Daňová exekúcia, sankcie, porušenie povinností - strana 4

Novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. platná od 1. 11. 2013 ustanovuje v § 46 poradie uspokojenia pohľadávok z prijatých plnení. Na trovy exekúcie sa použije najviac 24 % z prijatého plnenia. Exekútor je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH). Počíta sa stanovené % v prípade platiteľa vrátane DPH, alebo nie. Napr., povinný uhradí 1 000 €, odmena exekútora je najviac 24 %, t. j. 240 €. Exekútor vystaví faktúru na trovy exekúcie 240 € + 48 € DPH, alebo 200 € + 40 € DPH?

V druhej časti článku sa autorka venuje sankciám za porušenie ustanovení zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len „zákon o obmedzení platieb v hotovosti“).

Prevádzkovateľ hotela poskytuje ubytovacie aj reštauračné služby. Otázka je smerovaná práve na ubytovaciu časť, kde v praxi dochádza k situáciám, kedy si klient rezervuje ubytovanie (služba, ktorá sa zdaňuje) a v rámci všeobecných podmienok prevádzkovateľa hotela, ako aj podmienok pri uskutočnení rezervácie, je oboznámený s tým, že v prípade, ak v ustanovenom limite nezruší rezerváciu, teda zruší ju až tesne pred príchodom, prípadne sa vôbec do hotela nedostaví, má hotel nárok na tzv. poplatok „NO SHOW“, teda poplatok za to, že nedorazil do hotela, ale službu objednanú mal – v tomto prípade ubytovanie. Tento poplatok je spravidla stanovený v takej čiastke, v akej bolo objednané ubytovanie na 1 osobu na noc. Čiže, ak si klient objednal izbu za 60 eur (čo je služba s DPH), v prípade, že príde, má na druhý deň vystavený účet a hotel odvádza z tejto čiastky príslušných 20 % DPH. Ak sa klient do hotela nedostaví, alebo nestihol zrušiť rezerváciu v stanovenom limite, naúčtuje sa mu poplatok 60 eur a stiahne sa z jeho karty, ktorú uviedol pri autorizácii pri uskutočnení rezervácie. V praxi sa však rôznia názory na to, či tento poplatok má byť oslobodený od DPH alebo nemá. Zmluvné pokuty a penále sú oslobodené od DPH, ale je to tak aj v tomto prípade? O aké znenie zákona sa možno oprieť?

Od 1. februára 2013 nadobudne účinnosť novela Obchodného zákonníka č. 9/2013. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti spracovania účtovníctva, miezd a daňového poradenstva, prináša prehľad najvýznamnejších zmien, ktoré budú mať vplyv na podnikateľskú činnosť. Zmeny by mali by priniesť zlepšenie platobnej disciplíny. Spresnia sa tiež inštitúty v obchodných vzťahoch, ktorými sú nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax. Od zmien sa očakáva vyššia ochrana malých a stredných podnikateľov.

Problematiku sankcií, t. j. postup uloženia pokuty a vyrubenia úroku z omeškania za zistené porušenia ustanovení hmotno-právnych daňových zákonov alebo procesného zákona upravuje od 1. januára 2012 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok"). Zároveň však niektoré vybrané prípady uloženia pokuty za porušenia zákona upravujú aj daňové zákony, a v tomto prípade je to zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH"). V predchádzajúcom vydaní časopisu sme zadefinovali a vysvetlili správne delikty a uloženie pokuty vzťahujúce sa k zákonu o DPH.

Od 1. januára 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), správca dane pri uložení sankcie (pokuta alebo úrok z omeškania) počnúc 1. januárom 2012 postupuje podľa ustanovení § 154-156 daňového poriadku, a to aj na skutočnosti (porušenia daňových zákonov, procesného zákona), ktoré nastali do 31. 12. 2011, pričom výška sankcie podľa daňového poriadku je vyššia v porovnaní s výškou sankcie uloženej podľa ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. ( ďalej len „zákon o správe daní“) platného do 31. 12. 2011.

Hlavným zámerom uviesť do používania nový typ elektronickej registračnej pokladnice bolo zabezpečiť ochranu údajov o prijatých tržbách v hotovosti za predaný tovar a poskytnuté služby evidované v elektronickej registračnej pokladnici a obmedziť nedovolený vstup do nej bez toho, aby tieto zásahy neboli včas zistené.

V roku 2002 podnikateľ vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 10 000 €, ktorá bola z dôvodu nezaplatenia odpočítateľnou položkou z daňového základu roku 2002. Vzhľadom na to, že na partnera bol vyhlásený konkurz, v roku 2004 podnikateľ k pohľadávke vytvoril nedaňovú opravnú položku. V roku 2010 bol konkurz zrušený. V rozvrhovom uznesení je uvedené, že pohľadávka podnikateľa sa neuspokojuje. V ktorých riadkoch daňového priznania má podnikateľ položku vysporiadať? Podľa § 17 ods. 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) má navýšiť a zároveň znížiť daňový základ o 10 000 €, čo by malo byť uvedené v riadkoch 180 a 290. Avšak odpis pohľadávky sa považuje za jej zaplatenie. Má byť preto zvýšenie daňového základu uvedené v riadku 120? Ako postupovať, keď u partnerov v konkurze bola tvorená daňová opravná položka (100 %), ktorú podnikateľ po ukončení konkurzu súvahovo vysporiadal?

