200/2022 Z.z.
ZÁKON
z 27. apríla 2022
o územnom plánovaní
Zmena: 205/2023 Z.z.
Zmena: 46/2024 Z.z.
Zmena: 200/2022 Z.z., 69/2023 Z.z., 195/2023 Z.z., 205/2023 Z.z., 272/2023
Z.z., 46/2024 Z.z.
Zmena: 142/2024 Z.z.
Zmena: 350/2024 Z.z.
Zmena: 26/2025 Z.z.
Zmena: 205/2023 Z.z., 26/2025 Z.z.
Zmena: 77/2025 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje územné plánovanie, pôsobnosť orgánov územného plánovania,
práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a informačný
systém územného plánovania a výstavby (ďalej len "informačný systém").
§ 2
Územné plánovanie
Územným plánovaním je súbor činností, ktorými sa určuje a reguluje priestorové
usporiadanie územia, funkčné využívanie územia a zabezpečuje sa udržateľný územný
rozvoj za podmienok dodržania ochrany životného prostredia, ochrany prírody a krajiny,
ochrany historického a kultúrneho dedičstva a ochrany verejného zdravia, obrany štátu,
bezpečnosti štátu, hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti
a územnej súdržnosti.
§ 3
Cieľ územného plánovania
Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky
pre udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne,
ekonomicky, esteticky, eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné, historické a
kultúrne dedičstvo, ochranu a kvalitu životného prostredia a kvalitu života obyvateľov.
§ 4
Zásady územného plánovania
Orgán územného plánovania na účel dosiahnutia udržateľného územného rozvoja
zosúlaďuje štátne, regionálne, obecné a miestne záujmy priestorovým usporiadaním
a funkčným využívaním susedných území a územných celkov nižšieho stupňa s nadradeným
územným celkom. Prostredníctvom územného plánovania orgán územného plánovania stanovuje
podmienky pre efektívnu a udržateľnú štruktúru osídlenia so zreteľom na miestne danosti,
charakter prírodnej a sídelnej štruktúry a dostupnosť verejnej dopravnej infraštruktúry
a technickej infraštruktúry. V riešenom území orgán územného plánovania vytvára podmienky
pre efektívne a udržateľné užívanie prírodných zdrojov v území, s prihliadnutím na
ochranu a trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a ochranu lesných pozemkov
pred ich iným využívaním. Orgán územného plánovania dbá na vytváranie kvalitných
nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k vytváraniu
priestorovo segregovaných alebo separovaných lokalít s koncentráciou generačne reprodukovanej
chudoby vrátane podmienok na ich odstránenie, dbá na zachovanie a rozvíjanie historického
a kultúrneho dedičstva, ako aj na zachovanie a zlepšenie životného prostredia, zachovanie
biodiverzity, vyvážený environmentálny prístup k priestorovému usporiadaniu územia
a funkčnému využívaniu územia, zabezpečuje ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu
aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny.
K zásadám územného plánovania patrí aj zlepšovanie alebo zachovanie vzhľadu miesta
a krajiny.
§ 5
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) územím časť zemského povrchu, ktorého určenie veľkostnej jednotky závisí
od stupňa územnoplánovacej dokumentácie,
b) osobitným územím časť územia významná z hľadiska zabezpečenia obrany
štátu a bezpečnosti štátu, ochrany prírody, biodiverzity a krajiny, pre ktorú sú
určené špecifické podmienky priestorového usporiadania a funkčného využívania a ktorej
charakter, osobitosti a význam sa má v území zachovať, chrániť, obnoviť alebo rozvíjať,
c) regiónom časť územia, ktorého územný obvod je zhodný s územným obvodom
samosprávneho kraja,
d) mikroregiónom časť územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných
hraniciach, pre ktoré sú charakteristické potreby územného rozvoja viacerých obcí
alebo iného špecifického územia najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a
tvorby krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva
a cestovného ruchu za súčasného splnenia podmienok pre udržateľný územný rozvoj a
tvorbu krajiny mikroregiónu,
e) urbanistickou koncepciou dlhodobý zámer priestorového usporiadania územia
a funkčného využívania územia, dopravnej infraštruktúry, technickej infraštruktúry
a krajinnej štruktúry; v závislosti od stupňa územnoplánovacej dokumentácie sa urbanistická
koncepcia zabezpečuje sústavou podmienok a regulatívov v súlade s cieľmi územného
plánovania,
f) priestorovým usporiadaním územia skladba hmotných a funkčných prvkov
v území a väzieb medzi nimi, ktorou sa dosahuje optimálna organizácia územia a udržateľný
rozvoj územia pri zohľadnení súčasného stavu a hodnôt územia a krajiny,
g) funkčným využívaním územia spôsob využívania územia podľa druhu prevádzok
alebo činností v ňom, v členení na základnú funkciu, prípustnú funkciu a neprípustnú
funkciu pri zohľadnení potrieb rozvoja spoločnosti a súčasného stavu a hodnôt územia
a krajiny,
h) priestorovo-funkčným celkom vymedzená časť územia mikroregiónu, obce
alebo zóny so spoločnou priestorovou a funkčnou charakteristikou vyznačená v územnoplánovacej
dokumentácii, na ktorú sa vzťahuje regulácia územného rozvoja formou regulačných
listov,
i) podmienkou priestorového usporiadania územia a funkčného využívania
územia textovo a graficky vyjadrené regulatívy umiestňovania výstavby a uskutočňovania
činností, ktoré majú vplyv na územie príslušného priestorovo-funkčného celku alebo
jeho časti a na zabezpečenie udržateľného územného rozvoja; regulatívy priestorového
usporiadania územia a funkčného využívania územia sú obsahom územného plánu mikroregiónu,
územného plánu obce a územného plánu zóny,
j) regulatívom priestorového usporiadania územia a funkčného využívania
územia textovo, číselne alebo graficky vyjadrený parameter alebo limit, ktorým sa
určujú podmienky na výstavbu alebo činnosti, ktoré majú vplyv na územie, a požiadavky
na organizáciu územia,
k) urbanistickou štruktúrou súčasná alebo navrhovaná zástavba a urbanistický
spôsob zastavania územia v intenzite a rozsahu stanoveným v územnoplánovacej dokumentácii,
l) zastavaným územím časť územia obce vymedzená v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie pre existujúcu a navrhovanú zástavbu budovami, verejnými priestranstvami
a inými stavbami,
m) štruktúrou osídlenia štruktúra sídel rôznych veľkostí pôsobiacich vo
vzájomných vzťahoch na určitom území,
n) štruktúrou sídla štruktúra jeho hmotných a funkčných prvkov, ktoré pôsobia
vo vzájomných vzťahoch na území sídla,
o) dopravnou infraštruktúrou dopravné vybavenie územia, ktorým sú najmä
pozemné komunikácie, cyklistické komunikácie, železničná infraštruktúra, koľajové
dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy, infraštruktúra civilného letectva, prístavy
a vodné cesty a prepojovacie body medzi sieťami rôznych druhov dopravy a ich súčastí,
p) technickou infraštruktúrou technické vybavenie územia, ktorým sú najmä
elektroenergetické rozvody a zariadenia, zariadenia na výrobu elektriny, elektrické
rozvody, plynárenské rozvody a zariadenia, sústava tepelných rozvodov a zariadení,
zariadenia na výrobu tepla, verejné vodovody, vodárenské zdroje a objekty, verejné
kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, ostatné vodné stavby, elektronické komunikačné
siete, vedenia, zariadenia a pridružené prostriedky, produktovody, skládky odpadu
a zariadenia na nakladanie s odpadmi, vodné stavby na ochranu pred povodňami, závlahové
zariadenia a odvodňovacie zariadenia, zariadenia vo verejných prístavoch ohraničených
územnými obvodmi prístavov, zariadenia civilnej ochrany, zdroje a rozvody vody na
účely hasenia požiarov,
q) vybavenosťou komplex zariadení a plôch, ktorých cieľom je uspokojovanie
potrieb verejnosti najmä v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálnych služieb, zdravotnej
starostlivosti, kultúry, cirkví, verejnej správy, administratívy, verejného stravovania,
obchodu, rekreácie, športu, cestovného ruchu a nevýrobných služieb,
r) verejným priestorom vonkajšie verejne prístupné priestranstvo, ktoré
slúži všeobecnému využívaniu a ktoré je prístupné každému, najmä námestia, ulice,
nábrežia, verejné parky, detské ihriská a voľné priestranstvá vytvorené kompaktnou
zástavbou alebo rozvoľnenou zástavbou v zastavanom území,
s) sídelným prostredím obývané územie vytvorené urbanistickými, sociálnymi,
ekonomickými, prírodnými a kultúrno-historickými podmienkami so vzájomnými väzbami,
t) udržateľným územným rozvojom komplexný a vyvážený rozvoj územia, ktorý
zahŕňa rozvoj všetkých hmotných a nehmotných zložiek, činností a procesov, ktoré
sa vzťahujú na územie a ich vzájomné vzťahy a ktorý vytvára podmienky na dlhodobý
vyvážený vzťah kvalitného životného prostredia, riešenia zmeny klímy a činností v
území tak, aby uspokojoval potreby súčasnej generácie a neznižoval kvalitu života
a zdravia budúcich generácií v sídelnom prostredí a krajinnom prostredí,
u) verejným záujmom záujem vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou, ktorý
prináša najmä prospech verejnosti so zreteľom na udržateľný územný rozvoj, ktorý
zabezpečuje územnú súdržnosť, sociálnu súdržnosť a nediskrimináciu, záujem detí a
sociálne vylúčených alebo ohrozených spoločenstiev, územný systém ekologickej stability,
ekologickú konektivitu, rozvoj dopravnej infraštruktúry, technickej infraštruktúry
a zelenej infraštruktúry, zachovanie hodnôt krajiny a kultúrneho dedičstva, ochrana
a efektívne využívanie prírodných zdrojov a iných daností územia, ochranu prírody,
ochranu vôd a zachovanie biodiverzity, ochranu životného prostredia, ochranu verejného
zdravia, obranu štátu, bezpečnosť štátu, civilnú ochranu, ochranu pred požiarmi a
zohľadňuje podmienky meniacej sa klímy a adaptívnej schopnosti,
v) stavbou vo verejnom záujme stavba dopravnej infraštruktúry a technickej
infraštruktúry, stavba určená na vybavenosť v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálnych
služieb, zdravotnej starostlivosti a verejnej správy, stavba určená na výrobu, ochranu
kultúrneho dedičstva, historického dedičstva, prírodného dedičstva a ochranu a tvorbu
krajiny a stavba určená na rozvoj alebo ochranu územia štátu, regiónu, obce alebo
zóny vymedzená v územnoplánovacej dokumentácii.
DRUHÁ ČASŤ
VEREJNÁ SPRÁVA V OBLASTI ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA
§ 6
Orgány územného plánovania
(1) Orgán územného plánovania je orgán štátnej správy alebo orgán územnej
samosprávy zodpovedný za obstaranie, prerokovanie, využívanie, dodržiavanie a pravidelnú
aktualizáciu územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie príslušného
stupňa a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa.
(2) Orgánmi územného plánovania sú
a) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"),
b) orgány územnej samosprávy
1. obec,
2. samosprávny kraj.
(3) Činnosť orgánu územného plánovania na území vojenských obvodov zabezpečuje
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
(4) zrušený od 1.4.2024
Úrad
§ 7
Úrad a regionálne úrady
(1) Úrad je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu
a vyvlastnenie. Sídlom úradu je Bratislava.
(2) Štátnu správu v oblastiach podľa odseku 1 vykonávajú aj regionálne
úrady.
(3) Regionálny úrad je preddavkovou organizáciou úradu zriadenou so sídlom
a pre územné obvody podľa prílohy č. 1. Úrad môže na plnenie úloh regionálneho úradu
zriaďovať pracoviská regionálneho úradu a určovať územný obvod ich pôsobnosti v rámci
územného obvodu regionálneho úradu.
(4) Na čele regionálneho úradu je riaditeľ regionálneho úradu, ktorého
vymenúva a odvoláva minister dopravy Slovenskej republiky. Vo veciach výkonu štátnej
správy v pôsobnosti regionálneho úradu koná riaditeľ regionálneho úradu.
(5) Úrad zriaďuje ako svoj odborný, poradný a iniciatívny orgán pre oblasť
sledovania vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov,
všeobecne záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu
v oblasti územného plánovania Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov
štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl,
vedeckovýskumných inštitúcií a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní
Rady územného plánovania upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu.
(6) Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") raz ročne
správu o svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.
§ 8
Predseda úradu a podpredseda úradu
(1) Na čele úradu je predseda úradu, ktorého menuje a odvoláva vláda na
návrh ministra dopravy Slovenskej republiky na funkčné obdobie piatich rokov.
(2) Za predsedu úradu možno vymenovať len toho, kto
a) je štátnym občanom
Slovenskej republiky,
b) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný,
d) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore architektúra a urbanizmus,
stavebníctvo, priestorové plánovanie, poľnohospodárstvo a krajinárstvo, ekologické
a environmentálne vedy, elektrotechnika, právo, alebo ekonómia a manažment alebo
vzdelanie získané v zahraničí, ktoré je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom
rovnocenné.
(3) Za bezúhonného sa na účel odseku 2 písm. c) nepovažuje ten, kto bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z
registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne úradu údaje
potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.2) Údaje podľa tretej vety úrad
bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(4) Funkcia predsedu úradu je nezlučiteľná s výkonom funkcie poslanca Národnej
rady Slovenskej republiky, sudcu, prokurátora, člena Bankovej rady Národnej banky
Slovenska, štatutárneho orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo
kontrolnom orgáne právnickej osoby okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze,
s pracovným pomerom alebo obdobným pracovnoprávnym vzťahom, s podnikateľskou činnosťou
ani s členstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí. Predseda úradu nesmie
vystupovať v mene politickej strany alebo politického hnutia alebo pôsobiť v ich
prospech.
(5) Výkon funkcie predsedu úradu sa skončí
a) uplynutím funkčného obdobia,
b) vzdaním sa funkcie,
c) odvolaním z funkcie,
d) stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky,
e) obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(6) Predsedu úradu odvolá vláda, ak
a) stratil bezúhonnosť,
b) prestal spĺňať podmienku nezlučiteľnosti podľa odseku 4, alebo
c) nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.
(7) Vláda môže odvolať predsedu úradu aj bez uvedenia dôvodu.
(8) Predsedu úradu zastupujú dvaja podpredsedovia úradu, ktorých vymenúva
a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu. Funkčné obdobie podpredsedu úradu je päť
rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za podpredsedu úradu opakovane najviac na
dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Podpredsedovia úradu zastupujú predsedu
úradu v čase jeho neprítomnosti a keď funkcia predsedu úradu nie je obsadená; predseda
úradu určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho podpredsedovia úradu zastupujú.
Na podpredsedu úradu sa vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7 primerane.
(9) Vláda pozastaví výkon funkcie predsedovi úradu a podpredsedovi úradu,
ak bolo proti nim začaté trestné stíhanie v súvislosti s výkonom ich funkcie. Pozastavenie
výkonu funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu trvá do právoplatnosti uznesenia
o zastavení trestného stíhania, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania
alebo rozsudku.
§ 9
Pôsobnosť úradu
(1) Úrad na úseku územného plánovania
a) obstaráva, prerokúva a predkladá vláde na schválenie zadanie a návrh
Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh zmien a doplnkov Koncepcie územného
rozvoja Slovenska a raz za štyri roky vypracúva správu o stave Koncepcie územného
rozvoja Slovenska,
b) obstaráva územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie Koncepcie
územného rozvoja Slovenska,
c) sleduje aktuálnosť Koncepcie územného rozvoja Slovenska,
d) ako dotknutý orgán štátnej správy sa vyjadruje k návrhu zadania a
k návrhu záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu, k návrhu záväznej časti
územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný, a návrhu záväznej časti územného
plánu obce vrátane ich zmien a doplnkov,
e) pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom
posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len "orgán posudzovania vplyvov")
pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
f) ustanovuje štandardy a metodiku spracovania územnoplánovacej dokumentácie,
g) metodicky usmerňuje a poskytuje odbornú pomoc orgánom územného plánovania,
odborne spôsobilým osobám obstarávajúcim územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu
dokumentáciu a spracovateľom územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie
(ďalej len "spracovateľ") a určuje pre nich záväznú metodiku obstarávania a spracovania
územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
h) poskytuje obci a samosprávnemu kraju dotácie zo štátneho rozpočtu
na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,
i) spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej
správy pri vypracúvaní odvetvových koncepcií, programov a iných strategických dokumentov,
ktoré majú vplyv na územie, a dohliada, aby v nich bola zohľadnená Koncepcia územného
rozvoja Slovenska a Koncepcie územného rozvoja regiónov,
j) zabezpečuje odbornú prípravu odborne spôsobilých osôb, overuje skúškou
odbornú spôsobilosť odborne spôsobilých osôb, vedie register odborne spôsobilých
osôb, vydáva preukaz o odbornej spôsobilosti,
k) zabezpečuje činnosť správcu3) a prevádzkovateľa4) informačného systému
a údaje z neho sprístupňuje verejnosti prostredníctvom jeho verejnej časti, okrem
údajov a informácií, ktoré sú utajovanou skutočnosťou, citlivou informáciou alebo
obchodným tajomstvom alebo by mohli ohroziť plnenie úloh spravodajských služieb,
l) zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schválenej Koncepcie územného
rozvoja Slovenska,
m) vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu,
územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce,
n) na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch
v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie,
o) vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona,
p) nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie
o povolení stavby podľa Stavebného zákona a na povoľovanie ostatných činností podľa
osobitných predpisov1) (ďalej len "záväzné stanovisko") podľa § 24 ods. 9.
(2) V súvislosti s plnením úloh podľa odseku 1 písm. d), n) a o) je poverený
zamestnanec úradu oprávnený nazerať do spisov orgánu územného plánovania, robiť si
zo spisov výpisy a poznámky a zaobstarať si na vlastné trovy kópie spisov a ich častí,
a tie použiť na účely podľa tohto zákona, požadovať od orgánu územného plánovania,
dotknutého orgánu, dotknutej právnickej osoby, spracovateľa a od iných fyzických
osôb a právnických osôb informácie a podklady, písomné vysvetlenia alebo ústne vysvetlenia
nevyhnutné pre činnosť úradu podľa tohto zákona. Subjekty podľa prvej vety sú povinné
takéto informácie, podklady a vysvetlenia bezodplatne poskytnúť úradu v lehote určenej
úradom nie kratšej ako 30 dní. Ak ide o informácie, podklady a vysvetlenia, ktoré
sú utajovanou skutočnosťou alebo skutočnosťou chránenou osobitným predpisom, poskytnú
sa za splnenia podmienok a spôsobom, ktorým nemožno ohroziť ochranu utajovaných skutočností,
citlivých informácií, obchodného tajomstva alebo plnenie úloh spravodajských služieb.
§ 10
Samosprávny kraj
Samosprávny kraj
a) obstaráva, prerokúva a schvaľuje zadanie a návrh
Koncepcie územného rozvoja regiónu, návrh zmien a doplnkov Koncepcie územného rozvoja
regiónu a najmenej raz za štyri roky vypracúva správu o stave Koncepcie územného
rozvoja regiónu,
b) obstaráva a zabezpečuje aktuálne územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie
Koncepcie územného rozvoja regiónu,
c) sleduje aktuálnosť Koncepcie územného rozvoja regiónu,
d) ako dotknutý orgán územnej samosprávy sa vyjadruje k návrhu zadania a k návrhu
záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska vrátane jej zmien a doplnkov,
e) ako dotknutý orgán územnej samosprávy posudzuje a vyjadruje sa k návrhu záväznej
časti Koncepcie územného rozvoja regiónu a k návrhu záväznej časti územného plánu
mikroregiónu vrátane ich zmien a doplnkov, s ktorých územnou hranicou susedí, a z
hľadiska územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa k návrhu záväznej časti územného
plánu mikroregiónu, k návrhu záväznej časti územného plánu obce a k návrhu záväznej
časti územného plánu zóny vrátane ich zmien a doplnkov, ak ide o obec v území samosprávneho
kraja,
f) vyjadruje sa k správe o stave územného plánu obce a územného plánu zóny,
g) obstaráva, prerokúva a schvaľuje zadanie a návrh územného plánu mikroregiónu,
návrh zmien a doplnkov územného plánu mikroregiónu a najmenej raz za štyri roky správu
o stave územného plánu mikroregiónu,
h) obstaráva územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie územného plánu
mikroregiónu a udržiava ich v aktuálnom stave,
i) zabezpečuje súlad záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu a záväznej
časti územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný, so záväznou časťou Koncepcie
územného rozvoja Slovenska,
j) zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schválenej Koncepcie územného rozvoja regiónu
a schváleného územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný,
k) vydáva záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou Koncepcie územného
rozvoja regiónu a súladu so záväznou časťou územného plánu mikroregiónu podľa § 24
ods. 4 a 6,
l) vydáva výpis zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie podľa
§ 25 ods. 12 v listinnej podobe, ak tento nemožno získať z informačného systému,
m) pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom posudzovania
vplyvov pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
§ 11
Obec
Obec
a) obstaráva, prerokúva a schvaľuje zadanie a návrh územného plánu obce,
zadanie a návrh územného plánu zóny, návrh zmien a doplnkov územného plánu obce a
územného plánu zóny a najmenej raz za štyri roky vypracúva správu o stave územného
plánu obce a územného plánu zóny, na ktorej podklade vypracúva zadanie,
b) obstaráva a zabezpečuje aktuálne územnoplánovacie podklady pre obstaranie
a spracovanie územného plánu obce a územného plánu zóny,
c) po dohode so samosprávnym krajom obstaráva a zabezpečuje aktuálne
územnoplánovacie podklady na obstaranie a spracovanie územného plánu mikroregiónu,
d) sleduje aktuálnosť územného plánu obce a územného plánu zóny,
e) ako dotknutý orgán územnej samosprávy sa vyjadruje k návrhu zadania
a k návrhu záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu vrátane jej zmien a
doplnkov, k návrhu záväznej časti územného plánu mikroregiónu vrátane jeho zmien
a doplnkov, ak ide o obec v území, pre ktoré bolo dohodnuté spracovať územný plán
mikroregiónu, a k návrhu záväznej časti územného plánu obce, s ktorej katastrálnym
územím susedí alebo ktorej návrh záväznej časti územného plánu obce má na ňu vplyv,
f) zabezpečuje súlad územného plánu zóny s územným plánom obce,
g) zabezpečuje súlad územného plánu obce a územného plánu zóny s Koncepciou
územného rozvoja regiónu,
h) zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schváleného územného plánu
obce a schváleného územného plánu zóny,
i) vydáva záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou územného
plánu obce, záväznou časťou územného plánu zóny a záväznou časťou územného plánu
mikroregiónu, ak bol spracovaný,
j) vydáva výpis zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie
podľa § 25 ods. 12 v listinnej podobe, ak tento nemožno získať z informačného systému,
k) pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom
posudzovania vplyvov pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie.
§ 12
Odborne spôsobilá osoba
(1) Orgán územného plánovania podľa § 6 zabezpečuje obstaranie územnoplánovacích
podkladov a územnoplánovacej dokumentácie vrátane ich zmien a doplnkov prostredníctvom
odborne spôsobilej osoby, ktorá je zamestnancom orgánu územného plánovania alebo
osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu k orgánu územného
plánovania. Odborne spôsobilá osoba, ktorá obstaráva územnoplánovacie podklady a
územnoplánovaciu dokumentáciu, nemôže byť súčasne spracovateľom, ani osobou, ktorá
je jeho zamestnancom, alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom
vzťahu.
(2) Odborne spôsobilá osoba je fyzická osoba zapísaná v registri odborne
spôsobilých osôb podľa § 13 ods. 1, ktorý vedie úrad v rámci informačného systému
a zverejňuje ho na svojom webovom sídle.
(3) Odborne spôsobilá osoba je oprávnená
a) obstarať územnoplánovacie
podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu,
b) dohliadať na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie
po obsahovej stránke a po formálnej stránke,
c) zabezpečovať opravu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola spôsobená technickou
chybou v písaní, počítaní alebo inou zrejmou chybou alebo zrejmou nesprávnosťou pred
schválením územnoplánovacej dokumentácie,
d) vypracovať správu o aktuálnom stave územnoplánovacej dokumentácie.
(4) Odborne spôsobilá osoba je pri obstarávaní územnoplánovacích podkladov
a územnoplánovacej dokumentácie povinná
a) postupovať s odbornou starostlivosťou,
zohľadňovať verejný záujem a chrániť oprávnené záujmy orgánu územného plánovania,
ktorý obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu,
b) postupovať v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
s určenou metodikou spracovania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
c) využívať údaje informačného systému; údaje, ktoré nie sú obsahom informačného
systému, je povinná získať od dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb,
d) spolupracovať s dotknutým orgánom a s dotknutou právnickou osobou,
e) zdržať sa konania, ktoré by viedlo k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným
záujmom,
f) viesť dokumentáciu o uskutočnených úkonoch, o verejnom prerokovaní a o stanoviskách
dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb v informačnom systéme.
§ 13
Register odborne spôsobilých osôb
(1) Úrad na základe žiadosti zapíše do registra odborne spôsobilých osôb
fyzickú osobu, ktorá
a) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
b) je bezúhonná,
c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo prvého stupňa v študijnom odbore
architektúra a urbanizmus a najmenej dva roky odbornej praxe alebo má vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa alebo prvého stupňa v študijnom odbore stavebníctvo, priestorové
plánovanie, geodézia a kartografia, poľnohospodárstvo a krajinárstvo alebo ekologické
a environmentálne vedy a najmenej tri roky odbornej praxe v oblasti územného plánovania
alebo najmenej päť rokov odbornej praxe na orgáne územného plánovania v činnostiach
súvisiacich s obstarávaním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie
a
d) úspešne absolvovala skúšku odbornej spôsobilosti.
(2) Dokladom odbornej spôsobilosti osoby o zapísaní do registra odborne
spôsobilých osôb je preukaz, ktorý vydá úrad.
(3) Do registra odborne spôsobilých osôb sa zapisujú údaje odborne spôsobilej
osoby v rozsahu
a) meno, priezvisko, titul,
b) identifikačné číslo organizácie, rodné číslo alebo u cudzinca dátum narodenia,
ak odborne spôsobilá osoba nie je zamestnancom orgánu územného plánovania,
c) adresa pobytu alebo miesto podnikania,
d) dátum vykonania skúšky odbornej spôsobilosti a
e) registračné číslo preukazu, dátum vydania a platnosť preukazu.
(4) Za bezúhonnú osobu na účel podľa odseku 1 písm. b) sa považuje ten,
kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný
v súvislosti s výkonom povolania a jeho trest nebol zahladený. Na účel preukázania
bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra
trestov, ktoré úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej
komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra
trestov.
(5) Odborná spôsobilosť osoby sa overuje každých 15 rokov skúškou odbornej
spôsobilosti. Úrad upustí od vykonania skúšky odbornej spôsobilosti osoby, ak táto
preukáže činnosť v obstarávaní najmenej jednej územnoplánovacej dokumentácie v období
posledných troch rokov.
(6) Úrad môže rozhodnúť o mimoriadnom preškolení odborne spôsobilých osôb,
ak dôjde k podstatnej zmene v obsahu ich činnosti po zmene všeobecne záväzných právnych
predpisov v oblasti územného plánovania, alebo v prípade opodstatnenej sťažnosti
na činnosť odborne spôsobilej osoby.
(7) Úrad vyčiarkne z registra odborne spôsobilých osôb toho, kto
a) písomne
požiadal o vyčiarknutie z registra odborne spôsobilých osôb,
b) zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
c) bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d) prestal byť bezúhonným,
e) bol do registra odborne spôsobilých osôb zapísaný na základe údajov, ktoré sa
ukázali ako nepravdivé alebo neúplné,
f) opakovane napriek písomnému upozorneniu zo strany úradu porušil ustanovenia tohto
zákona o obstarávaní a spracovaní územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej
dokumentácie,
g) nezložil alebo neabsolvoval skúšku odbornej spôsobilosti alebo
h) nepodrobil sa mimoriadnemu preškoleniu odborne spôsobilých osôb podľa odseku 6.
§ 14
Spracovateľ
(1) Spracovateľ je fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie
a autorizácie podľa osobitného predpisu5) na spracovanie územnoplánovacích podkladov
a územnoplánovacej dokumentácie. Spracovateľ je aj právnická osoba, ktorá vykonáva
činnosti spracovateľa prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá spĺňa požiadavku podľa
prvej vety a je zamestnancom právnickej osoby alebo osobou v inom pracovnoprávnom
vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu k právnickej osobe.
(2) Spracovateľ je oprávnený vypracovať analýzu a syntézu údajov o území
a výkres problémových javov podľa § 29 ods. 1 písm. d), spracovať územnoplánovacie
podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu podľa tohto zákona, navrhovať urbanistickú
koncepciu územia a koordinovať činnosť spolupracujúcej osoby, ktorá má oprávnenie
na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie
(ďalej len "spolupracujúca osoba"), a spolupracovať na projekte pozemkových úprav
vypracovanom po schválení územnoplánovacej dokumentácie, ktorej je spracovateľom.
