Investovanie do cenných papierov, najmä dlhopisov, sa v poslednom období stáva čoraz populárnejšou formou zhodnocovania úspor medzi bežnými občanmi. Dlhopisy ponúkajú relatívne stabilné výnosy, nižšiu mieru rizika v porovnaní s akciami a predvídateľný príjem v podobe úrokov (kupónov). Z hľadiska daňového práva však nie je možné zanedbať ani ich daňové posúdenie - najmä v prípade, že výnosy z týchto investícií podliehajú zrážkovej dani alebo sú naopak od dane oslobodené.
Dlhopis,
známy aj pod anglickým označením
bond
, predstavuje
dlhový cenný papier
, prostredníctvom ktorého emitent - spravidla štát, obec, medzinárodná inštitúcia alebo korporácia - získava finančné prostriedky od investorov. V prípade štátnych dlhopisov ide o základný nástroj verejných financií, ktorým štát financuje svoj rozpočtový deficit, spláca staršie záväzky alebo investuje do dlhodobých projektov, ako sú infraštruktúrne stavby, obranné výdavky či podpora ekonomiky.Investor, ktorý zakúpi štátny dlhopis, v podstate poskytuje štátu pôžičku. Výmenou za túto finančnú výpomoc sa štát zaviaže vrátiť investorovi po uplynutí doby splatnosti celú požičanú sumu (tzv. istinu) a počas doby držby dlhopisu mu vypláca pravidelný úrokový výnos - tzv. kupón. Tento kupón býva pevne stanovený (fixný úrok) alebo pohyblivý (variabilný úrok viazaný napr. na referenčnú sadzbu, ako je EURIBOR). Úroková sadzba a frekvencia výplaty úrokov sú uvedené už pri emisií dlhopisu a patria k rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní výhodnosti tejto investície.
Z hľadiska rizikovosti sa
štátne dlhopisy považujú za veľmi bezpečný investičný nástroj
, najmä ak ide o krajiny s vysokým úverovým ratingom, ako napríklad Nemecko, Spojené štáty americké alebo Švédsko. Tieto dlhopisy sú často označované ako bezrizikové, resp. ako referenčný štandard pre výnosnosť ostatných investícií. Ich nízke riziko vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že štát má veľmi nízku pravdepodobnosť platobnej neschopnosti (defaultu), pretože môže v krajnom prípade pristúpiť k zvýšeniu daní, emisií nových dlhopisov alebo - v prípade menovej suverenity - k monetárnemu financovaniu prostredníctvom centrálnej banky.Aj napriek všeobecnému presvedčeniu o bezpečnosti štátnych dlhopisov existujú viaceré riziká, ktoré by mal investor zohľadniť:
1.
Úrokové riziko
: Cena dlhopisov má inverzný vzťah k výške úrokových sadzieb. Keď úrokové sadzby na trhu rastú, hodnota už emitovaných dlhopisov s nižším kupónom klesá. Investor, ktorý plánuje predať dlhopis pred splatnosťou, môže preto čeliť kapitálovej strate.2.
Inflačné riziko
: Ak miera inflácie prekročí výnos z dlhopisu, reálna hodnota investície klesá. Pri dlhopisoch s fixným úrokom sa tento problém zvyšuje najmä v prostredí rastúcich cien, keď klesá kúpna sila vyplácaných úrokov aj istiny.3.
Kreditné riziko
: Hoci štáty vo všeobecnosti patria medzi bonitných dlžníkov, história pozná prípady štátneho bankrotu (napr. Argentína, Grécko, Venezuela). Z tohto dôvodu je dôležité sledovať aj rating krajiny, ktorý stanovujú agentúry ako Moody’s, Standard & Poor’s alebo Fitch.4.
Likviditné riziko
: Nie všetky štátne dlhopisy sú ľahko obchodovateľné na sekundárnom trhu. Investori môžu mať problém s predajom dlhopisu pred splatnosťou, najmä ak ide o špecifické alebo menej známe emisie.Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na spôsob zdaňovania výnosov z dlhopisov podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP