov podľa prvého bodu,

c) hlavným subjektom subjekt, ktorý do svojej účtovnej závierky zahŕňa zisk alebo stratu stálej prevádzkarne z účtovnej evidencie,

d) hlavným materským subjektom

1. subjekt, ktorý má priamy kontrolný podiel alebo nepriamy kontrolný podiel v inom subjekte a v ktorom iný subjekt nemá priamy kontrolný podiel alebo nepriamy kontrolný podiel,

2. hlavný subjekt, ktorý je subjektom skupiny podľa písmena f) druhého bodu,

e) stálou prevádzkarňou

1. miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte, v ktorom sa toto miesto podľa platnej a účinnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len "medzinárodná zmluva") považuje za stálu prevádzkareň, ak tento štát zdaňuje príjem prisúditeľný tejto stálej prevádzkarni obdobne, ako je uverejnené na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií"),

2. miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte, ktorý zdaňuje príjem prisúditeľný tomuto miestu na čistom základe obdobne, ako príjem daňových rezidentov, ak medzinárodná zmluva nebola uzatvorená,

3. miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania nachádzajúce sa v štáte, ktorý nemá systém dane z príjmov právnických osôb, ak sa toto miesto považuje za stálu prevádzkareň a tento štát by mal právo zdaniť príjem prisúditeľný tomuto miestu podnikania obdobne, ako je uverejnené na webovom sídle ministerstva financií, alebo

4. miesto podnikania alebo predpokladané miesto podnikania, prostredníctvom ktorého subjekt vykonáva činnosť v inom štáte ako je štát, v ktorom sa subjekt nachádza, ak štát, v ktorom sa subjekt nachádza, oslobodzuje príjem prisúditeľný takémuto miestu od zdanenia; to platí, ak nejde o stálu prevádzkareň podľa prvého bodu až tretieho bodu,

f) skupinou

1. zoskupenie subjektov, ktoré sú prepojené prostredníctvom vlastníckeho podielu alebo kontrolného podielu a ktorých majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, vrátane subjektov, ktoré sú z konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu vylúčené iba na základe veľkosti, významnosti alebo z dôvodu, že sú určené na predaj, alebo

2. subjekt, ktorý má jednu alebo viac stálych prevádzkarní, ak nie je súčasťou skupiny podľa prvého bodu,

g) nadnárodnou skupinou podnikov skupina, ktorej súčasťou je aspoň jeden subjekt alebo jedna stála prevádzkareň, ktoré sa nachádzajú v inom štáte ako je štát hlavného materského subjektu,

h) veľkou vnútroštátnou skupinou skupina, ktorej všetky základné subjekty sa nachádzajú v Slovenskej republike,

i) konsolidovanou účtovnou závierkou

1. účtovná závierka zostavená subjektom v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky tohto subjektu a všetkých subjektov, v ktorých má kontrolný podiel, vykazujú, akoby sa týkali jedinej hospodárskej jednotky,

2. účtovná závierka, ktorú hlavný subjekt, ktorý je subjektom skupiny podľa písmena f) druhého bodu, zostavil v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva,

3. účtovná závierka hlavného materského subjektu, ktorá nie je zostavená v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva, ale je upravená tak, aby sa predišlo podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže,

4. účtovná závierka, ktorú by hlavný materský subjekt zostavil, ak by sa od neho zostavenie takejto účtovnej závierky vyžadovalo v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo v súlade so štandardom finančného účtovníctva, ktorý nie je prijateľným štandardom finančného účtovníctva a účtovná závierka by bola upravená tak, aby sa predišlo podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže; to platí, ak hlavný materský subjekt účtovnú závierku nezostavuje,

j) podstatným narušením hospodárskej súťaže uplatnenie zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne uznávaných postupov účtovania, ktoré vedie k úhrnnej odchýlke výnosov alebo nákladov vo výške viac ako 75 000 000 eur v príslušnom účtovnom období v porovnaní so sumou, ktorá by bola určená uplatnením zodpovedajúcej zásady alebo postupu podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania¹⁾; ak uplatňovanie konkrétnej zásady alebo postupu podľa súboru všeobecne uznávaných postupov účtovania spôsobí podstatné narušenie hospodárskej súťaže, postup účtovania akejkoľvek položky alebo transakcie podliehajúcej tejto zásade alebo tomuto postupu sa upraví tak, aby zodpovedal zaobchádzaniu s touto položkou alebo transakciou podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania,¹⁾

k) vlastníckym podielom podiel na vlastnom imaní, s ktorým sú spojené práva na zisky, fondy alebo iné časti vlastného imania subjektu vrátane práv na zisky, fondy alebo iné časti vlastného imania stálej prevádzkarne hlavného subjektu, pričom hlavný subjekt a jeho stála prevádzkareň sa na účely dorovnávacej dane posudzujú ako samostatné subjekty,

l) kontrolným podielom vlastnícky podiel v subjekte, na základe ktorého sa od držiteľa podielu vyžaduje, aby konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektu v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo by sa od neho vyžadovalo, aby konsolidoval majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky, ak by konsolidovanú účtovnú závierku zostavoval, pričom hlavný subjekt má v držbe kontrolné podiely vo svojich stálych prevádzkarňach,

m) portfóliovým podielom vlastnícky podiel v držbe skupiny vo výške menej ako 10% na vlastnom imaní alebo na hlasovacích právach subjektu ku dňu rozdelenia zisku alebo predaja podielu,

n) účtovným obdobím obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku alebo kalendárny rok, ak ide o konsolidovanú účtovnú závierku podľa písmena i) štvrtého bodu,

o) prijateľným štandardom finančného účtovníctva medzinárodné štandardy finančného vykazovania¹⁾ a všeobecne uznávané postupy účtovania Austrálie, Brazílie, Kanady, členských štátov Európskej únie, členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, Hongkongu (Čína), Japonska, Mexika, Nového Zélandu, Číny, Indie, Kórejskej republiky, Ruska, Singapuru, Švajčiarska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov,

p) schváleným štandardom finančného účtovníctva súbor všeobecne uznávaných postupov účtovania povolených schváleným účtovným orgánom v štáte, v ktorom sa subjekt nachádza, pričom schváleným účtovným orgánom je orgán, ktorý má v tomto štáte zákonnú právomoc nariaďovať, ustanovovať alebo prijímať účtovné štandardy na účely finančného vykazovania,

r) verejnoprávnym subjektom subjekt zriadený zákonom, subjekt zriadený na základe zákona alebo subjekt so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo so 100-percentnou majetkovou účasťou obcí alebo vyšších územných celkov, alebo nimi zriadený alebo založený iný subjekt alebo organizácia, ak

1. nevykonávajú obchodnú činnosť ani inú podnikateľskú činnosť a ich hlavným účelom je zabezpečenie riadenia alebo investovanie majetku štátu, majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov prostredníctvom vykonávania a držby investícií, správy tohto majetku a vykonávania investičných činností súvisiacich s týmto majetkom,

2. zodpovedajú štátu, obciam alebo vyšším územným celkom za svoje celkové výsledky a každoročne im podávajú informácie o svojej činnosti, a

3. ich majetok prechádza po zániku na štát, obce alebo vyššie územné celky a ak subjekt rozdeľuje zisk, tento zisk plynie výlučne štátu, obciam alebo vyšším územným celkom a žiadna jeho časť neplynie inému subjektu alebo fyzickej osobe (ďalej len "súkromná osoba"),

s) medzinárodnou organizáciou medzivládna organizácia vrátane nadnárodnej organizácie alebo agentúra, alebo zastúpenie v jej úplnom vlastníctve a

1. ktorú tvoria najmä vlády alebo štáty,

2. má platnú dohodu o sídle alebo obdobnú dohodu so štátom, v ktorom je založená, vrátane dohody, ktorá oprávňuje útvary alebo zložky organizácie v uvedenom štáte na výsady a imunity, a

3. právne predpisy alebo listiny upravujúce jej činnosť, riadenie a postavenie zamedzujú tomu, aby jej príjmy plynuli v prospech súkromnej osoby,

t) neziskovou organizáciou subjekt, ktorý spĺňa tieto podmienky:

1. v štáte svojho založenia a riadenia vykonáva činnosť výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové, vzdelávacie účely alebo iné obdobné účely, alebo pôsobí a vykonáva činnosť ako profesijná organizácia, združenie podnikateľov, obchodná komora, odborová organizácia, záujmové združenie poľnohospodárov, záhradkárov a združenie občanov alebo organizácia, ktorá vykonáva výlučne všeobecne prospešné služby,

2. takmer všetky príjmy z činností podľa prvého bodu sú oslobodené od dane z príjmov v štáte jeho založenia a riadenia,

3. nemá žiadnych spoločníkov ani členov, ktorí majú podiel na príjme alebo majetku, alebo ktorí sú skutočnými vlastníkmi príjmu alebo majetku,

4. príjmy alebo majetok subjektu sa nesmú rozdeľovať alebo použiť v prospech súkromnej osoby alebo subjektu, okrem charitatívneho subjektu; to neplatí pri vykonávaní charitatívnych činností subjektu alebo pri platbách primeranej protihodnoty za poskytnuté služby alebo za použitie majetku alebo kapitálu, alebo pri platbách, za kúpu majetku v reálnej trhovej hodnote,

5. pri ukončení činnosti, likvidácii alebo zrušení subjektu sa celý jeho majetok prevedie alebo vráti inej neziskovej organizácii alebo prepadne v prospech štátu alebo územnej samosprávy jeho založenia a riadenia vrátane verejnoprávneho subjektu alebo politického útvaru,

6. vykonáva len obchodnú činnosť alebo podnikateľskú činnosť, ktorá priamo súvisí s účelmi, na ktoré bol subjekt založený,

u) dôchodkovým fondom

1. subjekt, ktorý je založený a riadený výlučne alebo takmer výlučne na spravovanie alebo vyplácanie starobných dôchodkov a doplnkových alebo obdobných starobných dôchodkov fyzickým osobám, pričom

1a. subjekt je regulovaný štátom alebo ústredným orgánom štátnej správy, miestnym orgánom štátnej správy, alebo orgánom územnej samosprávy, alebo

1b. dôchodkové dávky sú zabezpečené alebo inak chránené vnútroštátnymi predpismi a financované skupinou aktív držaných prostredníctvom fiduciárneho dojednania alebo zriaďovateľom zvereneckého fondu s cieľom zaistiť plnenie zodpovedajúcich dôchodkových dávok pri platobnej neschopnosti nadnárodných skupín podnikov a veľkej vnútroštátnej skupiny,

2. subjekt dôchodkových služieb,

v) subjektom dôchodkových služieb subjekt, ktorý je založený a riadený výlučne alebo takmer výlučne na investovanie finančných prostriedkov v prospech subjektov uvedených v písmene u) prvom bode alebo na vykonávanie činností, ktoré sú doplnkové k regulovaným činnostiam uvedeným v písmene u) prvom bode, ak subjekt dôchodkových služieb je súčasťou tej istej skupiny ako subjekty vykonávajúce regulované činnosti,

w) investičným subjektom

1. investičný fond²⁾ alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností,³⁾

2. subjekt, ktorý je najmenej z 95% priamo vlastnený subjektom uvedeným v prvom bode alebo prostredníctvom reťazca takýchto subjektov a ktorý pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v ich prospech, alebo

3. subjekt, ktorého najmenej 85% hodnoty vlastní subjekt uvedený v prvom bode, ak takmer celý jeho príjem pochádza z dividend alebo zo ziskov, alebo strát vzniknutých v súvislosti s vlastníckym podielom, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

x) investičným fondom subjekt, ktorý spĺňa tieto podmienky:

1. je určený na zhromažďovanie finančného majetku alebo nefinančného majetku od viacerých investorov, pričom niektorí z nich nie sú vzájomne prepojení,

2. investuje v súlade s vymedzenou investičnou politikou,

3. investorom umožňuje znížiť náklady spojené s transakciami, výskumom a analýzami alebo kolektívne rozložiť riziko,

4. je určený predovšetkým na dosahovanie príjmov alebo ziskov z investícií alebo ochranu investorov pred konkrétnou alebo všeobecnou udalosťou, alebo výsledkom,

5. jeho investori majú na základe svojho vkladu právo na návratnosť z majetku fondu alebo z príjmu dosiahnutého z tohto majetku,

6. sám osebe alebo jeho správa podlieha regulačnému režimu pre investičné fondy v štáte, v ktorom je založený alebo riadený, vrátane primeranej regulácie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a ochrany investorov, a

7. riadia ho odborníci na správu investičných fondov v mene investorov,

y) investičným subjektom v oblasti nehnuteľností je subjekt s rozsiahlou vlastníckou štruktúrou, ktorý má v držbe predovšetkým nehnuteľný majetok a ktorý podlieha zdaneniu len na úrovni subjektu alebo len na úrovni držiteľov podielov v subjekte s odkladom zdanenia najviac na jeden rok,

z) poisťovacím investičným subjektom subjekt, ktorý by bol investičným fondom alebo investičným subjektom v oblasti nehnuteľností, ak by nebol založený v súvislosti so záväzkami z poistnej zmluvy alebo zmluvy o vyplácaní dôchodku a nebol úplne vlastnený subjektom, ktorý podlieha regulácii v štáte, v ktorom sa považuje za poisťovňu,

aa) subjektom s prvkom daňovej transparentnosti subjekt v rozsahu, v akom je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte svojho založenia, ak nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani zo svojich príjmov alebo zisku v inom štáte,

ab) transparentným subjektom subjekt s prvkom daňovej transparentnosti v rozsahu, v akom je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte, v ktorom sa nachádza jeho vlastník; za transparentný subjekt a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti sa v súvislosti so svojimi príjmami, výdavkami, ziskom alebo stratou považuje aj základný subjekt, ktorý nie je daňovým rezidentom a nepodlieha zahrnutej dani, dorovnávacej dani ani obdobnej dani na základe svojho miesta vedenia, miesta založenia alebo obdobných kritérií, ak

1. sa jeho vlastníci nachádzajú v štáte, v ktorom sa subjekt považuje za daňovo transparentný,

2. nemá miesto podnikania v štáte, v ktorom bol založený, a

3. príjem, výdavky, zisk alebo strata nie sú prisúditeľné stálej prevádzkarni,

ac) reverzným hybridným subjektom subjekt s prvkom daňovej transparentnosti v rozsahu, v akom nie je daňovo transparentný vzhľadom na svoje príjmy, výdavky, zisk alebo stratu v štáte, v ktorom sa nachádza jeho vlastník,

ad) daňovo transparentným subjektom subjekt, ktorého príjmy, výdavky, zisk alebo strata sa podľa právnych predpisov štátu svojho založenia alebo štátu, v ktorom sa nachádza jeho vlastník, posudzujú, ako keby plynuli alebo vznikli priamemu vlastníkovi tohto subjektu, a to v pomere k jeho podielu v tomto subjekte,

ae) vlastníckym podielom držaným prostredníctvom transparentnej štruktúry vlastnícky podiel v subjekte alebo v stálej prevádzkarni, ktoré sú základným subjektom, ak je tento vlastnícky podiel držaný nepriamo prostredníctvom reťazca transparentných subjektov,

af) základným subjektom, ktorý je vlastníkom, základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v inom základom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

ag) podávajúcim subjektom subjekt, ktorý podáva oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39,

ah) nízko zdaneným základným subjektom

1. základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny nachádzajúci sa v štáte s nízkou úrovňou zdanenia, alebo

2. základný subjekt bez štátnej príslušnosti, ktorý má v súvislosti s príslušným účtovným obdobím oprávnený príjem a efektívnu sadzbu dane nižšiu, ako je minimálna sadzba dane,

ai) štátom s nízkou úrovňou zdanenia štát, v ktorom má nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina v ktoromkoľvek účtovnom období oprávnený príjem a podlieha efektívnej sadzbe dane, ktorá je nižšia ako minimálna sadzba dane,

aj) minimálnou sadzbou dane sadzba dane 15%,

ak) zahrnutou daňou základného subjektu daň vykázaná vo finančných výkazoch základného subjektu v súvislosti s jeho príjmom, ziskom alebo v súvislosti s jeho podielom na príjme alebo zisku základného subjektu, v ktorom drží vlastnícky podiel, daň vyrubená namiesto všeobecne uplatniteľnej dane z príjmov právnických osôb a daň vyrubená v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo inou časťou vlastného imania vrátane dane z viacerých zložiek založených na príjme a vlastnom imaní, pričom za zahrnutú daň základného subjektu sa nepovažuje dorovnávacia daň, daň zaplatená poisťovňou v súvislosti s výnosmi vyplatenými poistencom a nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň,

al) daňovým režimom pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti⁴⁾ alebo obdobné pravidlá v inom štáte, podľa ktorých podiel na časti alebo celom príjme priameho spoločníka alebo nepriameho spoločníka zahraničného základného subjektu alebo hlavného subjektu stálej prevádzkarne podlieha zdaneniu bez ohľadu na to, či sa tento príjem vypláca spoločníkovi,

am) iným úplným výsledkom súhrn účtovných položiek nákladov a výnosov, ktoré menia vlastné imanie, ale nevykazujú sa vo výkaze ziskov a strát,

an) daňovou funkčnou menou funkčná mena použitá na určenie zdaniteľného príjmu alebo straty súvisiacich so zahrnutou daňou základného subjektu,

ao) účtovnou funkčnou menou funkčná mena použitá na určenie zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva,

ap) treťou cudzou menou mena, ktorá nie je daňovou funkčnou menou ani účtovnou funkčnou menou základného subjektu,

aq) vzájomným poisťovacím spolkom regulovaná poisťovňa, ktorú vlastnia výlučne jej poistenci,

ar) určeným podávajúcim subjektom základný subjekt iný ako hlavný materský subjekt, ktorý bol poverený nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou, aby v ich mene podával oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane,

as) kvalifikovanou dohodou príslušných orgánov dvojstranná dohoda alebo mnohostranná dohoda alebo dojednanie medzi dvomi alebo viacerými príslušnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje automatická výmena ročných oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane,

at) prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti tohto zákona,

au) novým prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov alebo kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, ak toto účtovné obdobie začína po začiatku prechodného roka,

av) kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom

1. refundovateľný daňový zápočet, ktorý sa má vyplatiť v hotovosti alebo v iných peňažných ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na refundovateľný daňový zápočet podľa právnych predpisov štátu, ktorý daňový zápočet udeľuje, okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane, alebo