(3) Spracovateľ je pri spracúvaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej
dokumentácie povinný
a) postupovať s odbornou starostlivosťou, zohľadňovať verejný
záujem a chrániť oprávnené záujmy orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovacie
podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu,
b) postupovať v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
technickými predpismi, štandardami a s určenou metodikou spracúvania územnoplánovacích
podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
c) využívať údaje informačného systému; údaje, ktoré nie sú obsahom informačného
systému, je povinný vyžiadať si od dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb,
d) prizvať na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej
dokumentácie spolupracujúcu osobu, ktorá má oprávnenie podľa osobitného predpisu,6)
e) na požiadanie orgánu územného plánovania zaujať stanovisko k uplatneným pripomienkam,
zúčastniť sa verejného prerokovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie a poskytnúť
vysvetlenie v písomnej alebo ústnej forme,
f) spolupracovať s orgánom územného plánovania pri vyhodnocovaní pripomienok z prerokovania
územnoplánovacej dokumentácie.
(4) Spracovateľ zodpovedá za úplnosť a vecnú správnosť spracovanej územnoplánovacej
dokumentácie a za súlad návrhu územnoplánovacej dokumentácie so zadaním, s vyšším
stupňom územnoplánovacej dokumentácie a týmto zákonom. Spolupracujúce osoby zodpovedajú
za výsledky svojej činnosti spracovateľovi.
§ 15
Dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba
(1) Dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej
dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov je orgán štátnej správy, ktorý chráni verejný
záujem v rozsahu podľa osobitných predpisov,7) alebo ktorému postavenie dotknutého
orgánu vyplýva z osobitného predpisu.8) Dotknutým orgánom štátnej správy je aj orgán,
ktorý sa pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a
doplnkov vyjadruje z pohľadu stavieb slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu
podľa Stavebného zákona.
(2) Dotknutým orgánom územnej samosprávy pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej
dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov je obec a samosprávny kraj v území, pre
ktoré sa spracúva návrh územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí, ak obstaráva vlastnú
územnoplánovaciu dokumentáciu.
(3) Dotknutou právnickou osobou pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej
dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov je právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá sa vyjadruje z hľadiska vzťahu k
a) dopravnej infraštruktúre ako
1. vlastník
stavby dopravnej infraštruktúry,
2. správca stavby dopravnej infraštruktúry alebo
3.
prevádzkovateľ stavby dopravnej infraštruktúry,
b) technickej infraštruktúre ako
1. vlastník stavby technickej infraštruktúry,
2.
správca stavby technickej infraštruktúry alebo
3. prevádzkovateľ stavby technickej
infraštruktúry.
TRETIA ČASŤ
ÚZEMNOPLÁNOVACIE PODKLADY, ZADANIE A ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA
§ 16
Územnoplánovacie podklady
(1) Územnoplánovacími podkladmi sú územnotechnické podklady a územné štúdie.
(2) Územnoplánovacie podklady majú textovú formu a grafickú formu. Územnoplánovacie
podklady v grafickej forme, ktoré sú mapovými podkladmi a modelmi, sú podklady vedené
v záväzných geodetických referenčných systémoch.
(3) Územnotechnické podklady popisujú skutočný stav na území, obsahujú údaje
o aktuálnom stave využívania územia, o jeho urbanistických hodnotách, o stave a hodnotách
krajiny, jej zložiek, o obmedzeniach využívania územia z dôvodu vlastností a daností
územia a o zámeroch na uskutočnenie zmien na území.
(4) Územnými štúdiami sa posudzujú možnosti udržateľného územného rozvoja,
overujú sa podmienky zmien na území a navrhujú sa možné riešenia vybraných problémov
a javov na území, ktoré môžu ovplyvniť alebo podmieniť priestorové usporiadanie územia
a funkčné využívanie územia zastavaného územia a nezastavaného územia obce alebo
samosprávneho kraja. Územnou štúdiou je aj krajinnoplánovacia štúdia, ktorá popisuje
skutočný stav krajiny a overuje alebo navrhuje časť urbanistickej koncepcie týkajúcej
sa najmä ochrany, obnovy a tvorby krajinnej infraštruktúry, krajinnej štruktúry alebo
zelenej infraštruktúry na vymedzenom území. Územná štúdia nesmie byť vyhotovená v
rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob
spracovania, so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a funkčné
využívanie územia a s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu ustanovenými podľa
§ 39 ods. 1 písm. a) až c); § 39 ods. 2 tým nie je dotknutý.
(5) Ďalšími územnoplánovacími podkladmi, ktoré sa povinne využívajú, ak boli
spracované, sú dokumentácia ochrany prírody a krajiny, mapa povodňového ohrozenia,
projekt pozemkových úprav a zásady ochrany pamiatkového územia, ak ide o pamiatkové
územie. Územnoplánovacími podkladmi, ktoré sa povinne využívajú, ak boli spracované,
sú aj odvetvové koncepcie a iné relevantné podklady, ak ich záväznosť vyplýva z osobitných
predpisov.
§ 17
Zadanie
Zadanie obsahuje vymedzenie riešeného územia, identifikáciu hlavných problémov
riešeného územia, hlavné ciele a strategické zámery rozvoja riešeného územia, požiadavky
na riešené územie a požiadavky na formu a rozsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie
vrátane požiadaviek na spracovanie variantných návrhov riešenia. Podkladom na spracovanie
zadania je správa o stave územnoplánovacej dokumentácie. Zadanie je súčasťou oznámenia
o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.
§ 18
Územnoplánovacia dokumentácia
(1) Územnoplánovacia dokumentácia komplexne určuje urbanistickú koncepciu
a krajinnú koncepciu vymedzeného územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce
udržateľný územný rozvoj, územnú súdržnosť, ochranu historického, kultúrneho a prírodného
dedičstva, ochranu životného prostredia, ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu,
adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ochranu verejného zdravia, obranu
štátu a bezpečnosť štátu, biodiverzitu a určuje podmienky a regulatívy priestorového
usporiadania územia a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia
nesmie byť vyhotovená v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami
na obsah a spôsob spracovania a s podmienkami priestorového usporiadania územia a
funkčného využívania územia ustanovenými podľa § 39 ods. 1 písm. a) a b); ustanovenie
§ 39 ods. 2 tým nie je dotknuté.
(2) Územnoplánovacia dokumentácia je záväzným podkladom na rozhodovanie o
stavebnom zámere podľa Stavebného zákona a na povoľovanie činností podľa osobitných
predpisov a na projektovú činnosť.
(3) Územnoplánovacia dokumentácia má hierarchické stupne. Záväzná časť územnoplánovacej
dokumentácie vyššieho stupňa je záväzná pre nižší stupeň územnoplánovacej dokumentácie.
Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie nižšieho stupňa musí byť v súlade so záväznou
časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, inak je v tejto časti neplatná.
(4) Stupňami územnoplánovacej dokumentácie sú
a) Koncepcia územného rozvoja
Slovenska,
b) Koncepcia územného rozvoja regiónu,
c) územný plán mikroregiónu,
d) územný plán obce,
e) územný plán zóny.
(5) Územnoplánovacou dokumentáciou podľa odseku 4 je aj každá zmena a doplnok
územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa.
(6) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Koncepcia územného rozvoja regiónu,
územný plán mikroregiónu a územný plán obce je strategickým dokumentom, ktorý podlieha
posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie. Územný plán zóny a zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie,
ak sú malými zmenami, podliehajú zisťovaciemu konaniu podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie.
(7) Územnoplánovacia dokumentácia je spracovaná elektronicky v textovej forme
a grafickej forme a obsahuje informatívnu a záväznú časť. Záväzná časť územnoplánovacej
dokumentácie mikroregiónu, obce alebo zóny obsahuje v grafickej forme regulačný výkres,
ktorého obsahom je priestorová a funkčná regulácia rozvoja územia, a v textovej forme
regulačné listy jednotlivých priestorovo-funkčných celkov územia. Grafická forma
územnoplánovacej dokumentácie sa vyhotovuje v záväzných geodetických referenčných
systémoch.
§ 19
Koncepcia územného rozvoja Slovenska
(1) Koncepcia územného rozvoja Slovenska je územnoplánovacia dokumentácia
celého územia Slovenskej republiky, ktorá určuje hlavné smery komplexného rozvoja
Slovenskej republiky. Stanovuje základné podmienky a vytvára predpoklady pre udržateľný
územný rozvoj Slovenskej republiky a jej regiónov s určením rámcových požiadaviek
štátu z hľadiska ochrany, obnovy a tvorby krajiny, ochrany prírody, ochrany, zachovania
a rozvíjania historického a kultúrneho dedičstva, hospodárskeho a sociálneho rozvoja,
obrany a bezpečnosti štátu a z hľadiska dodržania medzinárodných záväzkov v oblasti
životného prostredia a územného rozvoja.
(2) Koncepcia územného rozvoja Slovenska určuje najmä
a) štruktúru osídlenia,
b) krajinnú štruktúru,
c) krajinnú infraštruktúru,
d) dopravnú infraštruktúru,
e) technickú infraštruktúru,
f) kultúrne dedičstvo,
g) vybavenosť celoštátneho významu,
h) vymedzenie oblastí alebo koridorov pre umiestnenie zelenej infraštruktúry
vo verejnom záujme a oblastí alebo koridorov pre umiestnenie stavieb vo verejnom
záujme regionálneho a nadregionálneho významu,
i) osobitné územia.
§ 20
Koncepcia územného rozvoja regiónu
(1) Koncepcia územného rozvoja regiónu je územnoplánovacia dokumentácia regiónu
v rozsahu územného obvodu samosprávneho kraja zohľadňujúca ochranu životného prostredia,
krajinné a kultúrne špecifiká a osobitosti riešeného územia regiónu za súčasného
splnenia predpokladov na udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny regiónu, vrátane
vymedzenia vlastných typov krajiny a určenia ich cieľovej kvality spolu s podmienkami
pre ich zachovanie alebo dosiahnutie podľa Dohovoru o krajine Rady Európy, Koncepcia
územného rozvoja regiónu musí byť v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska.
(2) Koncepcia územného rozvoja regiónu určuje najmä
a) štruktúru osídlenia,
b) krajinnú štruktúru,
c) krajinnú infraštruktúru,
d) dopravnú infraštruktúru,
e) technickú infraštruktúru,
f) vybavenosť,
g) kultúrne dedičstvo,
h) ochranu a využívanie prírodných zdrojov,
i) ochranu pred nežiaducimi geologickými javmi, povodňami, požiarmi, environmentálnymi
záťažami, prevenciu závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na
zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a
na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,
j) limity, bariéry a potenciály funkčného využívania územia,
k) vymedzenie oblastí alebo koridorov pre umiestnenie zelenej infraštruktúry
vo verejnom záujme a oblastí alebo koridorov pre umiestnenie stavieb vo verejnom
záujme regionálneho a nadregionálneho významu,
l) územie mikroregiónu, pre ktoré je potrebné spracovať územný plán mikroregiónu,
m) osobitné územia.
§ 21
Územný plán mikroregiónu
(1) Územný plán mikroregiónu je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej
a funkčnej časti územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných hraniciach,
vychádzajúca z potrieb územného rozvoja viacerých obcí alebo iného špecifického územia
najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a tvorby krajiny, ochrany historického
a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu za súčasného splnenia
podmienok pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny mikroregiónu.
(2) Územný plán mikroregiónu obstaráva samosprávny kraj na základe vymedzenia
územia na spracovanie územného plánu mikroregiónu v Koncepcii územného rozvoja regiónu
alebo ho môže obstarať po dohode na žiadosť viacerých obcí. Ak územie vymedzené na
spracovanie územného plánu mikroregiónu zahŕňa územia viacerých samosprávnych krajov,
samosprávne kraje sa dohodnú, ktorý z nich obstará územný plán mikroregiónu. Rozsah
a spôsob súčinnosti na obstarávaní a na úhrade nákladov na obstarávanie územného
plánu mikroregiónu je súčasťou zmluvy medzi samosprávnym krajom a dotknutými obcami.
(3) Pre určenie obsahu územného plánu mikroregiónu sa ustanovenie § 22 ods.
3 použije primerane.
(4) Ak obec alebo jej časť v území, pre ktoré bolo vymedzené územie pre obstaranie
územného plánu mikroregiónu, má spracovaný územný plán obce, samosprávny kraj pri
obstarávaní územného plánu mikroregiónu je povinný rešpektovať záväznú časť územného
plánu obce.
(5) Ak dôjde k podstatným zmenám v území obce, ktorá je súčasťou vymedzeného
územia, pre ktoré bol schválený územný plán mikroregiónu, a toto územie prestáva
spĺňať účel, na ktorý bol spracovaný územný plán mikroregiónu, môže táto obec dať
podnet na obstaranie zmien a doplnkov územného plánu mikroregiónu na účel vyčlenenia
z územného plánu mikroregiónu a obstarať vlastný územný plán obce.
§ 22
Územný plán obce
(1) Územný plán obce je územnoplánovacia dokumentácia územia obce v súlade
s Koncepciou územného rozvoja Slovenska a v súlade s Koncepciou územného rozvoja
regiónu. Obec je povinná mať územný plán obce; táto povinnosť zaniká, ak je celé
územie obce súčasťou územného plánu mikroregiónu. Územný plán obce, ktorá je mestom,
sa nazýva územný plán mesta. Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava
a mesta Košice sa nazýva metropolitný územný plán.
(2) Ak sa na tom dohodnú dve alebo viacero obcí, môžu mať spoločný územný
plán. Spoločný územný plán obstaráva na základe dohody jedna z dotknutých obcí. Takto
spracovaný spoločný územný plán podlieha schváleniu zastupiteľstva všetkých dotknutých
obcí.
(3) Územný plán obce určuje najmä
a) riešené územie a jeho väzby k územiam susediacich obcí a k širšiemu
regiónu a hranicu zastavaného územia obce,
b) urbanistickú koncepciu rozvoja územia, hlavné rozvojové osi a územia,
významné urbanistické, architektonické a krajinné prvky a charakteristiky,
c) urbanistickú štruktúru, najmä spôsob a intenzitu využitia územia, priestorové
a funkčné limity zástavby a podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného
využitia územia,
d) dopravnú infraštruktúru vrátane jej ochranných pásiem a území,
e) technickú infraštruktúru vrátane jej ochranných pásiem a území a bezpečnostných
pásiem,
f) verejné priestory a zelenú infraštruktúru,
g) ochranu zdravých životných podmienok vrátane dostatočných územne priestorových
podmienok pre bývanie s ohľadom na znevýhodnené osoby, alebo zraniteľné osoby, ktorými
sú aj osoby žijúce v priestorovo separovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej
a generačnej chudoby, ochranu verejného zdravia, ochranu prírody, ochranu a tvorbu
krajiny, ochranu vôd, ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, ochranu
a využívanie prírodných zdrojov,
h) ochranu kultúrneho dedičstva najmä vymedzenie národných kultúrnych pamiatok,
archeologických nálezov a archeologických nálezísk a pamiatkových území a miestnych
pamätihodností,
i) ochranu územia obce pred nežiaducimi geologickými javmi, povodňami,
požiarmi, environmentálnymi záťažami, prevenciu závažných priemyselných havárií a
obmedzenie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia
na zmiernenie zmeny klímy na území obce a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,
j) osobitné územia,
k) územia, pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny,
l) vymedzenie plôch na umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom záujme
a plôch a koridorov na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme,
m) zásady a pravidlá bezbariérovosti sídelného prostredia, vrátane bezbariérovosti
dopravnej infraštruktúry a jej ochranných pásem a území, verejných priestorov a trás
pohybu obyvateľstva.