V tejto časti sú rozpracované jednotlivé (praktické) spôsoby výkonu daňovej exekúcie na majetok daňového dlžníka, ktoré vykonáva správca dane (daňový úrad, colný úrad a obec) za účelom získania finančných prostriedkov na úhradu daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov.

Problematika týkajúca sa spôsobu a postupu daňového exekučného konania správcom dane na vymáhanie daňových nedoplatkov od daňového dlžníka je upravená v siedmej časti – Daňové exekučné konanie zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. v ustanoveniach § 73 až § 94. Vymáhanie daňových nedoplatkov od daňových dlžníkov prostredníctvom daňovej exekúcie, pojmy súvisiace s daňovým exekučným konaním, postup a priebeh exekučného konania a ďalšie užitočné informácie sú obsahom príspevku.

V poslednej, tretej časti, uvádzame zmeny v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky po prechode na euro.

V tejto časti seriálu pokračujeme uverejnením zmien v legislatíve, ktorá je v pôsobnosti Ministerstva financií SR (novelizovaná zákonom č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike).

V súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.185/2004Z.z.), podľa ktorého každý nový členský štát vrátane Slovenskej republiky sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie (EMU – Economic and Monetary Union) sa Slovensko zaviazalo (článok 4 Zmluvy) ako svoju peňažnú menu zaviesť jednotnú menu euro. Slovenská republika po splnení veľmi prísnych ekonomických a hospodárskych kritérií tento svoj záväzok splnila. Úderom prvej sekundy roka 2009, t. j. 1. januára 2009 sa Slovenská republika stala 16. členom eurozóny. Oficiálnou peňažnou menou sa stalo euro a Sk sa stala týmto okamihom historickým platidlom.

Uverejňujeme prvú časť zo seriálu k prehľadu najdôležitejších zmien v zákonoch v súvislosti s prechodom euro prehľadne usporiadaných podľa kompetencií ministerstiev, v príspevku sú uvedené pôvodné sumy v Sk a aktuálne v eurách.

V podnikateľskej praxi sa často stáva, že dlžník neuhradí pohľadávku v lehote splatnosti. Veriteľ okrem jej vymáhania môže riešiť túto situáciu aj inými spôsobmi, jedným z nich je odpis pohľadávky. Od 1. 1. 2008 došlo k podstatným zmenám v daňovom posudzovaní odpísanej pohľadávky.

Predbežné opatrenie ako jeden zo zabezpečovacích inštitútov upravených v § 15a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. slúži na posilnenie procesu vymáhania daňových nedoplatkov. Týmto inštitútom správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom.

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka plnenie určitého záväzku. Dlžník ju má zaplatiť v stanovenej dobe, ktorá je v zmluve dohodnutá. Zaniká vyrovnaním dlhu alebo iným spôsobom vyrovnania, napríklad dohodou o inom spôsobe plnenia, odpustenia dlhu a podobne.

Podľa znenia § 64 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. účinného do 31. 8. 2007 vznikali v praxi nezrovnalosti pri aplikácii inštitútu odpustenia daňového nedoplatku. Nebolo jasné, či sa uvedený postup vzťahuje aj na nedoplatok na sankčnom úroku, úroku a pokute alebo len na samotnej dani. Tieto pochybnosti boli odstránené zadefinovaním nedoplatku na účely jeho úľavy alebo odpustenia v § 64 ods. 1 cit. zákona.

Mnohí podnikatelia, či už fyzické alebo právnické osoby, počas vykonávania podnikateľskej činnosti sa dostávajú do prechodnej platobnej neschopnosti z najrôznejších príčin. Nie všetci však vedia, že majú možnosť požiadať správcu dane (obec, daňový úrad alebo colný úrad) o odklad platenia dane, resp. o platenie dane formou splátok. Túto možnosť upravujú ust. § 59 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“). Je však potrebné upozorniť podnikateľov na skutočnosť, že daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach, preto nemá ani možnosť odvolať sa proti vydanému rozhodnutiu (§ 59 ods. 8 zákona o správe daní). Z ust. § 100 písm. a) a b) zákona o správe daní vyplýva, že rozhodnutia o odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, ako aj platenie dane alebo daňového nedoplatku v splátkach podľa § 59 cit. zákona sú vylúčené z preskúmavania súdmi. Odklad platenia dane, resp. platenie dane v splátkach sa vzťahuje na všetky druhy daní, ktoré sú daňové subjekty povinné platiť v zmysle príslušných daňových zákonov.

Dostali sme upomienku na zaplatenie sumy 937 EUR od spoločnosti zo Švajčiarska za uverejnenie v internetovej publikácii. Keďže nemáme vo firme evidovanú takúto objednávku, napísali sme im stanovisko, že sme si takúto službu neobjednali, ani sme nedostali ich faktúru. Firma nám poslala kópiu vyplneného formulára s neidentifikovaným podpisom za našu firmu. Údaje o firme na zverejnenie v internetovej databáze sú nepresné a týkajú sa nášho penziónu, ktorý nemá právnu subjektivitu. Prosíme o stanovisko, či sme povinní zaplatiť sumu požadovanú švajčiarskou firmou napriek chybám v adrese firmy a skutočnosti, že takúto objednávku nepodpísal štatutárny zástupca našej firmy.