2. daňový zápočet, ktorý je čiastočne refundovateľný, ak sa jeho časť vypláca v hotovosti alebo v iných peňažných ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na čiastočný refundovateľný daňový zápočet, okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane,

aw) nekvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý je úplne refundovateľný alebo čiastočne refundovateľný a nie je kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom,

ax) kvalifikovanou imputačnou daňou zahrnutá daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo stálej prevádzkarni hlavného subjektu, alebo ktorú základný subjekt alebo stála prevádzkareň hlavného subjektu zaplatili, a ktorá je pri vyplatení podielu na zisku (dividendy) základným subjektom alebo hlavným subjektom stálej prevádzkarne refundovateľná alebo započítateľná skutočnému vlastníkovi podielu na zisku (dividendy) v rozsahu v akom je refundácia splatná, alebo zápočet poskytnutý

1. iným štátom ako štátom, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň,

2. skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorý podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa minimálnej sadzbe dane alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane z prijatej dividendy podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň,

3. fyzickej osobe, ktorá je skutočným vlastníkom dividendy a daňovým rezidentom v štáte, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň, a ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby dane rovnajúcej sa alebo presahujúcej nominálnu sadzbu dane uplatniteľnú na aktívny príjem, alebo

4. verejnoprávnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, neziskovej organizácii, dôchodkovému fondu, investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny alebo životnej poisťovni, ak sa dividenda prijíma v spojení s činnosťami dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu obdobným spôsobom ako dividenda prijatá dôchodkovým fondom, pričom nezisková organizácia alebo dôchodkový fond sa nachádzajú v štáte, v ktorom sú založené a riadené, investičný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom je založený a regulovaný, a životná poisťovňa sa nachádza v štáte, v ktorom je umiestnená,

ay) nekvalifikovanou refundovateľnou imputačnou daňou daň iná ako kvalifikovaná imputačná daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo ktorú základný subjekt zaplatil a ktorá je

1. refundovateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca takýto základný subjekt, v súvislosti s touto dividendou alebo započítateľná skutočným vlastníkom voči daňovej povinnosti inej ako daňovej povinnosti týkajúcej sa takejto dividendy, alebo

2. refundovateľná vyplácajúcej spoločnosti po vyplatení dividendy spoločníkovi,

az) obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý sa v štáte, v ktorom sa daňový zápočet poskytuje, môže použiť na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní držiteľa daňového zápočtu a ktorý u držiteľa daňového zápočtu spĺňa zákonný štandard prevoditeľnosti a štandard obchodovateľnosti,

ba) pôvodným príjemcom daňového zápočtu základný subjekt, ktorý vykonáva činnosti, na základe ktorých sa poskytuje daňový zápočet,

bb) nadobúdateľom daňového zápočtu základný subjekt, na ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu prevádza daňový zápočet,

bc) držiteľom daňového zápočtu pôvodný príjemca daňového zápočtu alebo nadobúdateľ daňového zápočtu, pričom pôvodný príjemca daňového zápočtu a nadobúdateľ daňového zápočtu sú závislé osoby, ak

1. jeden z nich vlastní, priamo alebo nepriamo, aspoň 50% hodnoty alebo celkových hlasovacích práv na druhom z nich, alebo iná osoba vlastní priamo alebo nepriamo aspoň 50% hodnoty alebo celkových hlasovacích práv na oboch, alebo

2. na základe súvisiacich skutočností a okolností jeden ovláda druhého alebo obaja sú pod kontrolou tej istej osoby alebo tých istých osôb,

bd) zákonným štandardom prevoditeľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard, na základe ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet na nezávislú osobu v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu alebo do 15 mesiacov od konca tohto účtovného obdobia,

be) zákonným štandardom prevoditeľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na základe ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet na nezávislú osobu v účtovnom období, v ktorom nadobudol daňový zápočet a tento prevod nepodlieha prísnejším zákonným obmedzeniam ako u pôvodného príjemcu daňového zápočtu,

bf) štandardom obchodovateľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard, na základe ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu prevedie daňový zápočet na nezávislú osobu za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje, do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu; to platí, aj ak sa daňový zápočet neprevedie alebo sa prevedie na závislú osobu za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje a ktorá by sa použila medzi nezávislými osobami v období 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu,

bg) štandardom obchodovateľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na základe ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu nadobudne daňový zápočet od nezávislej osoby za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje,

bh) obchodovateľnou minimálnou cenou 80% čistej súčasnej hodnoty daňového zápočtu,

bi) čistou súčasnou hodnotou hodnota určená na základe výnosov do splatnosti dlhového nástroja emitovaného štátom, ktorý poskytol daňový zápočet, s rovnakou alebo obdobnou lehotou splatnosti, najviac do päť rokov, pričom tento dlhový nástroj bol emitovaný v tom istom účtovnom období, v ktorom sa daňový zápočet previedol, alebo v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, ak sa daňový zápočet nepreviedol,

bj) materským subjektom hlavný materský subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom, medzistupňový materský subjekt alebo čiastočne vlastnený materský subjekt,

bk) medzistupňovým materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za medzistupňový materský subjekt sa nepovažuje hlavný materský subjekt, čiastočne vlastnený materský subjekt, stála prevádzkareň, investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,

bl) čiastočne vlastneným materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a viac ako 20% jeho vlastníckeho podielu priamo alebo nepriamo drží jedna alebo viaceré osoby, ktoré nie sú základnými subjektmi tejto nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za čiastočne vlastnený materský subjekt sa nepovažuje hlavný materský subjekt, stála prevádzkareň, investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,

bm) pravidlom zahrnutia príjmov postup, podľa ktorého materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny,

bn) kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmov pravidlo zahrnutia príjmov zavedené štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

bo) pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky postup, podľa ktorého základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny, ak dorovnávacia daň nebola vypočítaná a uhradená podľa pravidla zahrnutia príjmov,

bp) kvalifikovaným pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky zavedené štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

bq) vnútroštátna dorovnávacia daň postup, podľa ktorého nízko zdanené základné subjekty vypočítajú a uhradia dorovnávaciu daň v štáte, v ktorom sa nachádzajú,

br) kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň vnútroštátna dorovnávacia daň zavedená štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií.

§ 3

Rozsah pôsobnosti

(1) Tento zákon sa vzťahuje na

a) základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá dosahuje v konsolidovanej účtovnej závierke svojho hlavného materského subjektu ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur, vrátane výnosov vylúčených subjektov podľa odseku 3, a to v najmenej dvoch účtovných obdobiach zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu,

b) spoločné podniky a subjekty pridružené k spoločnému podniku podľa § 26 založené v Slovenskej republike.

(2) Ak je jedno alebo viac účtovných období zo štyroch účtovných období dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov, prahová hodnota výnosov sa pre každé z týchto účtovných období pomerne upraví.

(3) Ak v odseku 6 nie je ustanovené inak, tento zákon sa nevzťahuje na vylúčené subjekty, ktorými sú

a) verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia, dôchodkový fond, investičný fond, ktorý je hlavným materským subjektom, alebo investičný subjekt v oblasti nehnuteľností, ktorý je hlavným materským subjektom,

b) subjekt, ktorého najmenej 95% hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden, alebo viac subjektov uvedených v písmene a), okrem subjektov dôchodkových služieb, a ktorý

1. pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v prospech subjektov uvedených v písmene a), alebo

2. vykonáva výlučne doplnkové činnosti k tým, ktoré vykonávajú subjekty uvedené v písmene a),

c) subjekt, ktorého najmenej 85% hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v písmene a), okrem subjektov dôchodkových služieb, ak takmer celý jeho príjem pochádza z podielov na zisku (dividend) alebo zo ziskov, alebo strát vzniknutých v súvislosti s vlastníckym podielom, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 6 ods. 2 písm. b) a c).

(4) Činnosti subjektu, ktorého 100% hodnoty vlastní priamo alebo nepriamo nezisková organizácia alebo neziskové organizácie, sa považujú za doplnkové činnosti podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu, ak úhrnné výnosy všetkých subjektov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, okrem výnosov neziskovej organizácie alebo subjektu, ktorý je vylúčeným subjektom podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c), sú za účtovné obdobie nižšie ako 750 000 000 eur alebo nižšie ako 25% výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Ak účtovné obdobie nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je dlhšie alebo kratšie ako 12 mesiacov, prahová hodnota výnosov sa upraví podľa odseku 2.

(5) Štátny investičný fond, ktorý je verejnoprávnym subjektom podľa § 2 písm. r), sa nepovažuje za hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny ani za člena tejto skupiny.

(6) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že so subjektom podľa odseku 3 písm. b) a c) nebude zaobchádzať ako s vylúčeným subjektom.

§ 4

Umiestnenie základného subjektu

(1) Subjekt, iný ako subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, sa nachádza v štáte, v ktorom sa považuje za rezidenta na daňové účely na základe miesta vedenia, miesta založenia alebo obdobných kritérií.⁵⁾

(2) Ak umiestnenie subjektu nie je možné určiť podľa odseku 1, považuje sa za subjekt nachádzajúci sa v štáte, v ktorom bol založený.

(3) Subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý

a) je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, sa nachádza v štáte, v ktorom bol založený,

b) nie je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, sa považuje za subjekt bez štátnej príslušnosti.

(4) Stála prevádzkareň podľa § 2 písm. e)

a) prvého bodu sa nachádza v štáte, v ktorom sa považuje za stálu prevádzkareň a v ktorom podlieha zdaneniu podľa medzinárodnej zmluvy,

b) druhého bodu sa nachádza v štáte, v ktorom má miesto podnikania a v ktorom podlieha zdaneniu na čistom základe,

c) tretieho bodu sa nachádza v štáte, v ktorom je umiestnená,

d) štvrtého bodu sa považuje za stálu prevádzkareň bez štátnej príslušnosti.

(5) Ak sa základný subjekt nachádza v Slovenskej republike a zároveň aj v inom štáte, s ktorým Slovenská republika

a) má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu,

1. základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom sa považuje za rezidenta na daňové účely podľa medzinárodnej zmluvy,

2. ktorá obsahuje ustanovenie o procedúre vzájomnej dohody na určenie rezidencie základného subjektu na daňové účely a príslušné orgány vzájomnú dohodu nedosiahli, postupuje sa podľa písmena b),

3. podľa ktorej sa nezamedzí dvojitému zdaneniu z dôvodu, že základný subjekt je rezidentom na daňové účely v oboch štátoch, postupuje sa podľa písmena b),

b) nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu,

1. základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom mu bola vyrubená vyššia suma zahrnutých daní za príslušné účtovné obdobie, pričom suma zahrnutých daní neobsahuje dane zaplatené v súlade s daňovým režimom pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť,

2. základný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom dosahuje vyššiu sumu príjmov vylúčených na základe ekonomickej podstaty vypočítanú na úrovni subjektu podľa § 23; to platí, ak je suma splatných zahrnutých daní podľa prvého bodu v oboch štátoch rovnaká alebo nulová,

3. základný subjekt, ktorý je hlavným materským subjektom, sa nachádza v štáte, v ktorom bol založený, a základný subjekt, ktorý nie je hlavným materským subjektom, sa považuje za subjekt bez štátnej príslušnosti; to platí, ak je suma príjmov vylúčených na základe ekonomickej podstaty určená podľa druhého bodu v oboch štátoch rovnaká alebo nulová.

(6) Ak základný subjekt počas účtovného obdobia zmení miesto, kde sa nachádza, považuje sa za nachádzajúci sa v štáte, v ktorom sa nachádzal na začiatku príslušného účtovného obdobia.

DRUHÁ ČASŤ

VÝPOČET OPRÁVNENÉHO PRÍJMU ALEBO OPRÁVNENEJ STRATY

§ 5

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata

(1) Oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou základného subjektu je zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie určené podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu pred konsolidačnými úpravami vylučujúcimi vnútroskupinové transakcie a upravené podľa § 6 až 15.

(2) Ak zisk alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva nie je možné primerane určiť podľa odseku 1, zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie sa určí na základe iného prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva po úprave o podstatné narušenie hospodárskej súťaže, ak

a) finančné výkazy základného subjektu sú zostavené na základe tohto účtovného štandardu,

b) informácie vykázané vo finančných výkazoch sú spoľahlivé, a

c) trvalé rozdiely vyššie ako 1 000 000 eur vyplývajúce z uplatňovania konkrétnej zásady alebo štandardu na položky výnosov, nákladov alebo transakcií, ak sa táto zásada alebo tento štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali posúdeniu týchto položiek podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky.

(3) Ak súčasťou zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva podľa odseku 1 sú výnosy a náklady vykazované v súvislosti so zmenou účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov v základnom subjekte, tieto výnosy a náklady sa zo zisku alebo straty základného subjektu vylúčia; to neplatí, ak vlastnícke podiely boli nadobudnuté pred 1. decembrom 2021 a zisk alebo stratu základného subjektu nie je možné určiť na základe účtovnej hodnoty majetku a záväzkov pred zmenou účtovnej hodnoty.

§ 6

Úpravy výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

(1) Na účely úprav na určenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty je

a) nákladom na daň

1. zahrnutá daň vykázaná ako náklad a splatná zahrnutá daň alebo odložená zahrnutá daň, ktoré sú súčasťou nákladov na daň z príjmov vrátane zahrnutých daní z príjmov, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

2. odložené daňové pohľadávky prisúditeľné strate za príslušné účtovné obdobie,

3. dorovnávacia daň vykázaná ako náklad,

4. nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň vykázaná ako náklad,

b) vylúčenou dividendou podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom, okrem podielu na zisku (dividendy) alebo inej formy rozdelenia zisku prijatých alebo vzniknutých v súvislosti s

1. portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku skutočne vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku,

2. vlastníckym podielom v investičnom subjekte, ktorý podlieha rozhodnutiu podľa § 30,

c) vylúčeným ziskom alebo stratou vzniknutým v súvislosti s vlastníckym podielom zisk alebo strata zahrnuté v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva, ktoré vznikli

1. na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu okrem portfóliového podielu,

2. v súvislosti s vlastníckym podielom, ktorý je vykázaný metódou vlastného imania používanou v účtovníctve,

3. z predaja vlastníckeho podielu okrem predaja portfóliového podielu,

d) zahrnutým ziskom alebo stratou z metódy precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení zisk alebo strata navýšené alebo znížené o súvisiace zahrnuté dane za príslušné účtovné obdobie, na základe ktorej sa

1. účtovná hodnota nehnuteľností, strojov a zariadení pravidelne upravuje na reálnu hodnotu,

2. zmeny reálnej hodnoty nehnuteľností, strojov a zariadení zaznamenajú v inom úplnom výsledku, a

3. zisk alebo strata zaznamenané v inom úplnom výsledku následne nevykazujú prostredníctvom výsledku hospodárenia,

e) asymetrickým kurzovým ziskom alebo asymetrickou kurzovou stratou kurzový zisk alebo kurzová strata subjektu, ktorého účtovné funkčné meny a daňové funkčné meny sú rozdielne, a ktoré sú

1. zahrnuté vo výpočte zdaniteľného príjmu alebo straty základného subjektu a ktoré možno prisúdiť zmenám výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu,

2. zahrnuté vo výpočte zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva a ktoré možno prisúdiť zmenám výmenného kurzu medzi účtovnou funkčnou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu,

3. zahrnuté vo výpočte zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva a ktoré možno prisúdiť zmenám výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a účtovnou funkčnou menou základného subjektu,

4. prisúditeľné zmenám výmenného kurzu medzi treťou cudzou menou a daňovou funkčnou menou základného subjektu bez ohľadu na to, či sú takéto zisky alebo straty z tretej cudzej meny zahrnuté do zdaniteľného príjmu,

f) zákonom neuznaným nákladom

1. náklad, ktorý základný subjekt vykázal za nezákonné platby, vrátane úplatkov alebo iných neoprávnených výhod,

2. náklad, ktorý základný subjekt vykázal za penále a pokuty, ak sa rovná alebo presahuje sumu 50 000 eur alebo zodpovedajúcu sumu vo funkčnej mene, v ktorej sa vyčísľuje zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva,

g) chybou predchádzajúceho obdobia a zmenou v účtovných zásadách zmena začiatočného stavu vlastného imania základného subjektu na začiatku účtovného obdobia z dôvodu

1. opravy chyby pri určení zisku alebo straty z finančného účtovníctva v niektorom predchádzajúcom účtovnom období, ktorá ovplyvnila výnosy alebo náklady zahrnuté vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v uvedenom predchádzajúcom účtovnom období okrem rozsahu, v ktorom takáto oprava chyby viedla k podstatnému zníženiu povinnosti k zahrnutým daniam podľa § 20,

2. zmeny účtovných zásad alebo politiky, ktoré ovplyvnili výnosy alebo náklady zahrnuté vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

h) dôchodkovým nákladom rozdiel medzi sumou nákladu na úhradu dôchodkového záväzku alebo sumou výnosu zahrnutých v zisku alebo strate z finančného účtovníctva a sumou príspevku do dôchodkového fondu za príslušné účtovné obdobie.

(2) Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva sa upravia o

a) náklady na daň,

b) vylúčené dividendy,

c) vylúčený zisk alebo stratu vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom,

d) zahrnuté zisky alebo straty z metódy precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení,

e) zisky alebo straty z predaja majetku a záväzkov vylúčených podľa § 35,

f) asymetrické kurzové zisky alebo straty,

g) zákonom neuznané náklady,

h) chyby predchádzajúceho obdobia a zmeny v účtovných zásadách,

i) dôchodkové náklady.

(3) Ak podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku sú prijaté alebo vzniknuté v súvislosti so zloženým finančným nástrojom, ktorý má kapitálovú zložku a dlhovú zložku, vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b) je iba časť podielu na zisku (dividendy) alebo iného rozdelenia zisku prijatá alebo vzniknutá v súvislosti s kapitálovou zložkou tohto zloženého finančného nástroja.

(4) Podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s finančným nástrojom sú vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b), ak emitent a držiteľ tohto finančného nástroja sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a platba v súvislosti s finančným nástrojom je vykázaná vo finančných výkazoch u oboch ako podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku. Ak platba v súvislosti s finančným nástrojom je u držiteľa finančného nástroja vykázaná odlišne, na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa zohľadní spôsob vykázania finančného nástroja vo finančných výkazoch emitenta finančného nástroja.

(5) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vylúčené dividendy podľa odseku 2 písm. b) budú zahŕňať aj podiely na zisku (dividendy) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku skutočne vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku.

(6) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vylúčený zisk alebo strata vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom podľa odseku 2 písm. c) budú zahŕňať aj kurzové zisky alebo kurzové straty zahrnuté v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva, ak

a) kurzový zisk alebo kurzová strata vznikli zo zabezpečovacieho nástroja na zabezpečenie kurzového rizika v súvislosti s vlastníckym podielom okrem portfóliového podielu,

b) kurzový zisk alebo kurzová strata sú zaznamenané v konsolidovanej účtovnej závierke v inom úplnom výsledku, a

c) zabezpečovací nástroj sa podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky považuje za efektívny zabezpečovací nástroj.

§ 6a

Rozhodnutie o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom

(1) Na účely prijatia rozhodnutia o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu je

a) kvalifikovaným vlastníckym podielom investícia v transparentnom subjekte,

1. ktorá sa na daňové účely považuje za podiel na vlastnom imaní alebo ktorá by sa považovala za podiel na vlastnom imaní podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva v štáte, v ktorom transparentný subjekt pôsobí, pričom majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky transparentného subjektu nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a

2. pri ktorej úhrnná predpokladaná výnosnosť investície je nižšia ako úhrnná suma investície investora, pričom časť investície sa investorovi vráti vo forme daňového zápočtu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu bez ohľadu na to, či sa daňový zápočet použije na zníženie daňovej povinnosti investora alebo sa prevedie na iný subjekt,

b) výnosnosť investície najmä suma rozdelených ziskov, výhoda vyplývajúca z daňových strát, kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet plynúci cez transparentný subjekt, okrem daňových zápočtov iných ako refundovateľný daňový zápočet,

c) úhrnná predpokladaná výnosnosť investície očakávaný výnos v okamihu uskutočnenia investície určený na základe skutočností a podmienok, za ktorých bola investícia uskutočnená.

(2) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že vlastník vlastníckeho podielu okrem vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu pri výpočte svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nevylúči zo zisku alebo straty z finančného účtovníctva zisk alebo stratu, ktoré vznikli

a) na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu a zníženia hodnoty vlastníckeho podielu, ak vlastník vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo na základe zníženia hodnoty vlastníckeho podielu a náklad na daň z príjmov zahŕňa daň z príjmov z tohto zdanenia, alebo ak vlastník podlieha zdaneniu na základe realizačného princípu a náklad na daň z príjmov zahŕňa náklad na odloženú daň z príjmov zo zmeny reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty vlastníckeho podielu,

b) v súvislosti s vlastníckym podielom v transparentnom subjekte, ktorý je v účtovníctve vlastníka vykázaný metódou vlastného imania,

c) z prevodu vlastníckeho podielu, pričom zisk alebo strata z tohto prevodu sú zahrnuté v zdaniteľnom príjme vlastníka, okrem zisku, ktorý je v plnej sume kompenzovaný a pomernej časti zisku, ktorá je čiastočne kompenzovaná odpočtom alebo obdobnou úľavou.

(3) Odsek 2 sa uplatňuje na všetky vlastnícke podiely základných subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike okrem portfóliových podielov.

(4) Vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo nepriamy vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu držaného prostredníctvom reťazca transparentných subjektov, ktoré nie sú základnými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pripočíta k sume upravených zahrnutých daní sumu kvalifikovanej daňovej výhody v rozsahu, v akom kvalifikovaná daňová výhoda znížila jeho náklady na daň z príjmov. Kvalifikovanou daňovou výhodou, v rozsahu v akom táto daňová výhoda znižuje investíciu vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5, je

a) suma daňového zápočtu, ktorá plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu, a

b) súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.

(5) Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa zníži najviac na nulovú sumu o

a) daňový zápočet, ktorý plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

b) súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka,

c) zisk rozdelený vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

d) sumu z predaja kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo jeho časti.

(6) Ak sa investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5 zníži na nulovú sumu a tomuto vlastníkovi plynú ďalšie položky podľa odseku 5, tieto položky znižujú sumu upravených zahrnutých daní, pričom položky podľa odseku 5 písm. c) a d) alebo suma kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu sa v sume upravených zahrnutých daní posúdia ako záporné sumy len v rozsahu sumy kvalifikovanej daňovej výhody, ktorá sa pripočítala k sume upravených zahrnutých daní vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 4.

(7) Odchylne od odseku 4 vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva účtuje o tejto investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície. Podávajúci subjekt môže v účtovnom období, v ktorom vlastník nadobudne podiely, alebo v účtovnom období, v ktorom sa na vlastníka vzťahuje tento zákon, neodvolateľne rozhodnúť, že vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva neúčtuje o investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície.

(8) Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa podľa proporcionálnej metódy amortizovania podľa odseku 7 zníži o položky podľa odseku 5 v rozsahu predpokladaného pomeru daňovej výhody. Predpokladaný pomer daňovej výhody je pomer súčtu položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu v príslušnom účtovnom období a predpokladanej úhrnnej sumy týchto položiek prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu počas doby trvania investície. Suma položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu nad rámec zníženia investície sa nepripočítava k upraveným zahrnutým daniam vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.

(9) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 2 sa nemôže prestať uplatňovať, ak sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadnila v súvislosti s vlastníckym podielom strata.

§ 6b

Daňové zápočty

(1) Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa nominálna hodnota kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu alebo obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu posúdi ako príjem pôvodného príjemcu daňového zápočtu v tom účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu.

(2) Ak kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet poskytnuté na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku znižujú podľa účtovných zásad pôvodného príjemcu daňového zápočtu účtovnú hodnotu majetku alebo sa tieto zápočty účtujú do výnosov budúcich období, ktoré sa zúčtujú do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu môže pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty postupovať podľa týchto účtovných zásad.

(3) Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú nominálnu hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu alebo zvýšenie účtovnej hodnoty majetku v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu.

(4) Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, použije pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, namiesto nominálnej hodnoty obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu jeho predajnú cenu.

(5) Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet po 15 mesiacoch od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom došlo k prevodu, rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu. Pri obchodovateľnom prevoditeľnom daňovom zápočte poskytnutom na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku, ktorý sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu postupne počas zostávajúcej doby použiteľnosti majetku.

(6) Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období použitia zápočtu rozdiel medzi nominálnou hodnotou obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho kúpnou cenou v pomere podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.

(7) Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý predáva obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období predaja zisk alebo stratu z predaja, pričom zisk alebo strata z predaja sa rovná rozdielu medzi predajnou cenou a súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.

(8) Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, nadobúdateľ daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu, pričom táto strata sa rovná rozdielu medzi súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a sumou použitého daňového zápočtu.

(9) Daňový zápočet iný ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nepovažuje za príjem.

§ 6c

Odpustený dlh

(1) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ktorý je dlžníkom, sa zo zisku alebo straty tohto základného subjektu z finančného účtovníctva vylúči suma odpusteného dlhu, ak

a) dlh je odpustený v súvislosti s konkurzom alebo reštrukturalizáciou,⁶⁾ vrátane odpisu záväzkov voči veriteľovi, ktorý v konkurze neuplatnil svoje pohľadávky voči základnému subjektu; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok základného subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

b) možno dôvodne predpokladať, že by základný subjekt do 12 mesiacov nebol schopný plniť svoje záväzky, ak by k odpusteniu dlhu nedošlo alebo

c) záväzky základného subjektu bezprostredne pred odpustením dlhu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku a neuplatnil sa postup podľa písmena a) alebo písmena b).

(2) Na účely postupu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní odpustený dlh voči veriteľovi bez ohľadu na to, či dlžník je prepojenou osobou s týmto veriteľom.

(3) Na účely postupu podľa odseku 1 písm. c) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní len odpustený dlh voči veriteľovi, ktorý nie je prepojený so základným subjektom, najviac v rozsahu nižšej z týchto súm:

a) suma, o ktorú záväzky základného subjektu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku bezprostredne pred odpustením dlhu,

b) suma, ktorá zodpovedá zníženiu daňovej povinnosti základného subjektu v súvislosti s odpusteným dlhom podľa daňových právnych predpisov štátu základného subjektu.

§ 7

Princíp nezávislého vzťahu

(1) Princíp nezávislého vzťahu je princíp, podľa ktorého sa transakcie medzi základnými subjektmi zaznamenávajú s odkazom na podmienky, ktoré by existovali medzi nezávislými podnikmi pri porovnateľných transakciách a za porovnateľných okolností.⁷⁾

(2) Transakcia medzi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v rôznych štátoch, ktorá nie je zaznamenaná v rovnakej výške vo finančnom účtovníctve oboch základných subjektov alebo ktorá nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, sa upraví tak, aby bola v rovnakej výške a v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

(3) Strata z predaja alebo iného prevodu majetku medzi dvomi základnými subjektmi nachádzajúcimi sa v Slovenskej republike, ktorá nie je zaznamenaná v súlade s princípom nezávislého vzťahu, sa upraví na základe princípu nezávislého vzťahu, ak je takáto strata zahrnutá vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

§ 8

Realizačný princíp

(1) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa zisky a straty z ocenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou alebo zníženie hodnoty v konsolidovanej účtovnej závierke za účtovné obdobie určia na základe realizačného princípu, pričom zisky a straty z ocenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou alebo zníženie hodnoty sa z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu vylúčia.

(2) Účtovná hodnota majetku a záväzkov na účely určenia zisku a straty podľa odseku 1 je účtovná hodnota v čase nadobudnutia majetku alebo vzniku záväzku alebo účtovná hodnota majetku a záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, za ktoré sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo, podľa toho, ktorý deň nastal neskôr.

(3) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1 sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike; to neplatí, ak sa podávajúci subjekt rozhodne obmedziť rozhodnutie len na hmotný majetok základných subjektov alebo len na investičné subjekty.

(4) V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou majetku a záväzku a účtovnou hodnotou majetku a záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie prestane uplatňovať, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ak reálna hodnota prevyšuje účtovnú hodnotu alebo sa z výpočtu odpočíta, ak účtovná hodnota prevyšuje reálnu hodnotu.

§ 9

Priradenie zisku z predaja nehnuteľného majetku

(1) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu za účtovné obdobie sa zisk alebo strata tohto základného subjektu z predaja nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike v prospech tretích strán, ktoré nie sú členmi skupiny, upraví podľa odseku 2.

(2) Zisky základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v účtovnom období, za ktoré sa prijme rozhodnutie podľa odseku 1 (ďalej len "prvé účtovné obdobie"), sa započítajú voči stratám základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom období a zostávajúca suma zisku z predaja nehnuteľného majetku sa započíta voči stratám základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v štyroch účtovných obdobiach predchádzajúcich prvému účtovnému obdobiu, v ktorých suma strát základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku prevyšuje sumu ziskov základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku.

(3) Suma zisku, ktorá zostane po uplatnení postupu podľa odseku 2, sa pomerne rozdelí na päťročné obdobie vymedzené v odseku 2 a v každom roku tohto päťročného obdobia sa priradí každému základnému subjektu, ktorý v prvom účtovnom období dosiahol zisk z predaja nehnuteľného majetku v pomere, ktorý sa vypočíta ako pomer zisku základného subjektu z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom období a zisku všetkých základných subjektov z predaja nehnuteľného majetku v prvom účtovnom období.

(4) Ak základnému subjektu, ktorý v prvom účtovnom období dosiahol zisk z predaja nehnuteľného majetku, nebolo možné v jednom z piatich účtovných období priradiť sumu zisku podľa odseku 3, tento zisk sa priradí rovným dielom ostatným základným subjektom v príslušnom účtovnom období.

(5) Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za štyri účtovné obdobia predchádzajúce prvému účtovnému obdobiu sa upravia podľa § 24 ods. 1.

§ 10

Dohoda o vnútroskupinovom financovaní

Náklad súvisiaci s dohodou o vnútroskupinovom financovaní, v rámci ktorej jeden alebo viacero základných subjektov nenachádzajúcich sa v Slovenskej republike poskytujú úver alebo inú formu investície jednému alebo viacerým základným subjektom, ktoré sú členmi tej istej skupiny, sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nezohľadňuje, ak

a) Slovenská republika je štátom s nízkou úrovňou zdanenia alebo by bola štátom s nízkou úrovňou zdanenia, ak by náklad základnému subjektu nevznikol,

b) možno odôvodnene predpokladať, že počas predpokladaného trvania dohody o vnútroskupinovom financovaní táto dohoda zvýši sumu nákladov zohľadnených pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu bez zodpovedajúceho zvýšenia zdaniteľného príjmu základného subjektu poskytujúceho úver, a

c) základný subjekt poskytujúci úver sa nachádza v štáte, ktorý nie je štátom s nízkou úrovňou zdanenia alebo v štáte, ktorý by nebol štátom s nízkou úrovňou zdanenia, ak by mu príjem súvisiaci s nákladom nevznikol.

§ 11

Úpravy pre špecifické sektory

(1) So sumou, ktorá sa použije na zníženie vlastného imania základného subjektu a ktorá je výsledkom rozdelenia zisku vyplateného alebo splatného v súvislosti s nástrojom dodatočného kapitálu Tier 1 vydaným týmto základným subjektom podľa prudenciálnych regulačných požiadaviek, sa pri výpočte jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zaobchádza ako s nákladom.

(2) Suma, ktorá sa použije na zvýšenie vlastného imania základného subjektu a je výsledkom rozdelenia zisku, ktoré sa prijalo alebo sa má prijať v súvislosti s dodatočným kapitálom Tier 1 v držbe základného subjektu, sa zahrnie do výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

(3) Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúči sumu dane prislúchajúcu výnosom poistencov zaplatenú poisťovňou. Poisťovňa do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zahrnie výnosy vyplatené poistencom, ktoré nie sú zohľadnené v jej zisku alebo strate z finančného účtovníctva v rozsahu, v akom sa v jej zisku alebo strate z finančného účtovníctva premietlo príslušné zvýšenie alebo zníženie záväzku voči poistencom.

(4) Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúči sumu nákladu prislúchajúcu krytiu záväzkov z poistných zmlúv súvisiacich s vylúčenými dividendami podľa § 6 ods. 2 písm. b) z finančných nástrojov držaných v mene poistencov alebo s vylúčeným ziskom alebo stratou vzniknutými v súvislosti s vlastníckym podielom podľa § 6 ods. 2 písm. c) z finančných nástrojov držaných v mene poistencov.

§ 12

Príjem z medzinárodnej námornej dopravy

(1) Na účely vylúčenia príjmu z medzinárodnej námornej dopravy z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty je

a) príjmom z medzinárodnej námornej dopravy príjem dosiahnutý základným subjektom, okrem príjmu z dopravy po vnútrozemských vodných cestách v rámci toho istého štátu, z týchto činností

1. preprava cestujúcich alebo preprava nákladu loďou v medzinárodnej doprave bez ohľadu na to, či základný subjekt loď vlastní, prenajíma alebo inak ňou disponuje,

2. preprava cestujúcich alebo preprava nákladu loďou v medzinárodnej doprave podľa dohôd o prenájme priestoru na palube plavidiel,

3. prenájom plne vybavenej a zásobenej lode s posádkou používanej na nájomnú prepravu cestujúcich alebo nájomnú prepravu nákladu v rámci medzinárodnej dopravy,

4. prenájom lode bez posádky používanej na prepravu cestujúcich alebo prepravu nákladu v rámci medzinárodnej dopravy inému základnému subjektu,

5. účasť v poole, spoločnom podniku alebo medzinárodnej agentúre prevádzkujúcej prepravu cestujúcich alebo prepravu nákladu loďou v rámci medzinárodnej dopravy,

6. predaj lode používanej na prepravu cestujúcich alebo prepravu nákladu v medzinárodnej doprave, ak základný subjekt mal loď v držbe a používal ju najmenej jeden rok,

b) kvalifikovaným vedľajším príjmom z medzinárodnej námornej dopravy príjem dosiahnutý základným subjektom z činností, ktoré sa vykonávajú hlavne v súvislosti s lodnou prepravou cestujúcich alebo prepravou nákladu v rámci medzinárodnej dopravy, a ktoré sú

1. prenájmom lode bez posádky inému podniku lodnej dopravy, ktorý nie je základným subjektom, ak trvanie prenájmu nepresahuje tri roky,

2. predajom lístkov vydaných inými podnikmi lodnej dopravy na vnútroštátny úsek medzinárodnej plavby,

3. prenájmom a krátkodobým uskladnením kontajnerov alebo poplatkov za zadržanie pri oneskorenom vrátení kontajnerov,

4. poskytovaním služieb iným podnikom lodnej dopravy technikmi, pracovníkmi údržby, manipulantmi nákladu, pracovníkmi stravovacích služieb a personálom zákazníckych služieb,

5. príjmom z investícií, ak investícia, ktorá vytvára príjem, sa uskutočňuje ako neoddeliteľná súčasť výkonu činnosti prevádzkovania lodí v rámci medzinárodnej dopravy.

(2) Príjem z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu sa vylúči z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty za predpokladu, že tento základný subjekt preukáže, že strategické alebo obchodné riadenie všetkých lodí sa skutočne vykonáva v štáte, v ktorom sa základný subjekt nachádza.

(3) Ak výsledkom výpočtu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu je strata, táto strata sa vylúči z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

(4) Úhrnný kvalifikovaný vedľajší príjem z medzinárodnej námornej dopravy všetkých základných subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike nesmie presiahnuť 50% ich príjmu z medzinárodnej námornej dopravy.

(5) Náklady, ktoré vznikli základnému subjektu a ktoré sú priamo priraditeľné činnostiam medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaným vedľajším činnostiam medzinárodnej námornej dopravy, sa na účely výpočtu čistého príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a čistého kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu priradia takýmto činnostiam.

(6) Suma výnosov z činností medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaných vedľajších činností medzinárodnej námornej dopravy sa na účely výpočtu príjmu z medzinárodnej námornej dopravy a príjmu z kvalifikovaného vedľajšieho príjmu z medzinárodnej námornej dopravy základného subjektu zníži o sumu nákladov, ktoré nepriamo vyplývajú z týchto činností, a to vo výške pomeru výnosov z týchto činností k jeho celkovým výnosom.

(7) Všetky priame náklady a nepriame náklady súvisiace s príjmom základného subjektu z medzinárodnej námornej dopravy a kvalifikovaným vedľajším príjmom z medzinárodnej námornej dopravy sa vylúčia z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

§ 12a

Kompenzácia na základe akcií

(1) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov sa suma vykázaná vo finančných výkazoch základných subjektov ako náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií, nahradí sumou povolenou ako odpočet pri výpočte ich zdaniteľného príjmu.

(2) Ak náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií vznikne v súvislosti s opciou, ktorá nebola uplatnená, suma tohto nákladu alebo výdavku, ktorá sa podľa odseku 1 v predchádzajúcich účtovných obdobiach odpočítala od zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva, sa pripočíta k zisku alebo strate z finančného účtovníctva v účtovnom období, v ktorom možnosť uplatnenia tejto opcie uplynula.

(3) Ak sa časť nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií vykázala vo finančných výkazoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu, za ktoré sa toto rozhodnutie prijalo, do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu za toto účtovné obdobie sa zahrnie suma rovnajúca sa rozdielu medzi celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, ak by sa toto rozhodnutie v týchto účtovných obdobiach prijalo.

(4) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1 sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, pričom v účtovnom období, v ktorom sa toto rozhodnutie prestane uplatňovať, sa suma nezaplateného nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

§ 12b

Použitie postupov konsolidácie

(1) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej daňovej konsolidačnej skupiny, sa uplatnia postupy konsolidácie na elimináciu výnosov, nákladov, ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými subjektami.

(2) V účtovnom období, za ktoré sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo alebo prestalo uplatňovať, sa vykonajú úpravy, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zohľadňovali vždy jedenkrát.

§ 13

Rozdelenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty medzi hlavný subjekt a stálu prevádzkareň

(1) Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. e) prvého bodu až tretieho bodu, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa rovnajú zisku alebo strate uvedenými v oddelenej účtovnej evidencii tejto stálej prevádzkarne; ak stála prevádzkareň nemá oddelenú účtovnú evidenciu, jej zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa rovnajú sume, ktorá by bola uvedená v oddelenej účtovnej evidencii zostavenej v súlade s účtovným štandardom používaným pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

(2) Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. e) prvého bodu alebo druhého bodu, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby zohľadňovali len sumy a položky výnosov a nákladov prisúditeľných stálej prevádzkarni podľa medzinárodnej zmluvy alebo vnútroštátneho práva štátu, v ktorom sa nachádza, bez ohľadu na výšku príjmu podliehajúceho zdaneniu a na výšku daňovo uznaných výdavkov v tomto štáte.

(3) Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa upravia tak, aby zohľadňovali len sumy a položky výnosov a nákladov, ktoré by sa mu priradili obdobne, ako je uverejnené na webovom sídle ministerstva financií.

(4) Ak je základný subjekt stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. e) štvrtého bodu, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva sa vypočíta zo súm a položiek

a) výnosov, ktoré sú oslobodené od zdanenia v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný subjekt, a ktoré možno priradiť činnostiam vykonávaným mimo tohto štátu, a

b) nákladov, ktoré nie sú odpočítateľné na daňové účely v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný subjekt, a ktoré možno priradiť činnostiam uvedeným v písmene a).

(5) Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty hlavného subjektu nachádzajúceho sa v Slovenskej republike sa s výnimkou uvedenou v odsekoch 6 a 7 zisk alebo strata stálej prevádzkarne z finančného účtovníctva nezohľadňujú.

(6) Za náklad hlavného subjektu sa na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty považuje oprávnená strata stálej prevádzkarne v rozsahu, v akom sa

a) pri výpočte zdaniteľného príjmu hlavného subjektu strata stálej prevádzkarne posudzuje ako náklad a

b) nezapočítava voči položke zdaniteľného príjmu, ktorý podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov štátu hlavného subjektu a štátu stálej prevádzkarne.

(7) Oprávnený príjem, ktorý následne plynie stálej prevádzkarni, sa považuje za oprávnený príjem hlavného subjektu do výšky oprávnenej straty považovanej za náklad hlavného subjektu podľa odseku 6.

§ 14

Priradenie oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti

(1) Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o sumu prisúditeľnú jeho vlastníkom, ktorí nie sú subjektmi skupiny a ktorí majú v držbe vlastnícky podiel v tomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti buď priamo, alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry; to neplatí, ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je

a) hlavným materským subjektom alebo

b) priamo alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry v držbe hlavného materského subjektu, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti.

(2) Zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva, ktorý je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, sa zníži o zisk alebo stratu z finančného účtovníctva, ktoré sú prisúdené inému základnému subjektu podľa odsekov 3 až 5.

(3) Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti vykonáva úplne alebo sčasti činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva, ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa odseku 1, sa prisúdia stálej prevádzkarni podľa § 13.

(4) Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je transparentným subjektom a nie je hlavným materským subjektom, jeho zisk alebo strata z finančného účtovníctva, ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa odsekov 1 a 3, sa prisúdia základným subjektom, ktoré sú jeho vlastníkmi v pomere podľa ich vlastníckych podielov v tomto subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

(5) Ak subjekt s prvkom daňovej transparentnosti je transparentným subjektom, ktorý je hlavným materským subjektom alebo je reverzným hybridným subjektom, zisk alebo strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti z finančného účtovníctva, ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa odsekov 1 a 3, sa prisúdia hlavnému materskému subjektu alebo reverznému hybridnému subjektu.

(6) Odseky 3 až 5 sa uplatnia na každý vlastnícky podiel v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti.

§ 15

Subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom

(1) Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávneného príjmu, ktorý je prisúditeľný držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti, ak

a) príjem držiteľa vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu z tohto príjmu v období do 12 mesiacov po skončení príslušného účtovného obdobia v nominálnej sadzbe dane, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, alebo

b) možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu a daní držiteľa vlastníckeho podielu z tohto príjmu podliehajúceho dani v období do 12 mesiacov po skončení príslušného účtovného obdobia sa rovná alebo prevyšuje sumu tohto príjmu vynásobeného minimálnou sadzbou dane.

(2) Oprávnený príjem subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávneného príjmu, ktorý je prisúditeľný držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti, ak držiteľ vlastníckeho podielu je

a) fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom Slovenskej republiky a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na najviac 5% zisku a 5% majetku hlavného materského subjektu, alebo

b) verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond, ktoré sú založené a riadené v Slovenskej republike a ktoré majú v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na najviac 5% zisku a 5% majetku hlavného materského subjektu.

(3) Oprávnená strata subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, sa za príslušné účtovné obdobie zníži o sumu oprávnenej straty, ktorá je prisúditeľná držiteľovi vlastníckeho podielu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti; to neplatí, ak držiteľ vlastníckeho podielu nie je oprávnený uplatniť takúto stratu pri výpočte svojho zdaniteľného príjmu.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú aj na stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, úplne alebo sčasti vykonáva svoju činnosť alebo na stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej úplne alebo sčasti vykonáva svoju činnosť transparentný subjekt, v ktorom má hlavný materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom transparentnej štruktúry.

TRETIA ČASŤ

VÝPOČET UPRAVENÝCH ZAHRNUTÝCH DANÍ

§ 16

Upravené zahrnuté dane

(1) Suma upravených zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie je suma zahrnutých daní vykázaných v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva ako náklady na splatnú daň z príjmov za príslušné účtovné obdobie

a) upravená o položky zvyšujúce a znižujúce zahrnuté dane za príslušné účtovné obdobie podľa § 17,

b) upravená o sumu upravenej odloženej dane z príjmov podľa § 18,

c) zvýšená alebo znížená o zahrnuté dane vykázané vo vlastnom imaní alebo v inom úplnom výsledku základného subjektu v súvislosti so sumami zahrnutými vo výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ak sú tieto sumy predmetnom dane z príjmov podľa osobitného predpisu.⁸⁾

(2) Ak je suma zahrnutej dane uvedená v odseku 1 a § 17 viac ako jedenkrát, na účely úpravy zahrnutých daní sa zohľadní len raz.

§ 17

Položky zvyšujúce zahrnuté dane a znižujúce zahrnuté dane

(1) Položky zvyšujúce zahrnuté dane základného subjektu za príslušné účtovné obdobie sú sumy

a) zahrnutých daní, ktoré sa vykázali vo finančných výkazoch ako náklad v zisku pred zdanením,⁹⁾

b) zahrnutých daní súvisiacich s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov, ktoré v predchádzajúcich účtovných obdobiach znížili zahrnuté dane základného subjektu podľa odseku 2 písm. c) a ktoré sú zaplatené v príslušnom účtovnom období,

c) zápočtu alebo refundácie v súvislosti s kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom alebo obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom, ktoré sa vykázali ako zníženie nákladov na splatnú daň z príjmov,

d) oprávnenej odloženej pohľadávky podľa § 18a.

(2) Položky znižujúce zahrnuté dane základného subjektu za príslušné účtovné obdobie sú sumy

a) nákladov na splatnú daň z príjmov súvisiace s príjmom vylúčeným z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

b) zahrnutých daní, ktoré boli základnému subjektu refundované alebo započítané voči daňovej povinnosti, ak neboli zohľadnené v splatných nákladoch na daň z príjmov vo finančnom účtovníctve; to neplatí, ak ide o kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet,

c) nákladov na splatnú daň z príjmov, ktoré súvisia s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov,

d) nákladov na splatnú daň z príjmov, pri ktorých sa neočakáva, že budú uhradené do troch rokov od skončenia príslušného účtovného obdobia,

e) zápočtu alebo refundácie v súvislosti s daňovým zápočtom iným ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, ktorý sa nevykázal ako zníženie nákladov na splatnú daň z príjmov.

(3) Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie nedosiahli čistý oprávnený príjem a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná a nižšia ako súčin čistej oprávnenej straty a minimálnej sadzby dane (ďalej len "očakávané upravené zahrnuté dane"), rozdiel medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za príslušné účtovné obdobie, pričom suma dodatočnej dorovnávacej dane sa priradí každému základnému subjektu podľa § 24 ods. 2 a 3. Čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata sa vypočíta ako rozdiel medzi oprávneným príjmom základných subjektov a oprávnenou stratou základných subjektov.

(4) Odchylne od odseku 3 sa podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa použije na zníženie sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní. Ak suma nadmerného záporného nákladu na daň v tomto účtovnom období prevyšuje kladnú sumu upravených zahrnutých daní, zostávajúca suma záporného nákladu na daň sa prenáša do nasledujúcich účtovných období, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.

(5) Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie dosiahli čistý oprávnený príjem a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná, suma upravených zahrnutých daní za toto účtovné obdobie sa zvýši na nulu. Nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa zápornej sume upravených zahrnutých daní sa použije na zníženie sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní. Ak suma nadmerného záporného nákladu na daň v tomto účtovnom období prevyšuje kladnú sumu upravených zahrnutých daní, zostávajúca suma záporného nákladu na daň sa prenáša do nasledujúcich účtovných období, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.

(6) Zahrnuté dane zo zisku alebo straty z predaja nehnuteľného majetku sa vylúčia z výpočtu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom podávajúci subjekt prijme rozhodnutie podľa § 9 ods. 1.

(7) Z výpočtu zahrnutých daní základného subjektu sa vylúči zahrnutá daň priradená základnému subjektu podľa § 19 ods. 1, 3, 4 a 9 okrem dane vyberanej zrážkou podľa osobitného predpisu.¹⁰⁾

(8) Zahrnuté dane subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom a zahrnuté dane stálej prevádzkarne podľa § 15 ods. 4, sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého podľa § 15 ods. 1 a 2.

§ 18

Upravená odložená daň z príjmov

(1) Na účely výpočtu sumy upravenej odloženej dane z príjmov je

a) neuznaným nákladom na odloženú daň z príjmov

1. náklad na odloženú daň z príjmov, ktorý sa vykázal vo finančných výkazoch základného subjektu a ktorý súvisí s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov,

2. náklad na odloženú daň z príjmov, ktorý sa vykázal vo finančných výkazoch základného subjektu a ktorý súvisí s rozdelením zisku od základného subjektu,

b) nenárokovaným nákladom na odloženú daň z príjmov zvýšenie odloženého daňového záväzku vykázaného vo finančných výkazoch základného subjektu za príslušné účtovné obdobie, pri ktorom sa neočakáva, že bude zaplatený v lehote podľa odseku 7, a ktorý sa podávajúci subjekt každoročne rozhodne podľa § 42 ods. 3 nezahrnúť do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie,

c) náhradnou odloženou daňovou pohľadávkou

1. odložená daňová pohľadávka v sume dane z príjmov zaplatenej v zahraničí, ktorá sa započíta na úhradu dane z príjmov v Slovenskej republike a prenesie do budúcich období, alebo v sume súčinu daňovej straty základného subjektu pred započítaním príjmov zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov podľa toho, ktorá suma je nižšia, ak

1a. podľa daňových predpisov sa zdaniteľný príjem zo zdrojov v zahraničí započítava s daňovou stratou zo zdrojov na území Slovenskej republiky pred uplatnením zápočtu dane z príjmov zaplatenej v zahraničí,

1b. za príslušné účtovné obdobie základný subjekt dosiahol daňovú stratu zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorá sa čiastočne alebo úplne započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí, a

1c. podľa daňových predpisov sa zápočet dane z príjmov zaplatenej v zahraničí môže preniesť do budúcich období a započítať s daňou z príjmov vypočítanou z príjmov, ktoré sa zahŕňajú do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu,

2. súčin daňovej straty zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorá sa podľa daňových predpisov započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov, ak sa na účely uplatnenia zápočtu dane z príjmov v budúcich obdobiach príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky považuje za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí, a to najviac do výšky tejto daňovej straty.

(2) Ak sadzba dane uplatnená na účely výpočtu nákladu na odloženú daň z príjmov

a) sa rovná alebo je nižšia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm. b), je náklad na odloženú daň z príjmov vykázaný vo finančnom účtovníctve základného subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami upravený podľa odsekov 3 až 6,

b) je vyššia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm. b), je náklad na odloženú daň z príjmov vykázaný vo finančnom účtovníctve základného subjektu v súvislosti so zahrnutými daňami prepočítaný podľa minimálnej sadzby dane a upravený podľa odsekov 3 až 6.

(3) Suma upravenej odloženej dane z príjmov sa zvýši o sumu

a) neuznaného nákladu na odloženú daň z príjmov alebo nenárokovaného nákladu na odloženú daň z príjmov zaplatenú počas príslušného účtovného obdobia,

b) opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určenú v predchádzajúcom účtovnom období, ktorá bola zaplatená počas príslušného účtovného obdobia.

(4) Ak sa za účtovné obdobie nevykázala vo finančných výkazoch odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou z dôvodu nesplnenia kritérií vykazovania, celková suma upravenej odloženej dane z príjmov sa zníži o sumu, o ktorú by sa suma upravenej odloženej dane z príjmov znížila, ak by sa za účtovné obdobie vykázala odložená daňová pohľadávka súvisiaca so stratou.

(5) Suma upravenej odloženej dane z príjmov nezahŕňa

a) sumu nákladu na odloženú daň z príjmov súvisiacu s položkami vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty,

b) sumu neuznaného nákladu na odloženú daň z príjmov alebo nenárokovaného nákladu na odloženú daň z príjmov,

c) dopad úpravy ocenenia alebo úpravy účtovného uznania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou,

d) sumu nákladu na odloženú daň z príjmov súvisiacu so zmenou sadzby dane,

e) sumu nákladu na odloženú daň z príjmov súvisiacu so vznikom zápočtu dane a jeho započítaním voči daňovej povinnosti; to neplatí, ak ide o náhradnú odloženú daňovú pohľadávku.

(6) Ak odložená daňová pohľadávka, ktorá je prisúditeľná oprávnenej strate základného subjektu, bola vykázaná za príslušné účtovné obdobie na základe nižšej sadzby dane ako je minimálna sadzba dane, môže sa v tom istom účtovnom období prepočítať podľa minimálnej sadzby dane, ak odložená daňová pohľadávka je preukázateľne prisúditeľná oprávnenej strate. Ak sa takto odložená daňová pohľadávka zvýši, celková suma upravenej odloženej dane z príjmov sa zodpovedajúcim spôsobom zníži.

(7) Odložený daňový záväzok, ktorý nie je vysporiadaný a ktorého suma nie je zaplatená počas piatich po sebe nasledujúcich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa odložený daňový záväzok vykázal, sa znovu zahrnie v rozsahu, v akom bol zohľadnený v sume upravenej odloženej dane z príjmov základného subjektu, ak odsek 9 neustanovuje inak.

(8) Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa odseku 7 určená za príslušné účtovné obdobie sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v prvom z piatich účtovných období predchádzajúcich príslušnému účtovnému obdobiu a efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za toto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa § 24 ods. 1. Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku určená za príslušné účtovné obdobie je suma prírastku odloženého daňového záväzku, ktorá bola zahrnutá do sumy upravenej odloženej dane z príjmov v prvom z piatich účtovných období predchádzajúcich príslušnému účtovnému obdobiu a nebola vysporiadaná k poslednému dňu príslušného účtovného obdobia.

(9) Do opätovného zahrnutia odloženého daňového záväzku sa nezahŕňajú náklady na daň z príjmov súvisiace s odloženými daňovými záväzkami, ak ide o

a) odpisy hmotného majetku,

b) náklady na získanie povolenia alebo obdobného oprávnenia udeleného príslušným orgánom štátnej správy na použitie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov, s ktorými sú spojené významné investície do hmotného majetku,

c) náklady na výskum a vývoj,

d) náklady na vyradenie z používania a sanáciu,

e) účtovanie reálnej hodnoty nerealizovaných ziskov,

f) kurzové zisky,

g) poistné rezervy a odložené obstarávacie náklady z poistných zmlúv,

h) zisky z predaja hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike, ktoré sú použité na opätovné investície do hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike,

i) dodatočné sumy, ktoré vznikli v dôsledku zmien účtovných zásad vo vzťahu k položkám v písmenách a) až h).

§ 18a

Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty

(1) Podávajúci subjekt sa môže odchylne od § 18 rozhodnúť o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty (ďalej len "oprávnená odložená pohľadávka"), ktorá sa za každé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty dosiahli čistú oprávnenú stratu, vypočíta ako súčin čistej oprávnenej straty za účtovné obdobie a minimálnej sadzby dane.

(2) Oprávnená odložená pohľadávka sa zníži o sumu, ktorá sa za príslušné účtovné obdobie použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní, a zostatok sa prenesie do nasledujúcich účtovných období.

(3) Oprávnená odložená pohľadávka sa použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcich účtovných obdobiach, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem, vo výške súčinu čistého oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo v sume nevyužitej oprávnenej odloženej pohľadávky, podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.

(4) Ak sa rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky prestane uplatňovať, zostávajúca suma oprávnenej odloženej pohľadávky sa zníži na nulu k prvému dňu prvého účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty prestane uplatňovať.

(5) Rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky sa môže uplatniť len raz a toto rozhodnutie sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, ak § 44a neustanovuje inak.

(6) Ak rozhodnutie podľa odseku 1 prijíma subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, oprávnená odložená pohľadávka sa vypočíta na základe oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti upravenej podľa § 15 ods. 3.

§ 19

Priradenie zahrnutých daní vybraným základným subjektom

(1) Stálej prevádzkarni sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch hlavného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou stálej prevádzkarne.

(2) Základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch transparentného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou prisúdenými podľa § 14 ods. 4 základnému subjektu, ktorý je vlastníkom.