(4) Chránené územia, ochranné pásma, bezpečnostné pásma zriadené podľa osobitných
predpisov,9) územný systém ekologickej stability10) a územia zabezpečujúce ochranu
genetických zdrojov11) sa premietnu do riešenia priestorového usporiadania územia
a funkčného využívania územia.
(5) Záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu je
záväzná na spracovanie územného plánu zóny, pre rozhodovanie o stavebnom zámere podľa
Stavebného zákona a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov.
Ak je územný plán zóny alebo časť územného plánu zóny v rozpore s neskôr schváleným
územným plánom obce, v územnom pláne obce orgán územného plánovania určí, ktorá časť
územného plánu zóny je neplatná, alebo určí, že je neplatný celý územný plán zóny.
V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice možno v dohode uzatvorenej
v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti pre konkrétnu činnosť
dohodnúť odchýlky od záväznej časti územného plánu v rozsahu ustanovenom osobitnými
predpismi o hlavnom meste Slovenskej republiky a o meste Košice; podkladom pre vydanie
záväzného stanoviska z hľadiska súladu navrhovanej stavby zo záväznou časťou územnoplánovacej
dokumentácie je v takom prípade záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu
mikroregiónu s dohodnutými odchýlkami.
(6) Ak územný plán obce alebo územný plán mikroregiónu v záväznej časti určí
novú hranicu zastavaného územia obce, táto sa vyznačí v katastri nehnuteľností; podkladom
na vykonanie zápisu je súpis parciel s vyznačením kódu umiestnenia pozemku, zjednodušený
operát geometrického plánu a uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol schválený
územný plán.
§ 23
Územný plán zóny
(1) Územný plán zóny je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej
a funkčnej časti územia obce, ktorá v súlade s rozvojovými zámermi a požiadavkami
určenými v zadaní stanovuje podrobné podmienky na priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie pre jednotlivé priestorovo-funkčné celky a pozemky. Územný plán zóny musí
byť v súlade so schváleným územným plánom obce alebo územným plánom mikroregiónu,
ak bol spracovaný.
(2) Orgán územného plánovania obstaráva územný plán zóny, ak ide o územie
pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny, alebo ak jeho spracovanie určuje územný
plán obce alebo územný plán mikroregiónu, ak bol spracovaný, alebo ak je potrebné
podrobne riešiť rozvojové zámery alebo činnosti, ktoré majú vplyv na priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie časti územia obce. Územný plán zóny premieta
územný plán obce do podrobnosti, ktorá zodpovedá riešeniu územia časti obce a územnotechnickým
požiadavkám na využívanie územia časti obce, vrátane chránených území, ochranných
pásiem a bezpečnostných pásiem zriadených podľa osobitných predpisov.
(3) Územný plán zóny určuje najmä
a) podmienky pre priestorové usporiadanie
a pre funkčné využívanie v jednotlivých priestorovo funkčných celkoch a pozemkoch
a pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch,
b) podmienky na bezbariérové využívanie verejného priestoru, dopravnej infraštruktúry,
statickej dopravy a trás pohybu obyvateľstva,
c) zelenú infraštruktúru, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny,
d) dopravnú infraštruktúru,
e) technickú infraštruktúru,
f) podmienky minimalizácie negatívnych vplyvov stavieb, nežiadúcich dosahov povodní
a závažných priemyselných havárií, využívania územia na verejné zdravie a kvalitu
života ľudí, na požiarnu bezpečnosť, na civilnú ochranu obyvateľstva a opatrenia
na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,
g) vymedzenie plôch na umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom záujme a plôch
a trás na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZÁVÄZNÉ STANOVISKO
Posúdenie súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie
§ 24
Záväzné stanovisko
(1) Záväzným stanoviskom posudzuje orgán územného plánovania súlad so záväznou
časťou územnoplánovacej dokumentácie. Záväzné stanovisko obsahuje odôvodnenie vyhodnotenie
splnenia podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia
podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
(2) Na účely vydania záväzného stanoviska sa posudzuje súlad so záväznou
časťou územnoplánovacej dokumentácie najnižšieho dostupného stupňa v nasledovnom
vzostupnom poradí:
a) územný plán zóny,
b) územný plán obce,
c) územný plán mikroregiónu,
d) Koncepcia územného rozvoja regiónu,
e) Koncepcia územného rozvoja Slovenska.
(3) Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na základe žiadosti.
(4) Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska
je obec, ak odseky 5 až 7 neustanovujú inak.
(5) Ak obec nemá územný plán, príslušným orgánom územného plánovania na
vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj, v územnom obvode ktorého sa obec
nachádza. V území, pre ktoré bol spracovaný územný plán mikroregiónu, je príslušným
orgánom územného plánovania obec, ak sa nedohodne so samosprávnym krajom, že príslušným
na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je príslušným
orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska aj v časti, v ktorej
územný plán obce nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie
Koncepcie územného rozvoja regiónu.
(6) Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska
na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava je orgán územného plánovania
ustanovený zákonom o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Príslušným orgánom
územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území mesta Košice je mesto
alebo mestská časť, a to podľa toho, kto ako orgán územného plánovania schvaľuje
územnoplánovaciu dokumentáciu.
(7) Ak ide o záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona
k líniovej stavbe dopravnej infraštruktúry, stavbe technickej infraštruktúry alebo
významnej investícii a tieto prechádzajú územím viacerých obcí, príslušným orgánom
územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj, v územnom
obvode ktorého sa obce nachádzajú. Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba
technickej infraštruktúry alebo významná investícia prechádzajú územím viacerých
samosprávnych krajov, samosprávne kraje, v územnom obvode ktorých sa obce nachádzajú,
sa dohodnú, ktorý z nich vydá záväzné stanovisko; ak sa samosprávne kraje nedohodnú,
úrad určí, ktorý samosprávny kraj je príslušný na vydanie záväzného stanoviska. Úrad
je príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska k líniovej
stavbe dopravnej infraštruktúry, stavbe technickej infraštruktúry alebo významnej
investícii prechádzajúcej územím viacerých obcí v časti, v ktorej Koncepcia územného
rozvoja regiónu nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie
Koncepcie územného rozvoja Slovenska.
(8) Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko ako dotknutý orgán
podľa Stavebného zákona12) a na jeho vydávanie sa použije Stavebný zákon, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(9) Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na povoľovanie
iných činností, ak tak ustanoví osobitný predpis, a na jeho vydávanie sa použijú
odseky 1 až 7, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 24a
Záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona
(1) Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán vydáva záväzné stanovisko
a) v konaní o
1. stavebnom zámere vrátane prerokovania stavebného zámeru,12a)
2.
zmene v užívaní stavby,12b)
3. preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie,12c)
4. dodatočnom
povolení stavby,12d)
b) k ohláseniu12e)
1. drobnej stavby,12f) ktorej zastavaná plocha presahuje
25 m2,
2. nových nadzemných a podzemných vedení elektronických komunikačných sietí,12g)
3.
informačnej konštrukcie, ktorej najväčšia informačná plocha je väčšia ako 1,2 m2
a má najviac 20 m2.
(2) Ak stavebný zámer obsahuje súbor stavieb, príslušným na vydanie záväzného
stanoviska je ten orgán územného plánovania, ktorý je príslušný na vydanie záväzného
stanoviska k hlavnej stavbe.
(3) Žiadosť o záväzné stanovisko dotknutého orgánu obsahuje meno a priezvisko
alebo názov a adresu alebo sídlo žiadateľa, stručný opis navrhovanej stavby a vyhodnotenie
súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Prílohou k žiadosti o záväzné
stanovisko k stavebnému zámeru je stavebný zámer.
(4) Ak žiadosť nie je úplná, orgán územného plánovania vyzve žiadateľa
na doplnenie v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti a určí mu primeranú
lehotu na doplnenie. Orgán územného plánovania môže vyzvať žiadateľa na doplnenie
žiadosti len raz. Ak žiadateľ nedoplní žiadosť alebo má orgán územného plánovania
za to, že žiadosť nie je úplná ani po doplnení, vráti žiadosť žiadateľovi v lehote
15 pracovných dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na doplnenie alebo od nedostatočného
doplnenia.
(5) Orgán územného plánovania je povinný vydať záväzné stanovisko dotknutého
orgánu v lehote 30 dní pre stavby, ktoré sa ohlasujú, a pre jednoduché stavby, v
lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa
počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti o vydanie záväzného stanoviska. Orgán územného
plánovania je povinný odoslať záväzné stanovisko bezodkladne po jeho vydaní.
(6) Záväzné stanovisko dotknutého orgánu platí dva roky odo dňa jeho doručenia
žiadateľovi, ak ide o dopravnú infraštruktúru, technickú infraštruktúru, jadrové
zariadenie, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a významnú investíciu, platí päť
rokov odo dňa jeho doručenia žiadateľovi. Záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak
bol počas plynutia doby podľa prvej vety podaný návrh na začatie konania v ktorom
sa záväzné stanovisko má použiť.
(7) Záväzné stanovisko dotknutého orgánu obsahuje meno a priezvisko alebo
názov a adresu alebo sídla stavebníka, stručný opis navrhovanej stavby, vyjadrenie,
či je navrhovaná stavba v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie
s odôvodnením a jeho prílohou je potvrdený stavebný zámer alebo iná dokumentácia,
ku ktorým sa záväzné stanovisko vydáva.
(8) Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu na podnet žiadateľa
tak, že preskúma, či sú splnené podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného
využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Prílohou podnetu
je záväzné stanovisko a návrh stavebného zámeru alebo iná dokumentácia, ku ktorým
bolo záväzné stanovisko vydané.
(9) Úrad si vyžiada do siedmich pracovných dní od doručenia podnetu záväznú
časť územnoplánovacej dokumentácie a vyjadrenie od príslušného orgánu územného plánovania,
ktorý záväzné stanovisko dotknutého orgánu vydal, a to v lehote 15 pracovných dní
odo dňa doručenia žiadosti o vyjadrenie. Úrad preskúma záväzné stanovisko v lehote
30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia alebo márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie
orgánu územného plánovania, a ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou
územnoplánovacej dokumentácie, vydá nové záväzné stanovisko z hľadiska súladu so
záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko
je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, v lehote na
preskúmanie o tom informuje žiadateľa. Záväzné stanovisko vydané úradom podľa druhej
vety nemožno preskúmať.
(10) Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu k stavebnému zámeru
aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa
Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania;
úrad postupuje podľa odseku 9.
(11) Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu k stavebnému zámeru
aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník namieta obsah
záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom; úrad postupuje podľa odseku
9.
(12) Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko,
má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže
sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa
prvej vety má odkladný účinok.
(13) Ak orgán územného plánovania ako dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko
v ustanovenej lehote, má sa za to, že je nečinný.
(14) Pri vydaní záväzného stanoviska na území hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislava orgán územného plánovania postupuje podľa tohto zákona, ak zákon
o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave neustanovuje inak.
(15) Záväzné stanovisko dotknutého orgánu sa nevyžaduje na stavbu pre bezpečnosť
štátu a na stavbu pre obranu štátu mimo vojenských obvodov umiestňovanú v uzavretom
priestore existujúcich stavieb, ak sa nemení funkcia, vonkajšie pôdorysné ohraničenie
a výškové usporiadanie priestoru.
§ 24b
Doložka súladu k projektu stavby podľa Stavebného zákona
(1) Ak si to orgán územného plánovania vyhradí v záväznom stanovisku dotknutého
orgánu k stavebnému zámeru, vydáva doložku súladu k projektu stavby.12h)
(2) Doložkou súladu k projektu stavby vyjadruje orgán územného plánovania
súlad projektu stavby s obsahom záväzného stanoviska orgánu územného plánovania vydaného
k stavebnému zámeru.
(3) Doložka súladu k projektu stavby sa vydáva na žiadosť stavebníka. Prílohou
k žiadosti podľa prvej vety je projekt stavby.
(4) Ak stavebník predloží na prerokovanie stavebného zámeru podľa Stavebného
zákona stavebný zámer spolu s projektom stavby, orgán územného plánovania vydá doložku
súladu k projektu stavby alebo uvedie v záväznom stanovisku dotknutého orgánu, že
si nevyhradzuje vydanie doložky súladu k projektu stavby.
(5) Orgán územného plánovania je povinný vydať doložku súladu k projektu
stavby v lehote 30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby
a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti.
(6) Ak orgán územného plánovania nevydá doložku súladu k projektu stavby
v ustanovenej lehote, má sa za to, že je nečinný.
PIATA ČASŤ
INFORMAČNÝ SYSTÉM
§ 25
(1) Zriaďuje sa informačný systém ako nadrezortný informačný systém verejnej
správy, určený na plnenie úloh územného plánovania, plnenie úloh vo výstavbe a plnenie
iných úloh pri výkone verejnej moci, na ktorých plnenie je potrebné používať údaje
evidované v informačnom systéme.
(2) Verejná časť informačného systému je dostupná prostredníctvom webového
sídla úradu a obsahuje územnoplánovaciu dokumentáciu, informácie o území poskytnuté
orgánmi územného plánovania na zverejnenie, rozhodnutia a záväzné stanoviská orgánov
územného plánovania, vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov a digitálny
obraz Slovenskej republiky v rozsahu, v akom jeho verejné sprístupnenie nemožno využiť
na ohrozenie činnosti informačného systému, alebo ohrozenie bezpečnosti alebo obrany
Slovenskej republiky.
(3) Neverejná časť informačného systému obsahuje nástroje a funkcionality
potrebné na vykonávanie a spracovanie činností územného plánovania podľa tohto zákona
a na konanie o výstavbe a výkon štátneho stavebného dohľadu podľa Stavebného zákona
oprávnenými osobami v rozsahu im udelených oprávnení, a slúži na úradnú komunikáciu.
K neverejnej časti informačného systému zriadi úrad oprávnenej osobe prístup umožňujúci
automatizovaný spôsob komunikácie formou registrácie. Oprávnenou osobou podľa predchádzajúcej
vety je
a) orgán územného plánovania,
b) odborne spôsobilá osoba,
c) spracovateľ,
d) dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba v rozsahu svojich oprávnení podľa tohto
zákona v súvislosti s obstarávaním, spracovaním a prerokovaním územnoplánovacích
podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
e) dotknutá verejnosť v štádiu prerokovania územnoplánovacej dokumentácie podľa §
31,
f) osoby podľa Stavebného zákona v rozsahu svojich oprávnení v konaní vo výstavbe
a pri výkone štátneho stavebného dohľadu podľa Stavebného zákona, iní špecialisti,
potrební na vypracovanie projektovej dokumentácie a jej kompletizáciu a na vykonanie
činností v predprojektovej príprave stavby, pri povoľovaní a zhotovovaní stavby a
pri jej kolaudácii,
g) osoba podľa odseku 6, v rozsahu údajov z digitálneho obrazu Slovenskej republiky,
h) osoba podľa osobitného predpisu, v rozsahu plnenia povinností poskytovať údaje
do informačného systému, alebo inej časti údajovej základne informačného systému,
alebo v rozsahu výkonu práva údaje z nich získavať.