(3) Základnému subjektu, ktorý je kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, sa priradí suma zahrnutých daní vykázaných vo finančných výkazoch základného subjektu, ktorý má priamy vlastnícky podiel alebo nepriamy vlastnícky podiel na tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti a ktorého podiel na príjme tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podlieha zdaneniu prostredníctvom daňového režimu pre kontrolovanú zahraničnú spoločnosť.

(4) Základnému subjektu, ktorý je hybridným subjektom, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch základného subjektu, ktorý je jeho vlastníkom a ktoré súvisia s oprávneným príjmom hybridného subjektu, pričom hybridným subjektom je subjekt, ktorý v štáte, kde sa nachádza, nie je daňovo transparentný a v štáte, kde sa nachádza jeho vlastník, je považovaný za daňovo transparentný subjekt.

(5) Základný subjekt, ktorému boli podľa odsekov 3 a 4 priradené zahrnuté dane v súvislosti s jeho pasívnym príjmom, zahrnie tieto dane do sumy upravených zahrnutých daní v sume rovnajúcej sa zahrnutým daniam priradeným v súvislosti s jeho pasívnym príjmom, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6) Odchylne od odseku 5 základný subjekt zahrnie do sumy upravených zahrnutých daní sumu rovnajúcu sa súčinu percentuálnej sadzby dorovnávacej dane a sumy pasívneho príjmu tohto základného subjektu, ak je výsledok nižší ako suma určená podľa odseku 5, pričom percentuálna sadzba dorovnávacej dane sa vypočíta bez ohľadu na zahrnuté dane, ktoré vznikli v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom základnému subjektu, ktorý je vlastníkom. Zahrnuté dane základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktoré zostanú po uplatnení postupu podľa prvej vety, sa nepriradia podľa odsekov 3 a 4.

(7) Pasívnym príjmom sú príjmové položky zahrnuté do oprávneného príjmu v rozsahu, v akom základný subjekt, ktorý je vlastníkom, podlieha dani z tohto príjmu, ak ide o

a) podiel na zisku (dividendu) alebo iné formy rozdelenia zisku,

b) úrok alebo iné formy úrokov,

c) nájomné,

d) licenčný poplatok,

e) anuitu alebo

f) zisky z majetku, ktorý vytvára príjem uvedený v písmenách a) až e).

(8) Ak sa oprávnený príjem stálej prevádzkarne považuje za oprávnený príjem hlavného subjektu podľa § 13 ods. 6 a 7, všetky zahrnuté dane vzniknuté v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza a súvisiace s takýmto príjmom sa považujú za zahrnuté dane hlavného subjektu vo výške nepresahujúcej sumu rovnajúcu sa súčinu tohto príjmu a najvyššej sadzby dane uplatniteľnej na bežné príjmy v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný subjekt.

(9) Základnému subjektu, ktorý počas príslušného účtovného obdobia rozdelil zisk, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané z takéhoto rozdelenia zisku vo finančných výkazoch základných subjektov, ktoré majú priamy vlastnícky podiel na tomto základnom subjekte, vrátane zahrnutých daní vzniknutých v súvislosti s nerozdeleným ziskom alebo majetkom základného subjektu, ak sa v štáte tohto základného subjektu takéto domnelé rozdelenie zisku považuje na daňové účely za plynúce z podielu na vlastnom imaní.

§ 20

Úpravy zahrnutých daní v predchádzajúcich účtovných obdobiach po podaní oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a zmeny sadzby dane

(1) Ak základný subjekt vykáže vo svojich finančných výkazoch úpravu zahrnutých daní za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, táto úprava sa považuje za úpravu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykoná, ak sa úprava netýka účtovného obdobia, v ktorom došlo k zníženiu zahrnutých daní.

(2) Ak dôjde k zníženiu zahrnutých daní, ktoré boli zahrnuté do upravených zahrnutých daní základného subjektu za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za takéto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa § 24 ods. 1. Oprávnený príjem za príslušné účtovné obdobie a ktorékoľvek predchádzajúce účtovné obdobia sa primerane upraví.

(3) Na základe každoročného rozhodnutia podávajúceho subjektu prijatého podľa § 42 ods. 3 sa nepodstatné zníženie zahrnutých daní môže považovať za úpravu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykoná. Nepodstatným znížením zahrnutých daní je úhrnné zníženie zahrnutých daní základných subjektov o menej ako 1 000 000 eur v upravených zahrnutých daniach za príslušné účtovné obdobie.

(4) Ak sa sadzba dane zníži pod minimálnu sadzbu dane, suma nákladu na odloženú daň z príjmov vyplývajúca z tohto zníženia sa zohľadní v účtovnom období, v ktorom bol tento náklad uplatnený ako zahrnutá daň podľa § 16.

(5) Ak bol náklad na odloženú daň z príjmov zohľadnený pri nižšej sadzbe dane ako je minimálna sadzba dane a sadzba dane sa následne zvýši, suma nákladu na odloženú daň z príjmov, ktorá vyplýva z tohto zvýšenia a ktorá nepresahuje sumu rovnajúcu sa nákladu na odloženú daň z príjmov prepočítanému pri minimálnej sadzbe dane, sa po zaplatení zohľadní v účtovnom období, v ktorom bol tento náklad uplatnený ako zahrnutá daň podľa § 16.

(6) Ak sa viac ako 1 000 000 eur zo sumy, ktorú základný subjekt vykázal ako náklady na splatnú daň z príjmov a ktorá je zahrnutá do upravených zahrnutých daní za príslušné účtovné obdobie, nezaplatí do troch rokov po skončení tohto účtovného obdobia, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za príslušné účtovné obdobie, v ktorom sa nezaplatená suma uplatnila ako zahrnutá daň, sa prepočítajú podľa § 24 ods. 1 tak, že takáto nezaplatená suma sa vylúči z upravených zahrnutých daní.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VÝPOČET EFEKTÍVNEJ SADZBY DANE A DOROVNÁVACEJ DANE

§ 21

Výpočet efektívnej sadzby dane

(1) Efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa vypočíta za príslušné účtovné obdobie, ak tieto základné subjekty dosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem. Efektívna sadzba dane sa vypočíta s presnosťou na štyri desatinné miesta, pričom štvrtá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny a zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu. Na výpočet efektívnej sadzby dane sa použije tento vzorec:

    Efektívna sadzba dane
      suma upravených zahrnutých daní základných subjektov
    = ----------------------------------------------------- 
            čistý oprávnený príjem základných subjektov

kde

suma upravených zahrnutých daní základných subjektov je súčet súm upravených zahrnutých daní všetkých základných subjektov vypočítaných za každý základný subjekt podľa § 16 až 20,

čistý oprávnený príjem základných subjektov je kladný rozdiel medzi oprávneným príjmom všetkých základných subjektov vypočítaný podľa § 5 až 15 za každý základný subjekt a oprávnenou stratou všetkých základných subjektov vypočítanou podľa § 5 až 15 za každý základný subjekt.

(2) Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata členov podskupiny v menšinovom vlastníctve a základného subjektu v menšinovom vlastníctve sú vylúčené z výpočtu efektívnej sadzby dane. Efektívna sadzba dane týchto subjektov sa vypočíta podľa § 25.

(3) Upravené zahrnuté dane a oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi alebo investičnými poisťovacími subjektmi, sú vylúčené z výpočtu efektívnej sadzby dane. Efektívna sadzba dane týchto subjektov sa vypočíta podľa § 28.

(4) Efektívna sadzba dane základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa vypočíta za každé účtovné obdobie, a to oddelene od efektívnej sadzby dane všetkých ostatných základných subjektov.

§ 22

Výpočet dorovnávacej dane

(1) Ak efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je nižšia ako minimálna sadzba dane, vypočíta sa percentuálna sadzba dorovnávacej dane a suma dorovnávacej dane týchto základných subjektov.

(2) Na výpočet percentuálnej sadzby dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

    Percentuálna sadzba dorovnávacej dane
                 = minimálna sadzba dane - efektívna sadzba dane

kde

minimálna sadzba dane je sadzba dane vo výške podľa § 2 písm. aj),

efektívna sadzba dane je sadzba dane vypočítaná podľa § 21.

(3) Na výpočet dorovnávacej dane za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

     Dorovnávacia daň
     = (percentuálna sadzba dorovnávacej dane x nadmerný zisk)
     + dodatočná dorovnávacia daň

kde

percentuálna sadzba dorovnávacej dane je sadzba dane vypočítaná podľa odseku 2, pričom sa zohľadní iba kladná suma,

nadmerný zisk je suma zisku vypočítaná podľa odseku 4,

dodatočná dorovnávacia daň je suma dane vypočítaná podľa § 24.

(4) Na výpočet nadmerného zisku za základné subjekty za príslušné účtovné obdobie sa pri kladnej sume použije tento vzorec:

    Nadmerný zisk
    = čistý oprávnený príjem
    - suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty

kde

čistý oprávnený príjem je suma príjmu vypočítaná podľa § 21 ods. 1,

suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty je suma vypočítaná za všetky základné subjekty podľa § 23.

(5) Na výpočet dorovnávacej dane každého základného subjektu za príslušné účtovné obdobie sa použije tento vzorec:

    Dorovnávacia daň základného subjektu
                = dorovnávacia daň za všetky základné subjekty
                oprávnený príjem základného subjektu
      x -----------------------------------------------------
        úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov

kde

oprávnený príjem základného subjektu za príslušné účtovné obdobie je príjem základného subjektu vypočítaný podľa § 5 až 15,

úhrnný oprávnený príjem všetkých základných subjektov za príslušné účtovné obdobie je súčet oprávnených príjmov všetkých základných subjektov za príslušné účtovné obdobie, ktoré sa vypočítali podľa § 5 až 15.

(6) Ak dorovnávacia daň je výsledkom výpočtu dodatočnej dorovnávacej dane podľa § 24 ods. 1 a základné subjekty nedosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem, dorovnávacia daň sa priradí každému základnému subjektu podľa odseku 5, pričom pri výpočte sa použijú sumy oprávneného príjmu základných subjektov v účtovných obdobiach, za ktoré sa vypočítala dodatočná dorovnávacia daň.

(7) Dorovnávacia daň členov podskupiny v menšinovom vlastníctve a základného subjektu v menšinovom vlastníctve sa vypočíta podľa § 25.

(8) Dorovnávacia daň investičných subjektov a poisťovacích investičných subjektov sa vypočíta podľa § 28.

(9) Dorovnávacia daň základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa za každé účtovné obdobie vypočítava oddelene od dorovnávacej dane všetkých ostatných základných subjektov.

§ 23

Vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty

(1) Na účely výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty sa rozumie

a) uznaným zamestnancom zamestnanec základného subjektu v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas alebo v pracovnom pomere na kratší pracovný čas a nezávislí zmluvní pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na bežných prevádzkových činnostiach nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny pod vedením a kontrolou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

b) uznanými mzdovými nákladmi náklady na odmeňovanie uznaných zamestnancov vrátane platov, miezd a iných nákladov, ktoré predstavujú priame a osobné požitky zamestnanca, ako je zdravotné poistenie a príspevky na dôchodkové poistenie, dane z týchto príjmov a príspevky zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie,

c) uznaným hmotným majetkom

1. nehnuteľnosti, stroje a zariadenia nachádzajúce sa v Slovenskej republike,

2. prírodné zdroje nachádzajúce sa v Slovenskej republike,

3. právo nájomcu na užívanie hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike,

4. povolenie alebo iné obdobné oprávnenie udelené príslušným orgánom štátnej správy na užívanie nehnuteľného majetku alebo využívanie prírodných zdrojov vyžadujúce významné investície do hmotného majetku.

(2) Čistý oprávnený príjem základných subjektov sa na účely výpočtu dorovnávacej dane zníži o sumu vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty rovnajúcu sa súčtu sumy vyňatých mzdových nákladov podľa odseku 3 všetkých základných subjektov a sumy vyňatého hmotného majetku podľa odseku 4 všetkých základných subjektov; to neplatí, ak sa podávajúci subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny rozhodne v súlade s § 42 ods. 3 neuplatniť vylúčenie príjmov na základe ekonomickej podstaty za príslušné účtovné obdobie.

(3) Suma vyňatých mzdových nákladov základného subjektu sa rovná 5% jeho uznaných mzdových nákladov na uznaných zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosti pre nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu v Slovenskej republike, okrem uznaných mzdových nákladov, ktoré sú

a) kapitalizované a zahrnuté do účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku,

b) prisúditeľné príjmu z medzinárodnej námornej dopravy, ktorý je vylúčený z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 12.

(4) Suma vyňatého hmotného majetku základného subjektu sa rovná 5% účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike, okrem

a) účtovnej hodnoty majetku vrátane pozemkov a budov, ktoré sa držia na predaj, prenájom alebo investovanie,

b) účtovnej hodnoty hmotného majetku použitého na dosiahnutie príjmu z medzinárodnej námornej dopravy, ktorý je vylúčený z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 12.

(5) Účtovná hodnota uznaného hmotného majetku je priemer účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na začiatku účtovného obdobia a účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na konci účtovného obdobia zníženej o kumulované odpisy, opotrebenie a zníženie hodnoty a zvýšenej o sumu prisúditeľnú kapitalizácii mzdových nákladov vykazovanej na účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu bez ohľadu na oceňovacie rozdiely z dôvodu precenenia nehnuteľností, strojov a zariadení na reálnu hodnotu.^10a)

(6) Odchylne od odseku 4 písm. a) základný subjekt, ktorý prenajíma majetok nachádzajúci sa v Slovenskej republike na základe operatívneho prenájmu,^10a) zohľadní pri výpočte sumy vyňatého hmotného majetku sumu vypočítanú ako rozdiel medzi účtovnou hodnotou uznaného hmotného majetku prenajatého na základe operatívneho prenájmu a priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku^10a) na začiatku účtovného obdobia a na konci účtovného obdobia, pričom, ak

a) nájomca nie je základný subjekt, priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku je nediskontovaná splatná suma platieb nájomného, vrátane akéhokoľvek predĺženia prenájmu, ktoré by sa zohľadnilo pri určovaní práva nájomcu na užívanie majetku podľa štandardu finančného účtovníctva pri stanovení zisku alebo straty prenajímateľa z finančného účtovníctva,

b) ide o hmotný majetok využívaný na krátkodobý operatívny prenájom, ktorého trvanie vo vzťahu k jednému nájomcovi je 30 dní alebo menej počas účtovného obdobia, priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku je nulová suma,

c) základný subjekt prenajíma podstatnú časť uznaného hmotného majetku a zvyšnú časť tohto majetku využíva, účtovná hodnota uznaného hmotného majetku sa určí na základe rozsahu použitia tohto majetku.

(7) Ak uznaný zamestnanec vykonával prácu pre nadnárodnú skupinu podnikov alebo veľkú vnútroštátnu skupinu v Slovenskej republike v príslušnom účtovnom období najviac polovicu svojho pracovného času, základný subjekt pri výpočte sumy vyňatých mzdových nákladov zohľadní len pomernú časť uznaných mzdových nákladov pripadajúcu na pracovný čas tohto zamestnanca strávený v Slovenskej republike.

(8) Ak sa uznaný hmotný majetok nachádzal v Slovenskej republike v príslušnom účtovnom období najviac polovicu tohto obdobia, základný subjekt pri výpočte sumy vyňatého hmotného majetku zohľadní len pomernú časť účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku pripadajúcu obdobiu, v ktorom sa tento majetok nachádzal v Slovenskej republike.

(9) Uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok základného subjektu, ktorý je stálou prevádzkarňou, sú mzdové náklady a hmotný majetok zahrnuté v oddelenej účtovnej evidencii stálej prevádzkarne podľa § 13 ods. 1 až 3, ak sa uznaní zamestnanci a uznaný hmotný majetok nachádzajú v Slovenskej republike.

(10) Uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok stálej prevádzkarne sa nezohľadňujú v uznaných mzdových nákladoch a uznanom hmotnom majetku hlavného subjektu.

(11) Ak bol z oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty stálej prevádzkarne úplne alebo čiastočne vylúčený príjem podľa § 14 ods. 1 a § 15 ods. 4, uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok tejto stálej prevádzkarne sa vylúčia z výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty v rovnakom pomere.

(12) Uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov, ktoré platí subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ako aj uznaný hmotný majetok, ktorý subjekt s prvkom daňovej transparentnosti vlastní a ktoré sa neprisúdili stálej prevádzkarni podľa odsekov 9 až 11, sa prisúdia

a) základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti pomerne k sume, ktorá im bola priradená podľa § 14 ods. 4, ak uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, sa nachádzajú v Slovenskej republike,

b) subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ak je hlavným materským subjektom, znížené pomerne k sume príjmu vylúčeného z výpočtu oprávneného príjmu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti podľa § 15 ods. 1 a 2, ak sa uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti nachádzajú v Slovenskej republike.

(13) Ostatné uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok subjektu s prvkom daňovej transparentnosti neprisúdené podľa odseku 12 sú vylúčené z výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty.

(14) Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa vypočíta za každé účtovné obdobie oddelene od sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty ostatných základných subjektov.

(15) Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty nezahŕňa sumu vyňatých mzdových nákladov a vyňatého hmotného majetku základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi alebo poisťovacími investičnými subjektmi.

§ 24

Dodatočná dorovnávacia daň

(1) Ak podľa § 9, § 18 ods. 8, § 20 ods. 1 až 3 a 6 úprava zahrnutých daní, oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty má za následok prepočítanie efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny za základné subjekty za ktorékoľvek predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň sa prepočítajú podľa § 21 až 23. Každá suma prírastku dorovnávacej dane vyplývajúca z takéhoto prepočítania sa na účely § 22 ods. 3 považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za účtovné obdobie, v ktorom sa prepočítanie vykonalo.

(2) Dodatočná dorovnávacia daň vypočítaná podľa § 17 ods. 3 sa priradí pomerne každému základnému subjektu takto:

    (Oprávnený príjem alebo oprávnená strata x minimálna sadyba dane) -
                          upravené zahrnuté dane.

(3) Dodatočná dorovnávacia daň podľa odseku 2 sa priradí len základným subjektom, ktoré vykazujú sumu upravenej zahrnutej dane nižšiu ako nula a nižšiu ako oprávnený príjem alebo oprávnená strata takýchto základných subjektov, ktoré sa vynásobia minimálnou sadzbou dane.

(4) Ak sa základnému subjektu priradí dodatočná dorovnávacia daň podľa odsekov 1 až 3 a § 22 ods. 5 a 6, takýto základný subjekt sa považuje za nízko zdanený základný subjekt.

§ 25

Základné subjekty v menšinovom vlastníctve

(1) Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane základných subjektov v menšinovom vlastníctve sa rozumie

a) základným subjektom v menšinovom vlastníctve základný subjekt, v ktorom má hlavný materský subjekt priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel najviac 30%,

b) materským subjektom v menšinovom vlastníctve základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý má, priamo alebo nepriamo, v držbe kontrolné podiely iného základného subjektu v menšinovom vlastníctve; to neplatí, ak sú kontrolné podiely prvého uvedeného základného subjektu v menšinovom vlastníctve v držbe, priamo alebo nepriamo, iného základného subjektu v menšinovom vlastníctve,

c) podskupinou v menšinovom vlastníctve materský subjekt v menšinovom vlastníctve a jeho dcérske spoločnosti v menšinovom vlastníctve a

d) dcérskou spoločnosťou v menšinovom vlastníctve základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorého kontrolné podiely sú, priamo alebo nepriamo, v držbe materského subjektu v menšinovom vlastníctve.

(2) Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k členom podskupiny v menšinovom vlastníctve sa uplatňuje tak, akoby každá podskupina v menšinovom vlastníctve bola samostatnou nadnárodnou skupinou podnikov alebo veľkou vnútroštátnou skupinou.

(3) Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k základnému subjektu v menšinovom vlastníctve, ktorý nie je členom podskupiny v menšinovom vlastníctve, sa uplatní pre jednotlivé subjekty samostatne.

(4) Odsek 3 sa neuplatňuje na základný subjekt v menšinovom vlastníctve, ktorý je investičným subjektom alebo poisťovacím investičným subjektom.

§ 26

Spoločné podniky

(1) Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane spoločných podnikov sa rozumie

a) spoločným podnikom subjekt, ktorého finančné výsledky sa vykazujú podľa metódy vlastného imania v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak hlavný materský subjekt má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel vo výške aspoň 50% v tomto subjekte,

b) subjektom pridruženým k spoločnému podniku

1. subjekt, ktorého majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú konsolidované spoločným podnikom na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo by boli konsolidované, ak by sa na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva vyžadovalo, aby spoločný podnik konsolidoval takýto majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky, alebo

2. stála prevádzkareň, ktorej hlavným subjektom je spoločný podnik alebo subjekt uvedený v prvom bode, pričom stála prevádzkareň sa považuje za samostatný subjekt pridružený k spoločnému podniku,

c) skupinou spoločného podniku spoločný podnik a subjekty pridružené k spoločnému podniku.

(2) Za spoločný podnik sa nepovažuje

a) vylúčený subjekt podľa § 3 ods. 3,

b) subjekt, v ktorom má priame vlastnícke podiely nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina prostredníctvom vylúčeného subjektu podľa § 3 ods. 3 a ktorý spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

1. pôsobí výlučne alebo takmer výlučne s cieľom držby aktív alebo investovania finančných prostriedkov v prospech svojich investorov,

2. vykonáva činnosti, ktoré sú doplnkové vo vzťahu k činnostiam, ktoré vykonáva vylúčený subjekt,

3. takmer všetky jeho príjmy sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 6 ods. 2 písm. b) a c),

c) subjekt, ktorý je v držbe nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zloženej výlučne z vylúčených subjektov, alebo

d) subjekt pridružený k spoločnému podniku.

(3) Výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vzťahu k členom skupiny spoločného podniku sa uplatňuje tak, ako keby boli základnými subjektmi samostatnej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a spoločný podnik by bol hlavným materským subjektom tejto skupiny.

§ 27

Nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi

(1) Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane základných subjektov nadnárodnej skupiny s viacerými materskými subjektmi sa rozumie

a) nadnárodnou skupinou podnikov s viacerými materskými subjektmi dve alebo viaceré skupiny, v ktorých hlavné materské subjekty uzatvoria dohodu vo forme viazanej štruktúry alebo dohodu o dvojitom kótovaní a ak aspoň jeden subjekt alebo jedna stála prevádzkareň týchto skupín sú umiestnené mimo územia Slovenskej republiky,

b) viazanou štruktúrou dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi samostatných skupín, na základe ktorej

1. 50% alebo viac vlastníckych podielov v hlavných materských subjektoch samostatných skupín sú z dôvodu formy vlastníctva, obmedzení prevodu alebo iných podmienok navzájom prepojené a nemožno ich previesť ani s nimi obchodovať samostatne, pričom, ak sú kótované na burze, sú kótované za jednotnú cenu,

2. jeden z hlavných materských subjektov zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky všetkých subjektov skupín vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit,

c) dohodou o dvojitom kótovaní dohoda uzavretá dvomi alebo viacerými hlavnými materskými subjektmi samostatných skupín, na základe ktorej

1. hlavné materské subjekty sa dohodnú na spojení svojich podnikateľských činností len na základe zmluvy,

2. hlavné materské subjekty vyplácajú svojim spoločníkom podiely na zisku (dividendy) alebo na likvidačnom zostatku na základe pevne určeného pomeru,

3. činnosti hlavných materských subjektov sú riadené ako činnosti jedinej hospodárskej jednotky na základe zmluvných dohôd, pričom je zachovaná ich samostatná právna subjektivita,

4. vlastnícke podiely hlavných materských subjektov, sú kótované, obchodované alebo prevádzané nezávisle na rôznych kapitálových trhoch a

5. hlavné materské subjekty zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku, v ktorej sa majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky subjektov skupín vykazujú spoločne ako majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky jedinej hospodárskej jednotky a v súvislosti s ktorou sa na základe regulačného režimu musí vykonávať externý audit.

(2) Ak sú subjekty a základné subjekty dvoch alebo viacerých skupín súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, subjekty a základné subjekty každej skupiny sa považujú za členov jednej nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi.

(3) Subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom podľa § 3 ods. 3, sa považuje za základný subjekt, ak je konsolidovaný v rámci nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, alebo ak jeho kontrolné podiely držia subjekty v nadnárodnej skupine podnikov s viacerými materskými subjektmi.

(4) Konsolidovaná účtovná závierka nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi je kombinovaná konsolidovaná účtovná závierka uvedená v odseku 1 písm. b) druhom bode a písm. c) piatom bode zostavená podľa prijateľného štandardu finančného účtovníctva, ktorý sa na účely výpočtu dorovnávacej dane týchto skupín považuje za účtovný štandard hlavného materského subjektu.

(5) Hlavné materské subjekty samostatných skupín, ktoré tvoria nadnárodnú skupinu podnikov s viacerými materskými subjektmi, sú hlavnými materskými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi.

§ 28

Investičný subjekt

(1) Ak je základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny investičný subjekt, ktorý nie je transparentným subjektom a ktorý neprijal rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30, efektívna sadzba dane takéhoto investičného subjektu sa vypočíta oddelene od efektívnej sadzby dane ostatných základných subjektov.

(2) Efektívna sadzba dane investičného subjektu podľa odseku 1 sa rovná podielu sumy jeho upravených zahrnutých daní a sumy priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu.

(3) Ak sa v Slovenskej republike nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich efektívna sadzba dane sa vypočíta ako podiel súčtu ich upravených zahrnutých daní a súčtu priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na ich oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate.

(4) Upravené zahrnuté dane investičného subjektu podľa odseku 1 sú upravené zahrnuté dane prisúditeľné priraditeľnému podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu. Súčasťou upravených zahrnutých daní investičného subjektu nie sú zahrnuté dane, ktoré investičnému subjektu vznikli v súvislosti s príjmom, ktorý nie je súčasťou priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na príjme investičného subjektu a zahrnuté dane priraditeľné investičnému subjektu podľa § 19 ods. 3 a 4.

(5) Dorovnávacia daň investičného subjektu podľa odseku 1 sa vypočíta ako súčin percentuálnej sadzby dorovnávacej dane investičného subjektu a sumy rovnajúcej sa kladnému rozdielu medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu a sumou jeho vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty. Percentuálna sadzba dorovnávacej dane investičného subjektu sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane tohto investičného subjektu.

(6) Ak sa v Slovenskej republike nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich dorovnávacia daň sa vypočíta ako súčin percentuálnej sadzby dorovnávacej dane a sumy rovnajúcej sa kladnému rozdielu medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičných subjektov a sumou ich vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty. Percentuálna sadzba dorovnávacej dane investičných subjektov sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane týchto investičných subjektov.

(7) Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty sa určí podľa § 23 ods. 1 až 13, pričom uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov a uznaný hmotný majetok investičného subjektu sa znížia o pomer sumy priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme investičného subjektu a sumy celkového oprávneného príjmu investičného subjektu.

(8) Priraditeľný podiel nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu je priraditeľný podiel hlavného materského subjektu, ktorý sa vypočíta ako podiel

a) rozdielu medzi oprávneným príjmom investičného subjektu za účtovné obdobie a oprávneným príjmom tohto investičného subjektu, ktorý je prisúditeľný vlastníckym podielom v držbe iných vlastníkov, a

b) oprávneného príjmu investičného subjektu za účtovné obdobie.

(9) Pri určení priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu sa zohľadňujú len podiely, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30.

(10) Oprávnený príjem, ktorý je prisúditeľný vlastníckym podielom v držbe iných vlastníkov, je suma, ktorá by sa považovala za prisúditeľnú takýmto vlastníkom podľa zásad prijateľného štandardu finančného účtovníctva používaného v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak by sa zisk investičného subjektu rovnal jeho oprávnenému príjmu.

(11) Odseky 1 až 10 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

§ 29

Rozhodnutie o zaobchádzaní s investičným subjektom ako s transparentným subjektom

(1) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je investičným subjektom, sa bude považovať za transparentný subjekt, ak základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu, podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách reálnej hodnoty jeho vlastníckych podielov v takomto subjekte a sadzba dane uplatniteľná na tento príjem je rovná alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.

(2) Základný subjekt, ktorý nepriamo vlastní vlastnícky podiel v investičnom subjekte prostredníctvom priameho vlastníckeho podielu v inom investičnom subjekte, sa považuje za subjekt podliehajúci dani na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu v súvislosti s nepriamym vlastníckym podielom v prvom uvedenom investičnom subjekte, ak podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobnému režimu v súvislosti s priamym vlastníckym podielom v druhom uvedenom investičnom subjekte.

(3) Na účely uplatnenia rozhodnutia podľa odseku 1 sa vzájomný poisťovací spolok, ktorý vlastní podiel v investičnom subjekte, považuje za subjekt podliehajúci zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách reálnej hodnoty jeho vlastníckych podielov v takomto subjekte a sadzba dane uplatniteľná na tento príjem je rovná alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.

(4) V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa zisk alebo strata z predaja majetku alebo záväzku v držbe investičného subjektu určí na základe reálnej trhovej hodnoty majetku alebo záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať.

(5) Odseky 1 až 4 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

§ 30

Rozhodnutie o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku

(1) Na účely rozhodnutia o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozumie

a) analyzovaným rokom tretie účtovné obdobie predchádzajúce príslušnému účtovnému obdobiu,

b) nerozdeleným čistým oprávneným príjmom investičného subjektu za analyzovaný rok suma oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za analyzovaný rok znížená až na nulu o

1. zahrnuté dane investičného subjektu,

2. rozdelený zisk a predpokladaný rozdelený zisk priraditeľný počas analyzovaného obdobia spoločníkom, okrem základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi; analyzovaným obdobím sa rozumie obdobie začínajúce prvým dňom analyzovaného roka a končiace posledným dňom príslušného účtovného obdobia, ak bol vlastnícky podiel v držbe subjektu skupiny,

3. oprávnené straty vzniknuté v analyzovanom období,

4. sumu oprávnených strát, ktorá sa nepoužila na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu uvedeného investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok a ktorá sa preniesla do budúcich období,

c) predpokladaným rozdelením zisku podiel na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme, ktorý zodpovedá priamemu alebo nepriamemu vlastníckemu podielu v investičnom subjekte v deň prevodu vlastníckeho podielu na iný subjekt, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(2) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu, uplatní v súvislosti so svojím vlastníckym podielom v investičnom subjekte metódu zdaniteľného rozdelenia zisku, ak tento základný subjekt, ktorý je vlastníkom, nie je investičným subjektom a možno odôvodnene predpokladať, že rozdelenie zisku od investičného subjektu zdaní sadzbou dane, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako minimálna sadzba dane.

(3) Podľa metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozdelené zisky a predpokladané rozdelené zisky z oprávneného príjmu investičného subjektu zahrnú do oprávneného príjmu základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému boli zisky vyplatené.

(4) Suma zahrnutých daní, ktorá vznikla investičnému subjektu a ktorá sa pri rozdelení zisku investičného subjektu započíta voči daňovej povinnosti základného subjektu, ktorý je vlastníkom, sa zahrnie do oprávneného príjmu a upravených zahrnutých daní základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému bol zisk vyplatený.

(5) Oprávnený príjem alebo oprávnená strata investičného subjektu za účtovné obdobie a upravené zahrnuté dane, ktoré možno prisúdiť tomuto príjmu, sa vylúčia z výpočtu efektívnej sadzby dane ostatných základných subjektov podľa § 21 a investičného subjektu podľa § 28, okrem sumy zahrnutých daní podľa odseku 4.

(6) Oprávneným príjmom investičného subjektu za príslušné účtovné obdobie je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane je dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

(7) Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok sa nezníži o rozdelený zisk alebo predpokladaný rozdelený zisk v rozsahu, v akom sa pri uplatnení odseku 1 písm. b) druhého bodu použili na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok.

(8) Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok sa nezníži o sumu oprávnených strát v rozsahu, v akom sa pri uplatnení odseku 1 písm. b) tretieho bodu použili na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok.

(9) V účtovnom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 2 prestane uplatňovať, oprávneným príjmom investičného subjektu je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok v zostatkovej sume na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovnému obdobiu, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane je dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

(10) Odseky 1 až 9 sa uplatnia aj na investičný poisťovací subjekt.

§ 30a

Hlavný materský subjekt podliehajúci režimu odpočítateľných dividend

(1) Na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a sumy upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, sa rozumie

a) režimom odpočítateľných dividend daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu sa odpočítajú alebo vylúčia zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že družstvo sa oslobodí od dane,

b) odpočítateľnou dividendou

1. rozdelenie zisku držiteľovi vlastníckeho podielu v základnom subjekte, ktoré je odpočítateľné od zdaniteľného príjmu základného subjektu podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa nachádza, alebo

2. patronátna dividenda členovi družstva,

c) družstvom subjekt, ktorý v mene svojich členov ponúka alebo nadobúda tovar alebo služby a ktorý podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, daňovému režimu, ktorý zabezpečuje daňovú neutralitu, vo vzťahu k týmto tovarom alebo službám.

(2) Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak

a) dividenda podlieha u príjemcu zdaneniu vo výške nominálnej sadzby, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia hlavného materského subjektu, alebo

b) možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma zahrnutých daní zaplatených hlavným materským subjektom a daní zaplatených príjemcom týchto dividend, sa rovná súčinu oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo ho prevyšuje.

(3) Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak príjemcom je

a) fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva,

b) fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tom istom štáte, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo vo výške najviac 5% na ziskoch a majetku hlavného materského subjektu, alebo

c) verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.

(4) Zahrnuté dane hlavného materského subjektu iné ako dane z daňovo uznaných dividend sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 2 a 3.

(5) Odseky 2 až 4 sa uplatňujú aj na základný subjekt nachádzajúci sa v štáte hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, ak má hlavný materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom reťazca základných subjektov v tomto základnom subjekte a v rozsahu v akom hlavný materský subjekt rozdeľuje oprávnený príjem tohto základného subjektu príjemcom podľa odsekov 2 a 3.

(6) Na účely odseku 2 sa patronátne dividendy vyplatené dodávateľským družstvom považujú za podliehajúce dani na strane príjemcu, ak pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo daňovej straty tieto dividendy znižujú daňovo uznaný výdavok alebo náklad.

§ 31

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe malého rozsahu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

(1) Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že dorovnávacia daň splatná za základné subjekty sa rovná za účtovné obdobie nule, ak za príslušné účtovné obdobie

a) priemerné oprávnené výnosy všetkých základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a

b) priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata všetkých základných subjektov predstavuje stratu alebo je nižšia ako 1 000 000 eur.

(2) Priemerné oprávnené výnosy podľa odseku 1 písm. a) sa vypočítajú ako priemer oprávnených výnosov základných subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia. Priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata podľa odseku 1 písm. b) sa vypočíta ako priemer oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia.

(3) Ak sa v prvom alebo druhom predchádzajúcom účtovnom období, alebo v oboch uvedených účtovných obdobiach, nenachádzajú v Slovenskej republike žiadne základné subjekty s oprávnenými výnosmi alebo oprávnenou stratou, takéto účtovné obdobie alebo účtovné obdobia sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty.

(4) Oprávnené výnosy základných subjektov za účtovné obdobie sú súčtom všetkých výnosov základných subjektov po znížení alebo zvýšení o úpravy týkajúce sa výnosov podľa § 5 až 15.

(5) Oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov za účtovné obdobie je čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata vypočítané podľa § 21 ods. 1.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa neuplatnia na základné subjekty bez štátnej príslušnosti, investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty. Výnosy a oprávnený príjem alebo oprávnená strata takýchto subjektov sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty.

§ 32

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov

(1) Na účely uplatnenia výnimky pre výpočet dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov sa rozumie

a) kvalifikovanou správou podľa jednotlivých štátov správa podľa jednotlivých štátov¹¹⁾ zostavená na základe údajov z kvalifikovanej účtovnej závierky,

b) kvalifikovanou účtovnou závierkou

1. finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky,

2. individuálna účtovná závierka základného subjektu zostavená v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo schváleným štandardom finančného účtovníctva, ak informácie vykazované na základe tohto štandardu v účtovnej závierke sú spoľahlivé,

3. finančné výkazy základného subjektu použité pri zostavení správy podľa jednotlivých štátov, ak základný subjekt nie je zahrnutý v konsolidovanej účtovnej závierke,

c) zjednodušenou efektívnou sadzbou dane podiel sumy zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov a sumy zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením vykázaných v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov, pričom suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením nezahŕňa nerealizovanú stratu zo zmeny reálnej hodnoty, ak táto strata presiahne sumu 50 000 000 eur,

d) nerealizovanou stratou zo zmeny reálnej hodnoty kladný rozdiel medzi sumou všetkých strát vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov okrem portfóliových podielov a všetkých ziskov vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov okrem portfóliových podielov,

e) zjednodušenými zahrnutými daňami všetkých základných subjektov náklady na daň vykázané v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov po odpočítaní nákladov na daň, ktoré nie sú zahrnutými daňami a nákladov na daň v súvislosti s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov vykázaných v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov,

f) prechodnou sadzbou dane sadzba dane 15% za účtovné obdobia začínajúce v rokoch 2023 a 2024, 16% za účtovné obdobie začínajúce v roku 2025 a 17% za účtovné obdobie začínajúce v roku 2026,

g) kvalifikovanou osobou v súvislosti so subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky podľa § 15 ods. 1 a 2 a v súvislosti s hlavným materským subjektom, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, držiteľ vlastníckeho podielu, ktorý spĺňa podmienky podľa § 30a ods. 2 a 3.