(4) Hlavným aktívom informačného systému je digitálny obraz Slovenskej
republiky, ktorý je založený na základnej báze údajov pre geografický informačný
systém. Úrad je oprávnený zabezpečiť tvorbu a správu údajovej základne pre informačný
systém, najmä je oprávnený zabezpečiť snímkovanie Zeme a tematické mapovanie objektov
a javov nad rámec základnej bázy údajov pre geografický informačný systém. Digitálnym
obrazom Slovenskej republiky je digitálny obraz povrchu Slovenskej republiky a skutočných
objektov a javov, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky
v určitom čase. Digitálny obraz Slovenskej republiky tvoria
a) údaje popisujúce skutočný
povrch Slovenskej republiky, objekty a javy, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú
k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase,
b) údaje umožňujúce vizualizáciu povrchu, objektov a javov podľa písmena a),
c) údaje popisujúce vzájomné vzťahy povrchu, objektov a javov podľa písmena a) a
d) nástroje zabezpečujúce aktualizáciu údajov podľa písmen a) až c).
(5) Digitálny obraz Slovenskej republiky v časti povrchu Slovenskej republiky
sa považuje za úplný a zodpovedajúci skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Digitálny
obraz Slovenskej republiky v časti skutočných objektov a javov, ktoré sa priamo alebo
nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase, sa považuje za úplný
a zodpovedajúci skutočnosti k tomuto času, kým nie je preukázaný opak. Ustanovenia
prvej a druhej vety neplatia pre vzájomnú identifikáciu údajov digitálneho obrazu
Slovenskej republiky a súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností na určenie
hranice pozemkov a vykonávanie zmien hraníc pozemkov v katastri nehnuteľností. Proti
tomu, kto sa v dobrej viere spolieha na digitálny obraz Slovenskej republiky v rozsahu
podľa prvej a druhej vety, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné
alebo nezodpovedajúce skutočnosti.
(6) Ak sa pri výkone verejnej moci alebo pri plnení zákonnej povinnosti evidujú,
zisťujú, preukazujú alebo inak spracúvajú údaje obsiahnuté v digitálnom obraze Slovenskej
republiky v rozsahu, v ktorom sa považuje za úplný a zodpovedajúci skutočnosti, sú
orgán verejnej moci a osoba, ktorej je zákonná povinnosť uložená, povinní príslušné
údaje použiť v podobe a hodnote, ktorá je zhodná s podobou a hodnotou údaja v digitálnom
obraze Slovenskej republiky.
(7) Informačný systém používa v textovej a grafickej forme digitálny obraz
Slovenskej republiky, iné údaje vytvorené činnosťou úradu a aj tieto údaje:
a) územnoplánovacie podklady,
b) územnoplánovaciu dokumentáciu a údaje o jej schválení orgánom územného
plánovania,
c) vybrané údaje katastra nehnuteľností v rozsahu potrebnom pre činnosti
územného plánovania a výstavby,
d) základnú bázu údajov pre geografický informačný systém,13)
e) priestorové údaje a služby priestorových údajov vrátane ich metaúdajov,14)
f) údaje dopravnej infraštruktúry,
g) údaje technickej infraštruktúry,
h) vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov,
i) dokumentáciu stavby podľa Stavebného zákona,
j) ďalšie vybrané údaje evidované v registroch, zákonom ustanovených evidenciách
alebo na základe zákona vedených evidenciách a v súboroch údajov zo zákonom vykonávanej
činnosti (ďalej len "iný zdroj údajov") vyžiadané podľa § 38 ods. 4.
(8) Okrem údajov podľa odseku 7 informačný systém obsahuje register odborne
spôsobilých osôb a register výstavby podľa Stavebného zákona; tým nie je dotknuté
plnenie úloh orgánov verejnej moci ako správcov informačných systémov verejnej správy
podľa osobitných predpisov.
(9) Úrad poskytuje údaje z informačného systému, vrátane osobných údajov
orgánom verejnej moci v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne
a bez súhlasu dotknutých osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu podľa osobitných
predpisov. Úrad dohodou upraví konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania
údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov
a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovania údajov.
(10) Registráciu v informačnom systéme je možné vykonať prostredníctvom funkcie
informačného systému, na to určenej alebo súčasne so zápisom do registra odborne
spôsobilých osôb podľa § 13.
(11) Úrad zruší registráciu v informačnom systéme, ak dôjde k vyčiarknutiu
osoby z registra odborne spôsobilých osôb alebo na základe žiadosti; po zrušení registrácie
sa osobný profil vyznačí ako neaktívny.
(12) Elektronickým výpisom z informačného systému o záväzných podmienkach
vyplývajúcich z územnoplánovacej dokumentácie pre vybrané územie je výpis zo záväznej
časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorý pozostáva v grafickej forme z výrezu regulačného
výkresu priestorovej a funkčnej regulácie územia a v textovej forme z regulačného
listu príslušného priestorovo-funkčného celku.
(13) Úrad môže poskytovať elektronické služby, ktoré spočívajú v
a) spracovaní
a poskytovaní informácií z údajov evidovaných v informačnom systéme nad rámec informácií,
ktoré sú z informačného systému verejne dostupné,
b) poskytovaní verejného testovacieho prostredia.
(14) Na účely tohto zákona je verejným testovacím prostredím funkcionalita
informačného systému, ktorá simuluje prostredie informačného systému a jeho fungovanie,
využíva údaje v ňom evidované a slúži na činnosti tretích osôb.
(15) Elektronické služby podľa odseku 13 úrad poskytuje
a) na základe písomnej
dohody,
b) prioritne na účely vedeckej, výskumnej alebo analytickej činnosti v oblasti územného
plánovania alebo výstavby, na účely činností, ktoré prispievajú k rozvoju digitálnej
ekonomiky, alebo činností, ktoré zlepšujú poskytovanie elektronických služieb verejnej
správy,
c) za úhradu; to neplatí, ak ide o poskytovanie osobám, ktoré sú oslobodené od správnych
poplatkov, a osobám, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
(16) Úrad zabezpečí, aby poskytovaním elektronických služieb podľa odseku
13 nedošlo k ohrozeniu alebo obmedzeniu bezpečnosti, plynulosti a spoľahlivosti prevádzky
informačného systému, k znemožneniu alebo sťaženiu plnenia povinností spojených s
ochranou údajov v ňom evidovaných a nedošlo k poskytnutiu údajov, ktorých poskytnutím
by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia osôb, obrany, bezpečnosti a vnútorného
poriadku Slovenskej republiky, k ohrozeniu plnenia úloh spravodajskej služby alebo
k odhaleniu jej zdrojov a prostriedkov. Verejné testovacie prostredie nesmie obsahovať
osobné údaje.
(17) Ak sa pri tvorbe alebo aktualizácii údajovej základne informačného systému
vykonávajú geodetické a kartografické činnosti, podmienky ich vykonávania podľa osobitného
predpisu o geodézii a kartografii musia byť dodržané.
ŠIESTA ČASŤ
PROCES ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA
§ 26
Všeobecné ustanovenie
Proces územného plánovania podľa tohto zákona sa uskutočňuje elektronicky
prostredníctvom informačného systému, ak tento zákon alebo zákon o e-Governmente
neustanovuje inak.
Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie
§ 27
(1) Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie je činnosť orgánu územného
plánovania, ktorú vykonáva prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, na zabezpečenie
územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov
a najmenej raz za štyri roky na zabezpečenie správy o stave územnoplánovacej dokumentácie,
z vlastného podnetu alebo z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(2) Orgán územného plánovania rozhodne o obstaraní územnoplánovacej dokumentácie
alebo zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie na základe správy o stave územnoplánovacej
dokumentácie.
(3) Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa tieto činnosti:
a) obstaranie a spracovanie územnoplánovacích podkladov,
b) prípravné práce, obstaranie a spracovanie zadania a jeho predloženie
na schválenie,
c) obstaranie a spracovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie,
d) prerokovanie a schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
(4) Náklady spojené s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích
podkladov sú náklady orgánu územného plánovania, ktorý ich obstaráva. Orgán územného
plánovania môže požadovať čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov za obstaranie územnoplánovacej
dokumentácie od orgánov štátnej správy, orgánov samosprávnych krajov, obcí, fyzických
osôb alebo právnických osôb, z ktorých podnetu sa obstaráva, alebo ktorých potreba
vyvolala obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacích podkladov.
§ 28
Obstarávanie územnoplánovacích podkladov
(1) Východiskovým podkladom pre obstaranie návrhu územnoplánovacej dokumentácie
sú územnoplánovacie podklady.
(2) Orgán územného plánovania obstaráva územnoplánovacie podklady na
základe vlastného podnetu alebo na základe podnetu inej osoby v rozsahu a obsahu
potrebnom na
a) zistenie potreby obstarania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie,
b) vypracovanie správy o stave územnoplánovacej dokumentácie,
c) obstaranie a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a obstaranie
a spracovanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.
(3) Orgán územného plánovania obstaráva územnoplánovacie podklady na základe
existujúcich údajov o území vedených v informačnom systéme alebo na základe prieskumu
územia vlastným zisťovaním. Údajmi o území sú údaje o stave územia a súvisiacich
právach, povinnostiach a obmedzeniach a údaje o zámeroch na uskutočnenie zmien na
území. Orgán územného plánovania môže použiť aj územnoplánovací podklad spracovaný
na základe dohody s inou osobou, ak takto spracovaný územnoplánovací podklad spĺňa
podmienky kladené na osobu, ktorá je oprávnená ho spracovať, na jeho obsah a spôsob
spracovania podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
na jeho vykonanie.
(4) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného
rozvoja Slovenska a orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného
rozvoja regiónu je povinný pred spracovaním návrhu územnoplánovacej dokumentácie
obstarať krajinnoplánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu.
(5) Údaje o území, v rozsahu, v akom nimi disponuje a ktoré nie sú obsahom
informačného systému, je na požiadanie orgánu územného plánovania pre potreby obstarávania
územnoplánovacích podkladov povinný poskytnúť v lehote do 21 dní za úhradu nevyhnutných
nákladov na vyhotovenie ich kópií a doručenie, ak ich neposkytuje do samostatných
informačných miest podľa osobitných predpisov,15)
a) dotknutý orgán,
b) dotknutá právnická osoba alebo
c) iná osoba zriadená alebo založená orgánom verejnej moci.
(6) Údaje podľa odseku 5, ktoré podliehajú ochrane utajovaných skutočností,
možno poskytnúť len za splnenia podmienok a spôsobom, ktorým nemožno ohroziť ochranu
utajovaných skutočností, citlivých informácií alebo plnenie úloh spravodajských služieb.
(7) Dotknuté orgány, dotknuté právnické osoby a iné osoby, ktoré poskytli
údaje o území, sú zodpovedné za ich správnosť, úplnosť a aktuálnosť v čase ich poskytnutia.
Zodpovednosť za prípadné škody vzniknuté na základe poskytnutých údajov, ktoré preukázateľne
nezodpovedajú skutočnosti, nesú osoby podľa prvej vety. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť
osôb podľa prvej vety sa považujú prekážky, mimoriadne okolnosti a udalosti, ktoré
nastali nezávisle od ich vôle a z pôsobenia vyššej moci.
(8) Spracovateľ je oprávnený použiť údaje o území výlučne na spracovanie
územnoplánovacích podkladov a ich aktualizácie.
(9) Orgán územného plánovania je povinný sprístupniť obstarané územnoplánovacie
podklady v informačnom systéme a pravidelne ich aktualizovať o nové údaje v území
najmenej však raz za štyri roky.
§ 29
Prípravné práce
(1) Prípravné práce zahŕňajú
a) sústredenie podnetov, územnoplánovacích podkladov a iných relevantných
podkladov, ak boli spracované, ktoré možno použiť na prípravu územnoplánovacej dokumentácie,
b) vyhodnotenie podnetov a podkladov podľa písmena a) z hľadiska ich
aktuálnosti a miery ich použitia pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie v
spolupráci s dotknutým orgánom a dotknutou právnickou osobou,
c) výber spracovateľa a odborne spôsobilej osoby,
d) vypracovanie analýzy a syntézy údajov o území a výkresu problémových
javov, ak je potrebný; výkresom problémových javov sa rozumie priemet stretov záujmov
v riešenom území, vyjadrujúci limity funkčného využívania územia a priestorového
usporiadania územia vyplývajúce z osobitných predpisov, správnych rozhodnutí, z rozvojových
zámerov a z najdôležitejších problémov a požiadaviek, ktoré je potrebné na území
riešiť, do zodpovedajúceho mapového diela,
e) vypracovanie zadania orgánom územného plánovania v spolupráci s odborne
spôsobilou osobou a zverejnenie oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej
dokumentácie a jej zmien a doplnkov.
(2) Oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie obsahuje
a) zadanie podľa § 17,
b) výzvu na podanie písomných podnetov, návrhov a pripomienok,
c) meno a priezvisko kontaktnej osoby, ktorou je odborne spôsobilá osoba.
(3) Oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a jej
zmien a doplnkov obsahuje aj údaje oznámenia o strategickom dokumente podľa zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré orgán územného plánovania zašle
príslušnému orgánu posudzovania vplyvov na účel určenia rozsahu hodnotenia podľa
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
(4) Príslušný orgán posudzovania vplyvov zverejní oznámenie o strategickom
dokumente po posúdení úplnosti postupom podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie.
(5) Orgán územného plánovania zverejní na svojom webovom sídle, úradnej
tabuli a v mieste obvyklým spôsobom oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej
dokumentácie a oznámenie o strategickom dokumente bezodkladne po jeho posúdení úplnosti
príslušným orgánom posudzovania vplyvov najmenej na 30 dní. V lehote podľa prvej
vety je možné podávať podnety, návrhy a pripomienky podľa odseku 2 písm. b). Oznámenie
o začatí obstarávania územného plánu zóny doručí orgán územného plánovania vlastníkom
nehnuteľností a správcom nehnuteľností na riešenom území verejnou vyhláškou.
(6) Po uplynutí lehoty podľa odseku 5 príslušný orgán posudzovania vplyvov
určí rozsah hodnotenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
ktorý prerokuje s orgánom územného plánovania.
(7) Orgán územného plánovania po skončení prerokovania zadania podľa odseku
5 vyhodnotí pripomienky z prerokovania a upraví zadanie podľa výsledku prerokovania.
(8) Upravený návrh zadania predloží orgán územného plánovania schvaľujúcemu
orgánu územného plánovania na schválenie. Schválené zadanie orgán územného plánovania
zverejní na svojom webovom sídle, úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom.
(9) Schválené zadanie je záväzným podkladom na vypracovanie návrhu územnoplánovacej
dokumentácie alebo vypracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.
Schválené zadanie stráca platnosť po uplynutí dvoch rokov od schválenia, ak sa nezačalo
s obstarávaním návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo návrhu zmien a doplnkov
územnoplánovacej dokumentácie.
§ 30
Stavebná uzávera
(1) V čase obstarávania územnoplánovacej dokumentácie môže orgán územného
plánovania podľa § 6 ods. 2 písm. b) pre riešené územie alebo jeho časť rozhodnúť
o zákaze výstavby alebo obmedzení výstavby (ďalej len "stavebná uzávera") z dôvodu
zabezpečenia budúceho využívania územia podľa pripravovanej územnoplánovacej dokumentácie.
Stavebná uzávera sa nevzťahuje na vykonávanie udržiavacích prác a na obhospodarovanie
poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov.
(2) Rozhodnutie o stavebnej uzávere možno vydať najskôr po zverejnení oznámenia
o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmien a doplnkov a
najneskôr pred začatím prerokovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo jej
zmien a doplnkov.
(3) Rozhodnutie o stavebnej uzávere musí obsahovať odôvodnenie, prečo je
stavebná uzávera na zabezpečenie budúceho využívania územia podľa pripravovanej územnoplánovacej
dokumentácie alebo jej zmien a doplnkov nevyhnutná, a dobu, na ktorú sa stavebná
uzávera vyhlasuje.
(4) V konaní o stavebnej uzávere sa účastníkom konania, ktorými sú vlastník
nehnuteľnosti a správca nehnuteľnosti na riešenom území, doručuje verejnou vyhláškou.
Orgán územného plánovania zverejní rozhodnutie o stavebnej uzávere po jeho doručení
účastníkom aj na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým
spôsobom. Proti rozhodnutiu o stavebnej uzávere možno podať odvolanie v lehote 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Orgán územného plánovania, ktorý napadnuté rozhodnutie
o stavebnej uzávere vydal, podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých
dôkazov, vyjadrí sa k obsahu odvolania a vec odstúpi na ďalšie konanie úradu.
(5) Stavebnú uzáveru možno vyhlásiť až na dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere, najdlhšie však do dňa schválenia
územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmien a doplnkov. Orgán územného plánovania
môže dobu vyhlásenia stavebnej uzávery predĺžiť najviac o 12 mesiacov, a to zmenou
rozhodnutia o stavebnej uzávere; na túto zmenu sa primerane použijú ustanovenia o
rozhodnutí o stavebnej uzávere.
(6) Stavebná uzávera sa netýka stavby, ku ktorej bolo pred vydaním rozhodnutia
o stavebnej uzávere vydané súhlasné záväzné stanovisko podľa § 24.
(7) zrušený od 1.4.2025
§ 31
Spracovanie a prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie
(1) Návrh územnoplánovacej dokumentácie spracúva spracovateľ na základe
zadania a výkresu problémových javov, ak bol spracovaný, a rozsahu hodnotenia podľa
osobitného predpisu, ktorý je pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie záväzný.
Návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu
spracúva spracovateľ vždy aj na základe spracovanej krajinnoplánovacej štúdie alebo
jej aktualizácie.
(2) Návrh územnoplánovacej dokumentácie spolu so správou o hodnotení strategického
dokumentu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pred jeho prerokovaním
doručí orgán územného plánovania príslušnému dotknutému orgánu územnej samosprávy
na účel získania stanoviska z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej
dokumentácie vyššieho stupňa. Dotknutý orgán územnej samosprávy zaujme v lehote 15
pracovných dní stanovisko, ktoré doručí orgánu územného plánovania a príslušnému
orgánu posudzovania vplyvov.
(3) Po doručení stanoviska príslušného dotknutého orgánu územnej samosprávy
o súlade návrhu územnoplánovacej dokumentácie so záväznou časťou územnoplánovacej
dokumentácie vyššieho stupňa, orgán územného plánovania doručí návrh územnoplánovacej
dokumentácie spolu so správou o hodnotení strategického dokumentu bezodkladne príslušnému
orgánu posudzovania vplyvov. Ak návrh územnoplánovacej dokumentácie nie je v súlade
so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, orgán územného
plánovania ho musí upraviť.
(4) Príslušný orgán posudzovania vplyvov po doručení návrhu územnoplánovacej
dokumentácie spolu so správou o hodnotení strategického dokumentu posúdi úplnosť
správy o hodnotení strategického dokumentu a zverejní správu o hodnotení strategického
dokumentu a návrh územnoplánovacej dokumentácie podľa zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie.
(5) Orgán územného plánovania v lehote troch dní po doručení oznámenia
o zverejnení podľa odseku 4 oznámi verejnosti prerokovanie návrhu územnoplánovacej
dokumentácie podľa § 18 ods. 4 písm. b) až e) zverejnením oznámenia o prerokovaní
návrhu územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len "oznámenie o začatí prerokovania")
spolu so správou o hodnotení strategického dokumentu prostredníctvom verejnej časti
informačného systému, na jeho webovom sídle, na úradnej tabuli a v mieste obvyklým
spôsobom. Ak ide o prerokovanie Koncepcie územného rozvoja regiónu a územného plánu
mikroregiónu, príslušný orgán územného plánovania požiada dotknutú obec o zverejnenie
oznámenia o prerokovaní a správy o hodnotení strategického dokumentu na jej webovom
sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom. Oznámenie o začatí prerokovania
územného plánu zóny orgán územného plánovania doručí vlastníkovi nehnuteľnosti a
správcovi nehnuteľností na riešenom území verejnou vyhláškou. Na podávanie pripomienok
verejnosti orgán územného plánovania určí v oznámení o začatí prerokovania lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania.
(6) Orgán územného plánovania v lehote troch dní po doručení oznámenia
o zverejnení podľa odseku 4 doručí oznámenie o začatí prerokovania dotknutým orgánom
a dotknutým právnickým osobám. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán územného
plánovania určí v oznámení o začatí prerokovania lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako 30 dní od doručenia oznámenia o začatí prerokovania; ak sa v tejto lehote nevyjadria
alebo ak v tejto lehote nepožiadajú orgán územného plánovania o predĺženie lehoty
s odôvodnením najviac o 30 dní, rozumie sa, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie
nemajú pripomienky.
(7) Dotknutý orgán štátnej správy v rozsahu svojich kompetencií po doručení
oznámenia o začatí prerokovania zaujme v určenej lehote stanovisko, ktoré doručí
orgánu územného plánovania.
(8) Dotknutý orgán štátnej správy je v stanovisku podľa odseku 7 oprávnený
uplatňovať pripomienky a podmienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a kompetencií.
Dotknutý orgán štátnej správy je povinný uviesť v stanovisku ustanovenia právneho
predpisu, na ktorého základe uplatňuje svoju pôsobnosť a obsah stanoviska odôvodniť.
(9) Dotknutý orgán územnej samosprávy zaujme v určenej lehote po doručení
oznámenia o začatí prerokovania stanovisko, ktoré doručí orgánu územného plánovania,
z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa
alebo z hľadiska súladu s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorej územie susedí s
územím riešeným návrhom územnoplánovacej dokumentácie.
(10) Dotknutá právnická osoba zaujme v určenej lehote po doručení oznámenia
o začatí prerokovania stanovisko, ktoré doručí orgánu územného plánovania, v rozsahu
vplyvov na infraštruktúru, ktorej je vlastníkom, správcom alebo prevádzkovateľom.
(11) Orgán územného plánovania, ktorého hranica územného obvodu susedí
s iným štátom, oznámi prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie príslušnému
orgánu územného plánovania susediaceho štátu spolu s výzvou na doručenie stanoviska
do 30 dní odo dňa doručenia.
(12) Prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie podľa § 18 ods.
4 písm. b) až e) a správy o hodnotení strategického dokumentu sa na účel podrobnejšieho
vysvetlenia cieľov a obsahu uskutočňuje aj na verejnom prerokovaní. Orgán územného
plánovania v oznámení o začatí prerokovania určí spôsob, miesto a čas uskutočnenia
verejného prerokovania, na ktorom sa zúčastní odborne spôsobilá osoba a spracovateľ,
ktorí zabezpečia všeobecne zrozumiteľný odborný výklad navrhovaného riešenia v území.
Orgán územného plánovania zabezpečí, aby odo dňa oznámenia verejného prerokovania
bol návrh územnoplánovacej dokumentácie prístupný k nahliadnutiu v jeho sídle a na
jeho webovom sídle.
(13) Orgán územného plánovania prostredníctvom odborne spôsobilej osoby
v súčinnosti so spracovateľom prerokuje pripomienky zo stanoviska s dotknutým orgánom
a s dotknutou právnickou osobou; to neplatí, ak obsah stanoviska nepatrí do pôsobnosti
dotknutého orgánu a dotknutej právnickej osoby alebo stanovisko neobsahuje odôvodnenie,
vtedy orgán územného plánovania neakceptované pripomienky nemusí prerokovať a dosiahnutie
dohody nie je podmienkou ďalšieho postupu. Ak sú predmetom stanoviska pripomienky
dotknutého orgánu štátnej správy, tieto pripomienky musí orgán územného plánovania
prerokovať vždy a dosiahnutie dohody je podmienkou ďalšieho postupu.
(14) Ak v prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie sú stanoviská
dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb vzájomne rozporné alebo je rozpor
medzi názorom orgánu územného plánovania alebo názorom spracovateľa a stanoviskom
dotknutého orgánu alebo dotknutej právnickej osoby a nedokážu dosiahnuť dohodu, orgán
územného plánovania požiada o zaujatie stanoviska nadradený dotknutý orgán. Nadradený
dotknutý orgán môže potvrdiť alebo zmeniť stanovisko dotknutého orgánu. Ak sa rozpor
nepodarilo odstrániť ani prerokovaním s nadradeným dotknutým orgánom, požiada orgán
územného plánovania o odstránenie rozporu a zaujatie stanoviska úrad. Úrad prerokuje
rozpor s príslušným nadradeným ústredným orgánom štátnej správy a zaujme stanovisko
v lehote 21 dní od doručenia žiadosti. Dosiahnutie dohody a odstránenie rozporu s
dotknutým orgánom štátnej správy je podmienkou ďalšieho postupu.
(15) Orgán územného plánovania zabezpečí vyhodnotenie všetkých uplatnených
pripomienok prostredníctvom odborne spôsobilej osoby v súčinnosti so spracovateľom
a spracuje návrh správy o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie, ktorej
prílohou je vyhodnotenie všetkých uplatnených pripomienok. O neakceptovaní pripomienky
verejnosti informuje orgán územného plánovania fyzickú osobu alebo právnickú osobu,
ktorá pripomienku uplatnila, spolu s odôvodnením neakceptovania.
(16) Návrh správy o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie
obsahuje aj vyhodnotenie, či
a) návrh územnoplánovacej dokumentácie je v súlade so
záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,
b) postup obstarávania územnoplánovacej dokumentácie je v súlade s týmto zákonom
a s osobitnými predpismi.
(17) Orgán územného plánovania doručí návrh správy o prerokovaní návrhu
územnoplánovacej dokumentácie príslušnému orgánu posudzovania vplyvov na účel odborného
posúdenia a vypracovania záverečného stanoviska posúdenia strategického dokumentu
podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
(18) Príslušný orgán posudzovania vplyvov po posúdení návrhu správy o prerokovaní
návrhu územnoplánovacej dokumentácie a vypracovaní záverečného stanoviska posúdenia
strategického dokumentu toto stanovisko zverejní a zašle podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie.
(19) Orgán územného plánovania najneskôr v lehote troch dní po doručení
oznámenia o zverejnení podľa odseku 18 zverejní záverečné stanovisko posúdenia strategického
dokumentu na svojom webovom sídle, úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom na
15 dní. Ak ide o Koncepciu územného rozvoja regiónu a územného plánu mikroregiónu,
príslušný orgán územného plánovania požiada dotknutú obec o zverejnenie záverečného
stanoviska posúdenia strategického dokumentu na jej webovom sídle, na úradnej tabuli
a iným v mieste obvyklým spôsobom. Záverečné stanovisko posúdenia strategického dokumentu
územného plánu zóny orgán územného plánovania doručí vlastníkovi nehnuteľnosti a
správcovi nehnuteľnosti na riešenom území verejnou vyhláškou.
(20) Orgán územného plánovania prostredníctvom spracovateľa zabezpečí úpravu
návrhu územnoplánovacej dokumentácie podľa správy o prerokovaní návrhu územnoplánovacej
dokumentácie a záverečného stanoviska posúdenia strategického dokumentu.
(21) Orgán územného plánovania pred predložením na schválenie zašle spracovaný
návrh územnoplánovacej dokumentácie spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej
dokumentácie príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu na účel získania súhlasu
podľa osobitného predpisu.16) Príslušný orgán podľa predchádzajúcej vety zašle súhlas
s návrhom územnoplánovacej dokumentácie v lehote 30 dní od doručenia návrhu územnoplánovacej
dokumentácie; ak sa v tejto lehote nevyjadrí, rozumie sa, že s návrhom územnoplánovacej
dokumentácie súhlasí.
(22) Orgán územného plánovania pred predložením na schválenie zašle spracovaný
návrh územnoplánovacej dokumentácie spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej
dokumentácie úradu na účel získania stanoviska z hľadiska dodržania postupov podľa
tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov. Úrad zaujme stanovisko v lehote
30 dní od doručenia návrhu územnoplánovacej dokumentácie; ak sa v tejto lehote nevyjadrí,
rozumie sa, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemá pripomienky.
(23) Orgán územného plánovania pred predložením na schválenie zašle spracovaný
návrh územnoplánovacej dokumentácie spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej
dokumentácie príslušnému samosprávnemu kraju na účel získania stanoviska z hľadiska
súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Príslušný
samosprávny kraj zaujme stanovisko v lehote 30 dní od doručenia návrhu územnoplánovacej
dokumentácie; ak sa v tejto lehote nevyjadrí, rozumie sa, že k návrhu územnoplánovacej
dokumentácie nemá pripomienky.
(24) Orgán územného plánovania pred predložením na schválenie zašle spracovaný
návrh územnoplánovacej dokumentácie spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej
dokumentácie, súhlasom podľa odseku 21 a stanoviskami podľa odsekov 22 a 23 príslušnému
orgánu posudzovania vplyvov na účel získania stanoviska z hľadiska dodržania podmienok
záverečného stanoviska posúdenia strategického dokumentu. Príslušný orgán posudzovania
vplyvov zaujme stanovisko v lehote 30 dní od doručenia návrhu územnoplánovacej dokumentácie;
ak sa v tejto lehote nevyjadrí, rozumie sa, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie
nemá pripomienky.
(25) Ak na základe výsledku prerokovania sa návrh územnoplánovacej dokumentácie
podstatne zmení, orgán územného plánovania upravený návrh územnoplánovacej dokumentácie
opätovne prerokuje podľa odsekov 2 až 24; ak sú pochybnosti, či ide o podstatnú zmenu
návrhu, orgán územného plánovania požiada o stanovisko úrad a príslušný orgán posudzovania
vplyvov.