(2) Ak sa vo finančných výkazoch základného subjektu používaných pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky alebo v individuálnej účtovnej závierke základného subjektu vykazujú zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia jeho vlastníckych podielov, tieto finančné výkazy alebo táto individuálna účtovná závierka sa považujú za kvalifikovanú účtovnú závierku podľa odseku 1 písm. b), ak

a) správy podľa jednotlivých štátov obsahujú úpravy účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov základného subjektu už za účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2022 alebo tieto úpravy obsahuje správa podľa jednotlivých štátov prvýkrát za účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu splnenia zákonných požiadaviek na úpravu finančných výkazov alebo individuálnej účtovnej závierky,

b) sa pri uplatnení odseku 3 písm. a) k zisku alebo strate základného subjektu pred zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu, pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021,

c) sa pri uplatnení odseku 3 písm. b) k zisku alebo strate základného subjektu pred zdanením pripočíta suma, o ktorú sa znížili výnosy v dôsledku zníženia hodnoty goodwillu, pričom táto úprava sa týka transakcie uskutočnenej po 30. novembri 2021; to platí, ak sa vo finančných výkazoch v súvislosti so znížením hodnoty goodwillu nevykazuje zánik odloženého daňového záväzku, vznik odloženej daňovej pohľadávky alebo zvýšenie odloženej daňovej pohľadávky.

(3) Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov za Slovenskú republiku sa za príslušné účtovné obdobie v súlade s § 32a považuje za nulovú, ak

a) úhrnná suma výnosov základných subjektov vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov je za príslušné účtovné obdobie nižšia ako 10 000 000 eur a úhrnná suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v tejto správe je nižšia ako 1 000 000 eur alebo

b) zjednodušená efektívna sadzba dane základných subjektov v účtovnom období je rovná alebo vyššia ako prechodná sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) alebo

c) suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov sa rovná alebo je nižšia ako suma vylúčeného príjmu na základe ekonomickej podstaty vypočítaná za základné subjekty.

(4) Spoločný podnik a subjekty pridružené k spoločnému podniku sa na účely uplatnenia odseku 3 posúdia ako základné subjekty samostatnej skupiny, pričom zisk alebo strata pred zdanením a výnosy týchto subjektov sú sumy vykázané v kvalifikovanej účtovnej závierke.

(5) Postup podľa odseku 3 sa nemôže uplatniť, ak sa v Slovenskej republike nachádza subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom; to neplatí, ak všetky jeho vlastnícke podiely sú v držbe kvalifikovaných osôb, pričom suma zisku alebo straty takéhoto hlavného materského subjektu pred zdanením a prislúchajúca suma zahrnutých daní sa zníži v rozsahu, v akom je možné tieto sumy na základe vlastníckeho podielu priradiť alebo rozdeliť kvalifikovanej osobe.

(6) Ak hlavný materský subjekt podlieha režimu odpočítateľných dividend, suma jeho zisku alebo straty pred zdanením a prislúchajúca suma zahrnutých daní sa zníži v rozsahu, v akom je možné túto sumu na základe vlastníckeho podielu rozdeliť kvalifikovanej osobe.

(7) Investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, môžu použiť postup podľa odseku 3, ak sa vo vzťahu k týmto subjektom neuplatnilo rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30 a všetky základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi týchto investičných subjektov a poisťovacích investičných subjektov, sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky.

(8) Základnému subjektu, ktorý je priamym vlastníkom investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi iného štátu, sa na účely výpočtu podľa odseku 3 prisúdia celkové výnosy, zisk alebo strata investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu pred zdanením a príslušné zahrnuté dane v pomere k jeho vlastníckemu podielu na týchto investičných subjektoch alebo poisťovacích investičných subjektoch.

(9) Postup podľa odseku 3 nemôžu uplatniť

a) základné subjekty bez štátnej príslušnosti,

b) nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, ak nepredkladajú spoločnú kvalifikovanú správu podľa jednotlivých štátov,

c) základné subjekty, ktoré za predchádzajúce účtovné obdobie neuplatnili postup podľa odseku 2; to neplatí, ak sa v predchádzajúcom účtovnom období v Slovenskej republike nenachádzali žiadne základné subjekty.

§ 32a

Hybridné opatrenia

(1) Na účely určenia nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa rozumie

a) hybridným opatrením opatrenie vedúce k

1. odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu),

2. dvojitej strate, alebo

3. dvojitému uznaniu dane,

b) opatrením vedúcim k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) opatrenie, na základe ktorého základný subjekt priamo alebo nepriamo poskytuje úver alebo inú formu investície inému základnému subjektu, v dôsledku čoho základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, okrem výdavku (nákladu) alebo straty týkajúcich sa výlučne dodatočného kapitálu Tier 1, v rozsahu v akom

1. nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu príjmu (výnosu) alebo zisku v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

2. sa neočakáva, že počas trvania opatrenia dôjde k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľného príjmu iného základného subjektu,

c) opatrením vedúcim k dvojitej strate opatrenie, na základe ktorého základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, v rozsahu v akom

1. tento výdavok (náklad) alebo táto strata sú tiež vykázané ako výdavok (náklad) alebo strata v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

2. opatrenie vedie k dvojitému uplatneniu daňového výdavku pri určení zdaniteľného príjmu iného základného subjektu v druhom štáte,

d) opatrením vedúcim k dvojitému uznaniu dane opatrenie, na základe ktorého viac ako jeden základný subjekt zahrnie rovnaké celkové náklady na daň z príjmov alebo ich rovnakú časť do upravených zahrnutých daní, alebo do výpočtu zjednodušenej efektívnej sadzby dane na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, okrem opatrenia, ktoré

1. vznikne výlučne preto, že zjednodušená efektívna sadzba dane základného subjektu nevyžaduje úpravy nákladov na daň z príjmov, ktoré by boli priradené inému základnému subjektu, pri určení upravených zahrnutých daní prvého základného subjektu,

2. vedie k tomu, že príjem podliehajúci dani sa zahrnie do príslušných účtovných závierok každého takéhoto základného subjektu,

e) základným subjektom subjekt, ktorý sa považuje za základný subjekt podľa tohto zákona, spoločný podnik a subjekt zostavujúci kvalifikovanú účtovnú závierku, ktorá sa zohľadní na účely výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov bez ohľadu na to, či sa tieto subjekty nachádzajú v tom istom štáte,

f) účtovnou závierkou základného subjektu účtovná závierka použitá pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu alebo kvalifikovaná účtovná závierka subjektu, na ktorý sa vzťahuje výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov.

(2) Na účely odseku 1

a) základný subjekt pristúpil k opatreniu po 15. decembri 2022, ak po tomto dni

1. je toto opatrenie zmenené alebo prevedené,

2. plnenie práv alebo povinností podľa tohto opatrenia je rozdielne od plnenia práv alebo povinností pred 15. decembrom 2022, a to vrátane zastavenia alebo zníženia platieb, ktoré majú za následok zvýšenie zostatku záväzku, alebo

3. nastala zmena v účtovných postupoch v súvislosti s týmto opatrením,

b) k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľných príjmov u základného subjektu podľa odseku 1 písm. b) nedošlo v rozsahu, v akom

1. suma zahrnutá v zdaniteľnom príjme je kompenzovaná atribútom dane, ako napríklad stratou prenesenou do budúcich období alebo úrokovými výdavkami (nákladmi) prenesenými do budúcich období, v súvislosti s ktorým sa vykonala úprava ocenenia alebo úprava účtovného uznania alebo by sa vykonala táto úprava, ak by sa stanovenie úpravy vykonalo bez ohľadu na to, či základný subjekt môže tento atribút dane použiť v súvislosti s opatrením uzavretým po 15. decembri 2022, alebo

2. platba, ktorá vedie k výdavku alebo strate, tiež vedie k zdaniteľnému odpočtu alebo strate základného subjektu, pričom nie je zahrnutá v nákladoch (výdavkoch) alebo strate pri určení zisku alebo straty pred zdanením v Slovenskej republike, pričom druhý základný subjekt sa tiež nachádza v Slovenskej republike, vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v účtovnej závierke subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je vo vlastníctve základného subjektu v štáte, v ktorom sa nachádza druhý základný subjekt,

c) opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom zahrnutým v účtovnej závierke oboch základných subjektov,

d) opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom alebo príjmom, ktorý je zahrnutý

1. v účtovnej závierke základného subjektu vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v účtovnej závierke a

2. v zdaniteľnom príjme základného subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet príslušného výdavku (nákladu) alebo straty,

e) výdavok (náklad) alebo strata sa nepovažujú za vykázané v účtovnej závierke transparentného subjektu v rozsahu, v akom výdavok (náklad) alebo strata sú zahrnuté v účtovnej závierke vlastníkov základného subjektu.

(3) Pri určení nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa vylúčia

a) zo zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením výdavky (náklady) alebo straty vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) alebo k dvojitej strate a

b) z nákladov na daň z príjmov náklady na daň vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k dvojitému uznaniu dane.

(4) Ak sa pri opatrení vedúcom k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu všetky základné subjekty vrátane relevantných výdavkov (nákladov) alebo straty v ich účtovných závierkach nachádzajú v Slovenskej republike, nevykoná sa úprava podľa odseku 3 písm. a) s ohľadom na výdavky (náklady) alebo stratu v účtovnej závierke jedného zo základných subjektov.

§ 32b

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov

(1) Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov sa za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak

a) priemerné oprávnené výnosy základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata základných subjektov sú nižšie ako 1 000 000 eur,

b) efektívna sadzba dane základných subjektov je vyššia ako 15%, alebo

c) čistý oprávnený príjem základných subjektov je rovný alebo nižší ako suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty určená podľa § 23.

(2) Na účely odseku 1

a) suma priemerných oprávnených výnosov základných subjektov a suma priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v § 31 ods. 2,

b) efektívna sadzba dane sa vypočíta podľa § 21 ods. 1.

§ 32c

Zjednodušené výpočty pre nevýznamné základné subjekty

(1) Na účely uplatnenia zjednodušených výpočtov pre nevýznamné základné subjekty sa rozumie

a) nevýznamným základným subjektom základný subjekt a jeho stále prevádzkarne, ktorého majetky, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu z dôvodu veľkosti alebo významnosti, ak

1. konsolidovanou účtovnou závierkou je účtovná závierka podľa § 2 písm. i) prvého bodu alebo tretieho bodu,

2. konsolidovaná účtovná závierka je predmetom externého auditu a

3. finančné účty základného subjektu, na základe ktorých sa zostavuje správa podľa jednotlivých štátov, sú vedené na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva, ak celkové výnosy základného subjektu sú vyššie ako 50 000 000 eur,

b) relevantnými predpismi pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov predpisy pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov platné v štáte hlavného materského subjektu alebo v štáte náhradného materského subjektu, ak sa v štáte hlavného materského subjektu správa podľa jednotlivých štátov nepodáva.^11a)

(2) Na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov podľa § 32b sa podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že

a) suma oprávneného príjmu nevýznamného základného subjektu sa rovná celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov,

b) oprávnené výnosy nevýznamného základného subjektu sa rovnajú celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov a

c) suma upravených zahrnutých daní nevýznamného základného subjektu sa rovná sume splatnej dane z príjmov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov.

(3) Podávajúci subjekt uplatňuje rozhodnutie podľa odseku 2 jednotlivo za každý základný subjekt.

PIATA ČASŤ

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA REŠTRUKTURALIZÁCIE PODNIKOV

§ 33

Uplatňovanie prahovej hodnoty konsolidovaných výnosov pri zlúčení a rozdelení

(1) Na účely určenia sumy konsolidovaných výnosov podľa § 3 pri zlúčení alebo rozdelení sa rozumie

a) zlúčením dohoda, v rámci ktorej

1. všetky alebo takmer všetky subjekty skupiny z dvoch alebo viacerých samostatných skupín sa dostanú pod spoločnú kontrolu tak, že vytvoria subjekty novej kombinovanej skupiny, alebo

2. subjekt, ktorý nie je členom žiadnej skupiny, sa dostane pod spoločnú kontrolu s iným subjektom alebo skupinou tak, že vytvoria subjekty novej kombinovanej skupiny,

b) rozdelením dohoda, podľa ktorej sa subjekty jednej skupiny rozdelia do dvoch alebo viacerých rôznych skupín, ktoré nie sú konsolidované tým istým hlavným materským subjektom.

(2) Ak sa v niektorom z posledných štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu dve alebo viaceré skupiny zlúčili do jednej skupiny podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny podľa § 3 sa za každé účtovné obdobie predchádzajúce zlúčeniu považuje za dosiahnutú, ak súčet výnosov zahrnutých v jednotlivých konsolidovaných účtovných závierkach za príslušné účtovné obdobie je aspoň 750 000 000 eur.

(3) Ak sa subjekt, ktorý nie je členom skupiny, zlúči v analyzovanom účtovnom období s iným subjektom alebo skupinou podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a tieto subjekty alebo skupiny nezostavili v žiadnom z posledných štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu konsolidovanú účtovnú závierku, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa za príslušné účtovné obdobie považuje za dosiahnutú, ak súčet výnosov zahrnutých v jednotlivých účtovných závierkach alebo konsolidovaných účtovných závierkach za príslušné účtovné obdobie je aspoň 750 000 000 eur.

(4) Ak sa nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina rozdelia podľa odseku 1 písm. b) na dve alebo viaceré skupiny (ďalej len "skupina, ktorá vznikla rozdelením"), prahová hodnota konsolidovaných výnosov sa považuje za dosiahnutú každou takouto skupinou, ktorá vznikla rozdelením, ak

a) skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v súvislosti s prvým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur,

b) skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v súvislosti s druhým až štvrtým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur v aspoň dvoch z týchto účtovných období.

§ 34

Vstup základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ich vystúpenie z nej

(1) Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane pri vstupe základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a vystúpení základných subjektov z týchto skupín sa rozumie

a) cieľovým subjektom subjekt, ktorý sa stal alebo prestal byť základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny počas účtovného obdobia z dôvodu prevodu priameho alebo nepriameho vlastníckeho podielu v tomto subjekte alebo subjekt, ktorý sa v účtovnom období stal hlavným materským subjektom novej skupiny,

b) rokom nadobudnutia účtovné obdobie, v ktorom sa subjekt stal cieľovým subjektom.

(2) Cieľový subjekt je členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ak časť jeho majetku, záväzkov, výnosov, nákladov a peňažných tokov je v roku nadobudnutia zahrnutá v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu. Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň cieľového subjektu sa vypočíta podľa odsekov 3 až 9.

(3) Nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní v roku nadobudnutia len zisk alebo stratu cieľového subjektu z finančného účtovníctva a jeho upravené zahrnuté dane, ktoré sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu.

(4) Oprávnený príjem alebo oprávnená strata a upravené zahrnuté dane cieľového subjektu v roku nadobudnutia a v každom nasledujúcom účtovnom období sa určia na základe pôvodnej účtovnej hodnoty jeho majetku a záväzkov.

(5) Pri výpočte uznaných mzdových nákladov cieľového subjektu podľa § 23 ods. 3 sa v roku nadobudnutia zohľadnia len náklady vykázané v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu.

(6) Výpočet účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku cieľového subjektu sa podľa § 23 ods. 4 upraví pomerne k časovému obdobiu, počas ktorého bol cieľový subjekt v roku nadobudnutia členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(7) Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky cieľového subjektu prevádzané medzi nadnárodnými skupinami podnikov alebo veľkými vnútroštátnymi skupinami sa v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine zohľadnia rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako keby nadobúdajúca nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina mala v čase, keď takéto pohľadávky a záväzky vznikli, kontrolu nad cieľovým subjektom.

(8) Odložené daňové záväzky zahrnuté v sume upravenej odloženej dane z príjmov cieľového subjektu sa na účely uplatnenia § 18 ods. 7 a 8 v predávajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine posúdia tak, ako keby boli v roku nadobudnutia vysporiadané a v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine sa tieto odložené daňové záväzky posúdia tak, ako keby vznikli v roku nadobudnutia. Ak sa odložený daňový záväzok v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine nevysporiada do piatich účtovných období nasledujúcich po roku nadobudnutia, suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa § 18 ods. 7 a 8 sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v piatom účtovnom období.

(9) Odchylne od odsekov 1 až 8 nadobudnutie alebo predaj kontrolného podielu v cieľovom subjekte sa považuje za nadobudnutie alebo predaj majetku a záväzkov, ak štát, v ktorom sa nachádza cieľový subjekt, alebo pri transparentnom subjekte štát, v ktorom sa nachádza majetok, zaobchádza s nadobudnutím alebo s predajom tohto kontrolného podielu rovnako alebo podobne ako s nadobudnutím alebo s predajom majetku a záväzkov, pričom predávajúcemu ukladá zahrnutú daň na základe rozdielu medzi základom dane a odplatou zaplatenou za tento kontrolný podiel alebo reálnou hodnotou majetku a záväzkov.

§ 35

Prevod majetku a záväzkov

(1) Na účely prevodu majetku a záväzkov sa rozumie

a) predávajúcim základným subjektom základný subjekt, ktorý prevádza majetok a záväzky,

b) nadobúdajúcim základným subjektom základný subjekt, ktorý nadobúda majetok a záväzky,

c) reorganizáciou premena alebo prevod majetku a záväzkov, ak

1. odplatou za prevod sú v plnej výške alebo vo významnej výške podiely na vlastnom imaní emitované nadobúdajúcim základným subjektom alebo osobou prepojenou s nadobúdajúcim základným subjektom, alebo pri likvidácií podiely na vlastnom imaní cieľového subjektu, alebo aj ak sa odplata neposkytne z dôvodu, že emisia podielov na vlastnom imaní nemá ekonomický význam,

2. zisk alebo strata predávajúceho základného subjektu z tohto majetku úplne alebo sčasti nepodlieha zdaneniu, a

3. daňové právne predpisy štátu, v ktorom sa nadobúdajúci základný subjekt nachádza, vyžadujú, aby nadobúdajúci základný subjekt vypočítal zdaniteľný príjem po prevode alebo nadobudnutí s použitím základu dane predávajúceho základného subjektu z toho majetku upraveného o akýkoľvek neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu z prevodu alebo nadobudnutia,

d) neoprávneným ziskom alebo neoprávnenou stratou zisk alebo strata predávajúceho základného subjektu vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou, ktoré podliehajú dani v štáte, kde sa predávajúci základný subjekt nachádza, alebo zisk alebo strata z finančného účtovníctva vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

(2) Predávajúci základný subjekt zahrnie zisk alebo stratu vyplývajúcu z prevodu majetku a záväzkov do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty. Nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe svojej účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov určenej podľa štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

(3) Ak sa prevod alebo nadobudnutie majetku a záväzkov vykonáva na základe reorganizácie,

a) predávajúci základný subjekt vylúči z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zisk alebo stratu vyplývajúce z tohto prevodu a

b) nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov predávajúceho základného subjektu pri prevode.