(26) Dotknutý orgán je viazaný vlastným stanoviskom vydaným v rámci predchádzajúceho
prerokovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí, ak došlo k technickej
chybe v písaní, počítaní alebo inej zrejmej chybe alebo zrejmej nesprávnosti, ak
došlo k zmene ustanovenia právneho predpisu, na ktorého základe vydal stanovisko,
ak sa podstatne zmenili okolnosti alebo podklady, na ktorých základe vydal stanovisko,
alebo ak došlo k zmene požiadaviek na zabezpečenie obrany štátu alebo bezpečnosti
štátu.
(27) Po prerokovaní návrhu príslušnej územnoplánovacej dokumentácie, spracovaní
správy o výsledku prerokovania, získania súhlasu podľa odseku 21 a získania kladných
stanovísk podľa odsekov 22 až 24 je orgán územného plánovania oprávnený návrh príslušnej
územnoplánovacej dokumentácie predložiť na schválenie schvaľujúcemu orgánu územného
plánovania. Ak dôjde k predloženiu a schváleniu návrhu územnoplánovacej dokumentácie
bez splnenia podmienky podľa prvej vety, takáto územnoplánovacia dokumentácia je
v celom rozsahu neplatná.
(28) Pri prerokovaní návrhu Koncepcie územného rozvoja Slovenska sa postupuje
podľa odsekov 1 až 27 primerane.
§ 32
Vyhodnotenie územnoplánovacej dokumentácie
(1) Orgán územného plánovania je povinný sústavne sledovať a vyhodnotiť
územnoplánovaciu dokumentáciu, doručené podnety na zmeny a doplnky územnoplánovacej
dokumentácie a najmenej raz za štyri roky vypracovať správu o stave územnoplánovacej
dokumentácie, na ktorej základe rozhodne o potrebe a rozsahu obstarávania zmien a
doplnkov územnoplánovacej dokumentácie alebo obstarávania novej územnoplánovacej
dokumentácie.
(2) Orgán územného plánovania sa každým doručeným podnetom na zmeny a doplnky
územnoplánovacej dokumentácie musí zaoberať a vyhodnotiť ho. Orgán územného plánovania
doručené podnety hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý podnet jednotlivo a všetky
podnety v ich vzájomnej súvislosti. Ak orgán územného plánovania doručený podnet
vyhodnotí ako opodstatnený, zaradí ho do evidencie podnetov v informačnom systéme.
O zaradení alebo nezaradení doručeného podnetu do evidencie podnetov orgán územného
plánovania informuje osobu, ktorá podnet podala do 30 dní od jeho doručenia.
(3) Ak je orgán územného plánovania nečinný a v určenej lehote nevyhodnotí
doručený podnet, je osoba, ktorá podala podnet, oprávnená požiadať o preskúmanie
postupu úrad, ktorý v lehote 30 dní od podania žiadosti zaujme stanovisko, či sa
orgán územného plánovania má podnetom zaoberať; stanovisko nie je rozhodnutím v správnom
konaní.
(4) Správu o stave územnoplánovacej dokumentácie spracúva orgán územného
plánovania prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na základe hodnotenia platnej
územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov a evidencie podnetov.
Orgán územného plánovania pri vyhodnotení evidovaných podnetov posudzuje ich aktuálnosť
a mieru použitia pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.
(5) Orgán územného plánovania zašle správu o stave územnoplánovacej dokumentácie
pred jej zverejnením úradu na účel získania stanoviska z hľadiska dodržania postupov
podľa tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov. Úrad zaujme stanovisko
v lehote 30 dní od doručenia správy o stave územnoplánovacej dokumentácie inak je
orgán územného plánovania oprávnený správu zverejniť.
(6) Orgán územného plánovania zašle správu o stave územnoplánovacej dokumentácie
pred jej zverejnením príslušnému orgánu územného plánovania na účel získania stanoviska
z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa.
Príslušný orgán územného plánovania zaujme stanovisko v lehote 30 dní od doručenia
správy o stave územnoplánovacej dokumentácie inak je orgán územného plánovania oprávnený
správu zverejniť.
(7) Orgán územného plánovania upraví správu o stave územného plánovania
po zohľadnení stanovísk podľa odsekov 5 a 6 a zverejní ju prostredníctvom informačného
systému na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom.
(8) Správa o stave územnoplánovacej dokumentácie je podkladom pre rozhodnutie
príslušného schvaľujúceho orgánu územného plánovania o obstaraní zmien a doplnkov
územnoplánovacej dokumentácie alebo o obstaraní novej územnoplánovacej dokumentácie.
(9) Správu o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska schvaľuje vláda.
§ 33
Obstarávanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie
(1) Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie obstaráva orgán územného
plánovania podľa potreby tak, aby opodstatnený písomný podnet na zmeny a doplnky
doručený orgánu územného plánovania bol zaradený do obstarávania návrhu zmien a doplnkov
najneskôr pri obstarávaní a spracovaní správy o stave územnoplánovacej dokumentácie;
to neplatí, ak ide o obstarávanie zmien a doplnkov územného plánu obce alebo územného
plánu zóny na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme po uhradení nákladov na obstarávanie
zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce osobou, ktorá dala podnet na
obstarávanie zmien a doplnkov územného plánu obce.
(2) Orgán územného plánovania po prijatí rozhodnutia o obstaraní zmien
a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie podľa § 18 ods. 4 písm. b) až e) oznámi
obstaranie zmien a doplnkov prostredníctvom verejnej časti informačného systému,
na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom. Orgán
územného plánovania zároveň doručí príslušnému orgánu posudzovania vplyvov oznámenie
o strategickom dokumente. Príslušný orgán posudzovania vplyvov rozhodne, či sa bude
návrh zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie posudzovať podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie.
(3) Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie sa obstarávajú a spracúvajú
na podklade platnej územnoplánovacej dokumentácie a prerokovávajú sa len v rozsahu
zmenených a dopĺňaných častí. Súčasťou návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie
je aj správa o strategickom dokumente, ak príslušný orgán posudzovania vplyvov rozhodol
o jej spracovaní.
(4) Pri obstarávaní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie vrátane
posudzovania vplyvov na životné prostredie sa postupuje podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a primerane podľa § 29 ods. 1 písm. a) až e) a ak to
nevylučuje povaha veci podľa § 31 rovnako.
Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie
§ 34
(1) Ak schvaľujúci orgán územného plánovania súhlasí s predloženým návrhom
územnoplánovacej dokumentácie alebo so zmenami a doplnkami územnoplánovacej dokumentácie,
predložený návrh územnoplánovacej dokumentácie alebo zmien a doplnkov územnoplánovacej
dokumentácie schváli.
(2) Ak schvaľujúci orgán územného plánovania neschváli predložený návrh
územnoplánovacej dokumentácie, môže vrátiť návrh územnoplánovacej dokumentácie do
štádia prerokovania s pokynmi na dopracovanie a následne ho opätovne predložiť na
schválenie alebo ukončí proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.
(3) Orgán územného plánovania podľa § 6 ods. 2 písm. b) schváli predložený
návrh územnoplánovacej dokumentácie najneskôr do dvoch rokov od zverejnenia oznámenia
o začatí prerokovania; to neplatí pre návrh územného plánu hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislava a mesta Košice, ktoré orgán územného plánovania schváli do troch
rokov od zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania. Po uplynutí tejto lehoty je
príslušný orgán územného plánovania povinný zopakovať štádium prerokovania návrhu
územnoplánovacej dokumentácie.
(4) Návrh zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie schváli orgán
územného plánovania najneskôr do jedného roka od zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania
zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí pre návrh zmien a doplnkov
územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mesta Košice, ktoré
orgán územného plánovania schváli do dvoch rokov od zverejnenia oznámenia o začatí
prerokovania zmien a doplnkov. Po uplynutí tejto lehoty je príslušný orgán územného
plánovania povinný zopakovať prerokovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej
dokumentácie.
(5) Po schválení územnoplánovacej dokumentácie a po schválení zmien a doplnkov
územnoplánovacej dokumentácie orgán územného plánovania zverejní schválené znenie
územnoplánovacej dokumentácie a úplné znenie územnoplánovacej dokumentácie v znení
jej zmien a doplnkov v registri územnoplánovacích dokumentácií vedenom vo verejnej
časti informačného systému bezodkladne od ich schválenia a v listinnej podobe ich
uloží v sídle orgánu územného plánovania. Oznámenie o schválení územnoplánovacej
dokumentácie alebo jej zmien a doplnkov zverejní prostredníctvom informačného systému,
na svojom webovom sídle a na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom spolu
s uvedením miesta a spôsobu, kde možno do územnoplánovacej dokumentácie nahliadnuť.
(6) Koncepciu územného rozvoja Slovenska vrátane jej zmien a doplnkov schvaľuje
vláda nariadením.
(7) Koncepciu územného rozvoja regiónu a územný plán mikroregiónu vrátane
ich zmien a doplnkov schvaľuje samosprávny kraj spolu so všeobecne záväzným nariadením,
ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť.
(8) Územný plán obce a územný plán zóny vrátane ich zmien a doplnkov schvaľuje
obec spolu so všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť.
§ 35
Nečinnosť
(1) Ak je orgán územného plánovania nečinný a
a) nevydá záväzné stanovisko
dotknutého orgánu v ustanovenej lehote, má sa za to, že nemá pripomienky a vydal
záväzné stanovisko, že podmienky, ktoré vyplývajú z predloženého návrhu, sú v súlade
so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie,
b) nevydá doložku súladu k projektu stavby v ustanovenej lehote, hoci si to vyhradil,
má sa za to, že projekt stavby je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie
a stavebným zámerom, ak sa vyžadoval, a že orgán územného plánovania vydal súhlasnú
doložku súladu,
c) rozhoduje sa podľa Stavebného zákona o stavebnom zámere a zároveň sa overuje projekt
stavby,12i) má sa okrem písmena a) aj za to, že projekt stavby je v súlade so záväznou
časťou územnoplánovacej dokumentácie a stavebným zámerom, ak sa vyžadoval, a že orgán
územného plánovania vydal súhlasnú doložku súladu k projektu stavby.
(2) Ak sú záväzné stanovisko alebo doložka súladu k projektu stavby vydané
postupom podľa odseku 1, môže stavebný úrad podať úradu podnet na ich preskúmanie.
Podnet stavebného úradu spolu s dokumentmi, ku ktorým boli záväzné stanovisko alebo
doložka súladu k projektu stavby vydané postupom podľa odseku 1, musia byť doručené
úradu najneskôr do vydania rozhodnutia v konaní, ku ktorému sa záväzné stanovisko
alebo doložka súladu k projektu stavby vydali; inak úrad podnet odmietne.
(3) Úrad si vyžiada do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia podnetu
záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie a vyjadrenie k podnetu od príslušného
orgánu územného plánovania, ktorý bol nečinný, a tento je povinný ich úradu do 15
pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti poskytnúť. Úrad preskúma podnet stavebného
úradu a do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia k podnetu alebo márneho uplynutia
lehoty podľa predchádzajúcej vety vydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu k
projektu stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie
alebo podnetu nevyhovie.
(4) Úrad preskúma záväzné stanovisko alebo doložku súladu k projektu stavby
vydané postupom podľa odseku 1 aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania
iný ako stavebník namieta ich obsah v konaní pred odvolacím orgánom; podmienky podania
podnetu a postup podľa odsekov 2 a 3 sa použijú rovnako.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 36
Doručovanie
(1) Doručovanie v územnom plánovaní sa uskutočňuje elektronicky podľa zákona
o e-Governmente.
(2) Ak sa doručuje elektronický dokument, ktorý je adresátovi dostupný prostredníctvom
informačného systému, možno doručenie elektronického dokumentu vykonať doručením
informácie s priamym odkazom na miesto, kde je prostredníctvom informačného systému
adresátovi dostupný.
(3) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť sprístupní
v informačnom systéme všetkým a piaty deň po dni sprístupnenia je dňom doručenia
písomnosti. Ak koniec lehoty podľa prvej vety pripadne na sobotu alebo na deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Orgán územného plánovania,
ktorý vykonáva doručenie, je povinný každú takto doručovanú písomnosť zároveň zverejniť
na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom.
§ 37
Vzťah k správnemu poriadku
Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok okrem § 30 tohto
zákona. V konaní o stavebnej uzávere sa nepoužijú § 26 ods. 2, § 28, § 33 ods. 2,
§ 43, § 56 a 57 a § 62 až 68 správneho poriadku.
§ 38
Spoločné ustanovenia
(1) Ak osobitné predpisy17) neustanovujú inak, vlastník stavieb dopravnej
infraštruktúry, správca stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľ stavieb
dopravnej infraštruktúry ako dotknutá právnická osoba je povinný viesť a pravidelne
aktualizovať najmenej raz za 4 roky v informačnom systéme dokumentáciu o umiestnení,
technických parametroch a kapacitách stavieb dopravnej infraštruktúry, o ich súčastiach
a o ochranných pásmach a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej
stavby.
(2) Ak osobitné predpisy17) neustanovujú inak, vlastník stavieb technickej
infraštruktúry, správca stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľ stavieb
technickej infraštruktúry ako dotknutá právnická osoba je povinný viesť a pravidelne
aktualizovať najmenej raz za 4 roky v informačnom systéme dokumentáciu, ktorá obsahuje
priestorovú polohu umiestnenia technickej infraštruktúry a vymedzenia jej ochranných
pásiem a bezpečnostných pásiem, a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej
stavby.
(3) Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy
poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom
modulu procesnej integrácie a integrácie údajov alebo inej informačnej technológie
obdobného účelu a centrálneho využitia, úrad má na účely zabezpečenia činností územného
plánovania a výstavby právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti,
automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu alebo
informačnej technológie.
(4) Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov, z ktorého nemožno získať
údaje podľa odseku 3, je povinný úradu na účely zabezpečenia činností územného plánovania
a výstavby poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne,
v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane.
Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného
zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Správca
alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov je povinný údaje a metaúdaje poskytnúť v
rozsahu, v akom ich podľa osobitného predpisu je povinný v inom zdroji údajov evidovať,
a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise ustanovený, tak v rozsahu, v akom ich
v inom zdroji údajov eviduje.
(5) Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov,
zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a
dobu ich poskytovania. Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť
písomnou dohodou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania
údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov
a ostatných podrobností o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie
alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku
4. Dohoda podľa druhej vety sa na žiadosť správcu alebo prevádzkovateľa iného zdroja
údajov uzatvára vždy, ak poskytovanie údajov spôsobom podľa odseku 4 nie je možné
alebo ak je poskytovanie údajov podľa odseku 4 spojené s objektívnymi neprimeranými
ťažkosťami.