(4) Ak sa prevod majetku a záväzkov vykonáva na základe reorganizácie, ktorej výsledkom je neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata predávajúceho základného subjektu,

a) predávajúci základný subjekt zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zisk alebo stratu z prevodu v rozsahu neoprávneného zisku alebo neoprávnenej straty, a

b) nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu po nadobudnutí na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov predávajúceho základného subjektu pri prevode po zohľadnení neoprávneného zisku alebo neoprávnenej straty v súlade s daňovými predpismi štátu, v ktorom sa nachádza nadobúdajúci základný subjekt.

(5) Podávajúci subjekt môže rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je povinný alebo oprávnený upraviť základ svojho majetku a sumu svojich záväzkov na reálnu hodnotu na daňové účely v štáte, v ktorom sa nachádza,

a) zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sumu zisku alebo straty v súvislosti s jednotlivým majetkom a záväzkami, ktorá sa

1. rovná rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne pred dátumom udalosti, ktorá zapríčinila daňovú úpravu (ďalej len "aktivujúca udalosť") a reálnou hodnotou majetku alebo záväzku bezprostredne po aktivujúcej udalosti, a

2. zníži alebo zvýši o neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu vzniknuté v súvislosti s aktivujúcou udalosťou,

b) použije reálnu hodnotu majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne po aktivujúcej udalosti na výpočet oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovných obdobiach končiacich po aktivujúcej udalosti, a

c) zahrnie súčet súm podľa písmena a) do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu a to tak, že

1. súčet uvedených súm sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala, alebo

2. súčet uvedených súm vydelených piatimi sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala a do každého zo štyroch bezprostredne nasledujúcich účtovných období; to neplatí, ak základný subjekt vystúpi z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v niektorom z týchto účtovných období, pričom zostávajúca suma sa v celom rozsahu zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt vystúpil z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

ŠIESTA ČASŤ

SPRÁVA DOROVNÁVACEJ DANE

§ 36

Správa dorovnávacej dane

Na správu dorovnávacej dane sa použijú ustanovenia Daňového poriadku, ak § 37 až 43 neustanovujú inak.

§ 37

Daňovník

Daňovníkom dorovnávacej dane je

a) základný subjekt, ktorý nie je stálou prevádzkarňou,

b) hlavný subjekt stálej prevádzkarne, ktorá je základným subjektom,

c) spoločný podnik a subjekt pridružený k spoločnému podniku podľa § 26 ods. 1 písm. b) prvého bodu.

§ 38

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím dorovnávacej dane je účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku alebo kalendárny rok, ak ide o konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 2 písm. i) štvrtého bodu.

§ 39

Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane

(1) Daňovník oznamuje za príslušné zdaňovacie obdobie (ďalej len "oznamovacie obdobie") správcovi dane

a) názov, adresu sídla, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak boli pridelené, typ daňovníka a jeho postavenie v rámci nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

b) informácie o podnikovej štruktúre nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vrátane kontrolných podielov v základných subjektoch držaných ostatnými základnými subjektami,

c) informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za všetky základné subjekty, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny a na výpočet dorovnávacej dane každého základného subjektu,

d) informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za skupinu spoločného podniku a na výpočet dorovnávacej dane každého subjektu tejto skupiny,

e) informácie o rozhodnutiach podávajúceho subjektu podľa tohto zákona.

(2) Daňovník oznámi elektronickými prostriedkami správcovi dane informácie podľa odseku 1 najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovacieho obdobia. Ak je oznamovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace. Formulár na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a zverejní ho na svojom webovom sídle.

(3) Lehotu podľa odseku 2 nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

(4) Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku môžu poveriť jedného z týchto daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky, aby za nich plnil oznamovaciu povinnosť (ďalej len "miestne určený subjekt"). Zodpovednosť ostatných daňovníkov za plnenie oznamovacej povinnosti tým nie je dotknutá. Miestne určený subjekt sa môže na účel plnenia oznamovacej povinnosti nechať zastúpiť.

(5) Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak takéto oznámenie za nich podal miestne určený subjekt.

(6) Daňovník neoznámi správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak za neho tieto informácie oznámil hlavný materský subjekt alebo určený podávajúci subjekt nachádzajúci sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov. Daňovník alebo miestne určený subjekt sú vtedy povinní oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádzajú.

(7) Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúci sa v Slovenskej republike poverí určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie alebo, ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov a poskytne mu informácie potrebné na výpočet dorovnávacej dane za nadnárodnú skupinu podnikov. Hlavný materský subjekt je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádza, pričom daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov, nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak takéto informácie za nich podal tento určený podávajúci subjekt.

(8) Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku sú povinní poskytnúť si navzájom informácie potrebné na výpočet dorovnávacej dane v Slovenskej republike.

§ 40

Daňové priznanie

(1) Daňovník je povinný podať správcovi dane daňové priznanie do 15 mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak je zdaňovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace.

(2) Dorovnávacia daň je splatná posledný deň mesiaca, v ktorom uplynie lehota na podanie daňového priznania.

(3) Daňové priznanie je možné podať len elektronickými prostriedkami.

(4) Lehotu na podanie daňového priznania nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

§ 41

Zánik práva vyrubiť dorovnávaciu daň a vymáhať daňový nedoplatok

Právo vyrubiť dorovnávaciu daň a právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po uplynutí štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola dorovnávacia daň splatná.

§ 42

Rozhodnutia podávajúceho subjektu

(1) Rozhodnutia podľa odsekov 2 až 4 a ukončenie ich uplatňovania oznamuje podávajúci subjekt správcovi dane v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39.

(2) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 3 ods. 6, § 6 ods. 5 a 6, § 6a, § 8, § 12a, § 12b, § 29 a 30 sa uplatňuje počas piatich účtovných období počnúc účtovným obdobím, za ktoré sa rozhodnutie prijalo. Uplatňovanie tohto rozhodnutia sa predlžuje o ďalších päť účtovných období, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za piate účtovné obdobie neoznámi ukončenie jeho uplatňovania, pričom toto oznámenie o ukončení uplatňovania rozhodnutia je platné päť účtovných období nasledujúcich po tomto piatom účtovnom období.

(3) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 6c, § 9, § 17 ods. 4, § 18 ods. 1 písm. b), § 20 ods. 3, § 23 ods. 2, § 31 ods. 1 a § 32c sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia a jeho uplatňovanie sa predlžuje o ďalšie účtovné obdobie, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za toto účtovné obdobie oznámi jeho opätovné uplatnenie.

(4) Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 32 sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia.

§ 43

Správne delikty a sankcie

(1) Správneho deliktu sa dopustí daňovník, ak

a) nepodá oznámenie s informáciami podľa § 39 v ustanovenej lehote,

b) nepodá daňové priznanie podľa § 40 v ustanovenej lehote.

(2) Správca dane uloží daňovníkovi pokutu od 1 500 eur do 50 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), a to aj opakovane.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 44

Daňové zaobchádzanie s odloženými daňovými pohľadávkami, odloženými daňovými záväzkami a prevedeným majetkom v prechodnom roku

(1) Pri určovaní efektívnej sadzby dane v prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné obdobie nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní všetky odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky, ktoré sú vykázané alebo zverejnené vo finančných výkazoch všetkých základných subjektov za prechodný rok.

(2) Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa zohľadňujú pri minimálnej sadzbe dane a sadzbe dane podľa osobitného predpisu¹²⁾ podľa toho, ktorá z nich je nižšia. Odložená daňová pohľadávka, ktorá sa vykázala pri nižšej sadzbe dane, ako je minimálna sadzba dane, sa môže zohľadniť pri minimálnej sadzbe dane, ak daňovník preukáže, že odložená daňová pohľadávka je prisúditeľná oprávnenej strate, pričom na vplyv akejkoľvek úpravy ocenenia alebo úpravy vykázania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou sa neprihliada.

(3) Odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v odseku 2, ak takéto odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii, ktorá sa uskutočnila po 30. novembri 2021.

(4) Pri prevode majetku medzi základnými subjektmi v období, ktoré začína po 30. novembri 2021 a končí dňom, ktorý predchádza prvému dňu prechodného roka, sa základ nadobudnutého majetku, iného ako zásoby, určí na základe účtovnej hodnoty prevádzaného majetku u predávajúceho základného subjektu pri prevode, pričom odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa určia na tomto základe.

(5) Na účely odseku 4 sa účtovnou hodnotou majetku pri prevode rozumie účtovná hodnota prevedeného majetku v deň prevodu upravená o odpisy a kapitalizované náklady určené po prevode majetku do začiatku prechodného roka u nadobúdajúceho základného subjektu podľa účtovného štandardu použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

(6) Na účely odseku 4 nadobúdajúci základný subjekt zohľadní odloženú daňovú pohľadávku zaúčtovanú v súvislosti s prevodom majetku v rozsahu,

a) v akom predávajúci základný subjekt uhradil v súvislosti s prevodom daň, ktorá by sa považovala za zahrnutú daň,

b) v akom by sa predávajúcemu základnému subjektu priradila zahrnutá daň podľa § 19,

c) odloženej daňovej pohľadávky, ktorá by sa určila podľa odsekov 1 a 2, ale ktorá sa zrušila alebo nebola u predávajúceho základného subjektu vytvorená, pretože zisk z predaja majetku sa zahrnul do zdaniteľného príjmu predávajúceho základného subjektu.

(7) Suma odloženej daňovej pohľadávky podľa odseku 6 nemôže presiahnuť súčin rozdielu medzi hodnotou majetku na daňové účely a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 a minimálnou sadzbou dane.

(8) Odchylne od odseku 4, ak nadobúdajúci základný subjekt vykazuje nadobudnutý majetok vo finančných výkazoch v reálnej hodnote a na základe rozdielu medzi daňovou hodnotou majetku podľa osobitného predpisu⁸⁾ a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 by na účely tohto zákona pri použití minimálnej sadzby dane vyčíslil odloženú daňovú pohľadávku, základ nadobudnutého majetku sa určí na základe účtovnej hodnoty majetku vykázanej u nadobúdajúceho základného subjektu.

(9) Na účely odsekov 1, 2 a 5 sa prechodným rokom základných subjektov, ktoré uplatňujú výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32, rozumie prvé účtovné obdobie, v ktorom sa na základné subjekty nevzťahuje táto výnimka.

(10) Na účely odseku 4 sa prechodným rokom rozumie prechodný rok u predávajúceho základného subjektu, ktorým je prvé účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt podlieha zdaneniu podľa kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov, kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky alebo prvé účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt neuplatňuje výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32 alebo podľa obdobnej výnimky v inom štáte.

§ 44a

Nový prechodný rok

Pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane v novom prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné obdobie

a) zostatok nadmerného záporného nákladu na daň vypočítaný podľa § 17 ods. 4 pred začiatkom nového prechodného roka sa na začiatku nového prechodného roka nezohľadní,

b) odložené daňové záväzky zohľadnené pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní podľa § 16 ods. 1 písm. b) pred začiatkom nového prechodného roka nepodliehajú v novom prechodnom roku a v nasledujúcich účtovných obdobiach úprave podľa § 18 ods. 7 a 8,

c) oprávnená odložená pohľadávka vypočítaná podľa § 18a pred začiatkom nového prechodného roka sa nezohľadní a podávajúci subjekt sa za nový prechodný rok môže rozhodnúť o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky podľa § 18a,

d) na začiatku nového prechodného roka sa opätovne určí stav odložených daňových pohľadávok a odložených daňových záväzkov podľa § 44 ods. 1 a 2,

e) odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v písmene d), ak takéto odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii po 30. novembri 2021 a pred začiatkom nového prechodného roka, pričom odložená daňová pohľadávka zaúčtovaná v súvislosti s daňovou stratou, na základe ktorej vznikla základným subjektom dorovnávacia daň podľa § 17 ods. 3 sa nepovažuje za odloženú daňovú pohľadávku vyplývajúcu z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

§ 45

Mena výpočtu dorovnávacej dane a prepočet mien

(1) Na účely určenia meny pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane sa vykazovanou menou rozumie mena, ktorá sa používa pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(2) Základné subjekty vykonajú výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vykazovanej mene.

(3) Na prepočet dorovnávacej dane v cudzej mene na eurá sa použije priemer z priemerných mesačných referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za kalendárne mesiace, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

(4) Ak vykazovanou menou je cudzia mena, prahové hodnoty podľa tohto zákona sa prepočítajú na eurá priemerným referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za mesiac december kalendárneho roka, ktorý predchádza analyzovanému účtovnému obdobiu.

§ 46

Prechodné ustanovenia

(1) Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5% podľa § 23 ods. 3 nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 1.

(2) Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5% podľa § 23 ods. 4 nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 2.

(3) Ustanovenia § 32 sa uplatnia na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023 do 31. decembra 2026 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028.

§ 46a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2024

(1) Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely § 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

(2) Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty podľa § 18a sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom sa prestane uplatňovať výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa § 32 v znení účinnom od 31. decembra 2024.

(3) Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely § 18a ods. 5 rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

(4) Ak lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 ods. 2 a lehota na podanie daňového priznania podľa § 40 ods. 2 uplynú pred 30. júnom 2026, lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a lehota na podanie daňového priznania sa predlžujú do 30. júna 2026.

§ 47

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Čl.II

Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z.z., zákona č. 332/2011 Z.z., zákona č. 384/2011 Z.z., zákona č. 546/2011 Z.z., zákona č. 69/2012 Z.z., zákona č. 91/2012 Z.z., zákona č. 235/2012 Z.z., zákona č. 246/2012 Z.z., zákona č. 440/2012 Z.z., zákona č. 218/2013 Z.z., zákona č. 435/2013 Z.z., zákona č. 213/2014 Z.z., zákona č. 218/2014 Z.z., zákona č. 333/2014 Z.z., zákona č. 361/2014 Z.z., zákona č. 130/2015 Z.z., zákona č. 176/2015 Z.z., zákona č. 252/2015 Z.z., zákona č. 269/2015 Z.z., zákona č. 393/2015 Z.z., zákona č. 447/2015 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z., zákona č. 298/2016 Z.z., zákona č. 339/2016 Z.z., zákona č. 267/2017 Z.z., zákona č. 344/2017 Z.z., zákona č. 177/2018 Z.z., zákona č. 213/2018 Z.z., zákona č. 368/2018 Z.z., zákona č. 35/2019 Z.z., zákona č. 221/2019 Z.z., zákona č. 369/2019 Z.z., zákona č. 390/2019 Z.z., zákona č. 46/2020 Z.z., zákona č. 198/2020 Z.z., zákona č. 296/2020 Z.z., zákona č. 312/2020 Z.z., zákona č. 416/2020 Z.z., zákona č. 421/2020 Z.z., zákona č. 45/2021 Z.z., 395/2021 Z.z., zákona č. 408/2021 Z.z. zákona č. 39/2022 Z.z., zákona č. 250/2022 Z.z., zákona č. 325/2022 Z.z., zákona č. 395/2022 Z.z., zákona č. 433/2022 Z.z., zákona č. 496/2022 Z.z., zákona č. 519/2022 Z.z. a zákona č. 59/2023 Z.z. sa dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa dopĺňa citáciou, ktorá znie: "Zákon č. 507/2023 Z.z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

Čl.III

Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2023.

Zákon č. 355/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 31. decembrom 2024.

Zuzana Čaputová v.r.

Peter Pellegrini v.r.

Robert Fico v.r.

PRÍL.1

Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty

Tabuľka č. 1

I-----------------------I------------------------I
I 2023                  I 10%                    I
I-----------------------I------------------------I
I 2024                  I 9,8%                   I
I-----------------------I------------------------I
I 2025                  I 9,6%                   I
I-----------------------I------------------------I
I 2026                  I 9,4%                   I
I-----------------------I------------------------I
I 2027                  I 9,2%                   I
I-----------------------I------------------------I
I 2028                  I 9,0%                   I
I-----------------------I------------------------I
I 2029                  I 8,2%                   I
I-----------------------I------------------------I
I 2030                  I 7,4%                   I
I-----------------------I------------------------I
I 2031                  I 6,6%                   I
I-----------------------I------------------------I
I 2032                  I 5,8%                   I
I-----------------------I------------------------I

Tabuľka č. 2

I-----------------------I------------------------I
I 2023                  I 8%                     I
I 2024                  I 7,8%                   I
I 2025                  I 7,6%                   I
I 2026                  I 7,4%                   I
I 2027                  I 7,2%                   I
I 2028                  I 7,0%                   I
I 2029                  I 6,6%                   I
I 2030                  I 6,2%                   I
I 2031                  I 5,8%                   I
I 2032                  I 5,4%                   I
I-----------------------I------------------------I

PRÍL.2

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Ú.v. EÚ L 328, 22.12.2022).

1) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú.v. ES L 243, 11.9.2002, Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení.

2) Napríklad § 4 ods. 1 a 8 zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

3) Napríklad § 4 ods. 7 a 8, § 128 a 136 zákona č. 203/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov.

4) § 17h zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení zákona č. 496/2022 Z.z.

5) Napríklad § 2 písm. d) druhý bod zákona č. 595/2003 Z.z. v znení zákona č. 416/2020 Z.z.

6) § 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

8) Zákon č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

9) Zákon č. 235/2012 Z.z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 519/2022 Z.z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 124/2023 Z.z.

10) § 43 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

10a) Napríklad Medzinárodný účtovný štandard 16 Prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) 2023/1803 z 13. augusta 2023, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú.v. EÚ L 237, 26.9.2023) v platnom znení.

11) § 22a zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 43/2017 Z.z.

11a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov.

12) § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Obľúbené
Poznámka

Zdieľanie dokumentu

Odoslať

Poznámka k dokumentu

Odoslať

507/2023 Z.z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia ...

Zdieľanie dokumentu

Poznámka k dokumentu

Témy

Typy obsahu

Web