§ 39
Splnomocňovacie ustanovenia
(1) Úrad ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
a) štandardy a metodiku spracovania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích
podkladov,
b) obsah a spôsob spracovania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích
podkladov, a podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia,
c) podrobnosti o evidencii a zverejňovaní údajov z informačného systému
a o štruktúre a prevádzke informačného systému,
d) obsah a formu žiadosti o zápis do registra odborne spôsobilých osôb
a spôsob overenia odbornej spôsobilosti,
e) vzory formulárov používaných informačným systémom.
(2) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu všeobecne
záväzným nariadením ustanoviť osobitné podmienky na priestorové usporiadanie územia
a funkčné využívanie územia a územnotechnické požiadavky na výstavbu na území Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy alebo na území mesta Košice alebo ich mestských
častí, a to v oblastiach ustanovených všeobecne záväznými predpismi podľa odseku
1 písm. b) a c).
(3) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu všeobecne
záväzným nariadením v rámci osobitných podmienok na priestorové usporiadanie územia
podľa odseku 2 tiež ustanoviť, že pre vybranú priestorovo-funkčnú časť alebo priestorovo-funkčný
celok sa limit základného regulatívu neuplatní.
§ 40
Prechodné ustanovenia
(1) Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti osôb, ktoré vznikli
podľa doterajších predpisov v oblasti územného plánovania, zostávajú zachované, ak
nie je ustanovené inak.
(2) Obec, ktorá nemá územný plán, je povinná obstarať a schváliť územný plán
obce podľa tohto zákona do 31. marca 2032. Ak obec nemá územný plán obce, vydáva
do času schválenia územného plánu vyjadrenie pre rozhodnutie o povolení stavby a
pre povoľovaný zámer činnosti, ktoré má odporúčací charakter.
(3) Územnoplánovaciu dokumentáciu schválenú do 31. marca 2024 je orgán územného
plánovania povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou postupom podľa tohto zákona
do 31. marca 2032 inak stráca platnosť dňom 1. apríla 2032.
(4) Územnoplánovacia dokumentácia schválená podľa doterajších predpisov18)
je do doby jej nahradenia územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona podkladom
na vydávanie záväzného stanoviska pre rozhodovanie o stavebnom zámere podľa Stavebného
zákona a na povoľovanie činností podľa osobitných predpisov a je aj podkladom pre
obstarávanie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa
doterajších predpisov;18) najneskôr však môže byť týmto postupom oznámené začatie
obstarávania zmien a doplnkov do 31. marca 2028. Pre vydávanie záväzného stanoviska
podľa predchádzajúcej vety sa územný plán regiónu podľa doterajších predpisov považuje
za Koncepciu územného rozvoja regiónu podľa tohto zákona.
(5) Územnoplánovacia dokumentácia, ktorej obstarávanie sa začalo oznámením
o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie podľa doterajších predpisov a
neskončilo schválením územnoplánovacej dokumentácie do 31. marca 2024, sa dokončí
podľa predpisu účinného v čase začatia obstarávania. Takúto územnoplánovaciu dokumentáciu
je orgán územného plánovania povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou podľa
tohto zákona do 31. marca 2032, inak stráca platnosť dňom 1. apríla 2032.
(6) Územnoplánovacia dokumentácia, ktorou je územný plán zóny, územný plán
obce alebo územný plán regiónu a ktorá bola schválená v období od 27. apríla 2022
podľa doterajších predpisov a bola v súlade so záverečným stanoviskom posúdenia strategického
dokumentu, ak sa vypracovalo, sa považuje za návrh územnoplánovacej dokumentácie
podľa tohto zákona a orgán územného plánovania z tohto návrhu obstará len spracovanie
záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie podľa § 18 ods. 7 tohto zákona a postupuje
primerane ďalej podľa § 31 ods. 21 až 28; orgán územného plánovania môže takýto návrh
predložiť aj na prerokovanie.
(7) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného
rozvoja Slovenska je povinný obstarať prvú krajinnoplánovaciu štúdiu do 31. júla
2026 a obstarať a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska do 31.
marca 2027. Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného
rozvoja regiónu je povinný obstarať prvú krajinnoplánovaciu štúdiu do 30. septembra
2027 a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja regiónu do 30. septembra
2028.
(8) Urbanistická štúdia, územný generel a územná prognóza obstarané a rozpracované
do 31. marca 2024 sa považujú za územnú štúdiu podľa tohto zákona.
(9) Odborne spôsobilé osoby zapísané do registra odborne spôsobilých osôb
do 31. marca 2024 sa považujú za odborne spôsobilé osoby podľa tohto zákona, ak od
skúšky neuplynulo pätnásť rokov.
(10) Ak osobitné predpisy17) neustanovujú inak, vlastník stavieb dopravnej
infraštruktúry, správca stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľ stavieb
dopravnej infraštruktúry a vlastník stavieb technickej infraštruktúry, správca stavieb
technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľ stavieb technickej infraštruktúry
sprístupní k 1. októbru 2025 v informačnom systéme údaje o stavbách dopravnej a technickej
infraštruktúry zhotovených pred účinnosťou tohto zákona najmenej v rozsahu známych
ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem, technických parametrov a kapacít stavieb
dopravnej a technickej infraštruktúry a ich súčastí. Povinnosť poskytnúť údaje podľa
prvej vety sa plní v rozsahu, v akom osobitný predpis ukladá povinnosť ich evidovať,
a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise ustanovený, tak v rozsahu, v akom sú
v informačnom systéme toho, kto ich poskytuje, evidované.
(11) Stavebná uzávera podľa tohto zákona sa nevzťahuje na výstavbu podľa
platného stavebného povolenia alebo podľa právoplatného územného rozhodnutia vydaného
podľa predpisov účinných do 31. marca 2024.
(12) Územnoplánovaciu dokumentáciu a všetky podklady k nej, ako aj doklady
o prípadných zmenách a doplnkoch územnoplánovacej dokumentácie vypracované do 31.
marca 2024 je povinný evidovať a ich ukladanie zabezpečovať orgán územného plánovania,
ktorý územnoplánovaciu dokumentáciu obstarával.
(13) Obec vydáva k územnoplánovacej dokumentácii schválenej do 31. marca
2024 na žiadosť územnoplánovaciu informáciu, v ktorej uvedie podmienky využitia dotknutého
územia a umiestňovania stavby na dotknutom území, zásady funkčného a priestorového
využitia územia, priestorové a funkčné regulatívy, ako sú určené v záväznej časti
územnoplánovacej dokumentácie. Územnoplánovacia informácia sa nevydáva v súvislosti
s umiestnením alebo povolením navrhovanej stavby a nie je záväzným stanoviskom podľa
§ 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40a ods. 1, 4 a 6, § 40b a § 40c, ani záväzným
stanoviskom podľa § 24.
(14) Úrad do 1. apríla 2025 v oblasti výstavby neprevádzkuje informačný systém
podľa tohto zákona v rozsahu, ktorý má slúžiť na účely konaní a postupov podľa osobitného
predpisu.19) Informačný systém podľa tohto zákona je možné použiť na účely konaní
a postupov podľa osobitného predpisu.18) Údaje a informácie tvoriace obsah informačného
systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe podľa osobitného predpisu18)
možno použiť na účely podľa tohto zákona, ako aj na tvorbu funkcionalít a obsahu
informačného systému podľa tohto zákona.
Osobitné prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2024
§ 40a
(1) Úrad na úseku územného plánovania do 31. marca 2025 nahrádza záväzné
stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa osobitného
predpisu18) a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov1) podľa
§ 24 ods. 9.
(2) Do 31. marca 2025 je dotknutým orgánom štátnej správy aj orgán, ktorý
sa pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov
vyjadruje z pohľadu stavieb slúžiacich na obranu štátu a stavieb slúžiacich pre bezpečnosť
štátu.
(3) Územnoplánovacia dokumentácia je do 31. marca 2025 záväzným podkladom
pre územné konanie, stavebné konanie a na povoľovanie činností v konaniach podľa
osobitných predpisov a na projektovú činnosť.
(4) Záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu
je do 31. marca 2025 záväzná pre vydanie záväzného stanoviska podľa odsekov 1 a 6,
§ 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40b a § 40c.
(5) Do 31. marca 2025 obec, ktorá nemá územný plán obce, vydáva na žiadosť
navrhovateľa alebo stavebníka do času schválenia územného plánu vyjadrenie pre vydanie
územného rozhodnutia, stavebného povolenia a na povoľovanie činností v konaniach
podľa osobitného predpisu, ktoré má odporúčací charakter.
(6) Územnoplánovacia dokumentácia schválená podľa doterajších predpisov18)
je do doby jej nahradenia územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona podkladom
na vydávanie záväzného stanoviska pre rozhodovanie v územnom konaní a stavebnom konaní,
na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu do 31. marca 2025 a
je aj podkladom pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie
postupom podľa doterajších predpisov;18) najneskôr však môže byť týmto postupom oznámené
začatie obstarávania zmien a doplnkov do 31. marca 2028. Pre vydávanie záväzného
stanoviska podľa predchádzajúcej vety sa územný plán regiónu podľa doterajších predpisov
považuje za Koncepciu územného rozvoja regiónu podľa tohto zákona.
§ 40b
(1) Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca
2025 je podkladom na vydanie rozhodnutí podľa osobitného predpisu20) a na povoľovanie
činností v konaniach podľa osobitného predpisu1) z hľadiska súladu navrhovanej stavby
so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie; § 22 ods. 5 posledná veta tým nie
je dotknutá.
(2) Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán územnej samosprávy vydáva
do 31. marca 2025 záväzné stanovisko na základe žiadosti stavebníka. Orgán územného
plánovania posudzuje žiadosť o záväzné stanovisko z hľadiska súladu navrhovanej stavby
so záväznou časťou príslušnej územnoplánovacej dokumentácie; § 22 ods. 5 posledná
veta tým nie je dotknutá. Ak zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie nevyplývajú
požiadavky na priestorové usporiadanie územia, záväzné stanovisko možno vydať aj
na základe súladu navrhovanej stavby so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie
územia.
(3) Územnoplánovacia dokumentácia najnižšieho dostupného stupňa nie je
do 31. marca 2025 podkladom pre vydanie záväzného stanoviska v časti, v ktorej nie
je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa.
(4) Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry
a významná investícia prechádza územím viacerých obcí, príslušným orgánom územného
plánovania na vydanie záväzného stanoviska do 31. marca 2025 je samosprávny kraj,
ktorý posudzuje návrh na základe záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie vyššieho
stupňa. Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry
a významná investícia prechádza územím viacerých samosprávnych krajov, samosprávne
kraje sa dohodnú, ktorý z nich do 31. marca 2025 vydá záväzné stanovisko. Ak sa samosprávne
kraje nedohodnú, úrad určí, ktorý samosprávny kraj je príslušný na vydanie záväzného
stanoviska.
(5) Orgán územného plánovania príslušný na vydanie záväzného stanoviska
vydá na žiadosť stavebníka podanú do 31. marca 2025 záväzné stanovisko v lehote do
90 dní, ak ide o stavbu dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry,
stavbu jadrových zariadení, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej
investície, inak v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti stavebníka, ak osobitný
zákon21) nestanovuje inak. Ak sa orgán územného plánovania v lehote určenej v tomto
odseku alebo v osobitnom predpise21) nevyjadrí, má sa za to, že vydal záväzné stanovisko,
že navrhovaná stavba je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
Na záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydané po lehote sa neprihliada.
(6) Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca
2025 pre stavbu dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry, stavbu
jadrových zariadení, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej investície
platí päť rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi. Toto záväzné stanovisko nestráca
platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o začatie konania podľa osobitného
predpisu.
(7) Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca
2025 je preskúmateľné úradom na základe podnetu stavebníka do dvoch mesiacov odo
dňa jeho vydania a v procese konania podľa osobitného predpisu na základe podnetu
stavebného úradu.
§ 40c
(1) Žiadosť o záväzné stanovisko podaná do 31. marca 2025 podľa odsekov
2 až 5, § 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40a ods. 1 a 6, § 40b obsahuje meno a priezvisko
alebo názov a adresu alebo sídlo stavebníka, popis navrhovanej stavby so stručnou
charakteristikou územia, druhy a parcelné čísla dotknutých pozemkov podľa katastra
nehnuteľností. Ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie líniovej
stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, alebo pre využitie
územia, ak sa týka rozsiahleho územia, údaje o druhu pozemku a parcelné čísla sa
v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia.
(2) Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú údaje svedčiace o súlade navrhovanej
stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a dokumentácia navrhovanej
stavby minimálne v rozsahu
a) urbanistické začlenenie stavby do územia,
b) jednoduchý situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy
so zakreslením navrhovanej stavby a jej polohy s vyznačením väzieb na okolie (ďalej
len "zastavovací plán"); ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie
líniovej stavby alebo zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania,
alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, zastavovací plán tvorí
situačný výkres súčasného stavu územia na podklade mapového podkladu v mierke 1:10
000 až 1: 50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom návrhu, a s vyznačením
širších vzťahov k okoliu,
c) architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie,
d) vzhľad a pôdorysné usporiadanie stavby,
e) údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby,
f) údaje o požiadavkách stavby na dopravné napojenie vrátane parkovania a návrh napojenia
stavby na dopravné vybavenie územia a jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia.
(3) Ak predložená žiadosť podľa odseku 1 neposkytuje dostatočný podklad
pre posúdenie súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie,
orgán územného plánovania v lehote do 15 dní od podania žiadosti vyzve stavebníka,
aby žiadosť v primeranej lehote doplnil a upozorní ho, že inak záväzné stanovisko
nevydá a žiadosť odloží. Ak stavebník nedoplní žiadosť o záväzné stanovisko požadovaným
spôsobom v určenej lehote, orgán územného plánovania žiadosť odloží, o čom stavebníka
bezodkladne upovedomí.
(4) Záväzné stanovisko podľa odsekov 1 až 3, odseku 5, § 24 ods. 3 až
5, ods. 9 až 12, § 40a ods. 1 a 6, § 40b vydané na základe žiadosti podľa odseku
1 obsahuje najmä
a) meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo stavebníka,
b) stručný popis navrhovanej stavby,
c) druhy a parcelné čísla dotknutých pozemkov navrhovanej stavby podľa katastra nehnuteľností,
d) vyjadrenie, či navrhovaná stavba je v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie, s požiadavkami na dopravné a technické vybavenie územia spolu s odôvodnením,
e) popis záväzných podmienok na umiestnenie navrhovanej stavby z hľadiska splnenia
urbanistických a architektonických požiadaviek, požiadaviek na priestorové a funkčné
využitie územia a požiadaviek na verejné dopravné a technické vybavenie územia, na
ktorom má byť stavba umiestnená.
(5) K záväznému stanovisku podľa odseku 4 pripojí orgán územného plánovania
overený zastavovací plán.
§ 40d
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Ustanovenia § 8 v znení účinnom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa vzťahujú aj na predsedu úradu a podpredsedov úradu, ktorí boli ustanovení do funkcie
podľa § 8 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 40e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2025
(1) V obci, ktorá nemá schválený územný plán obce alebo územný plán mikroregiónu
do 31. marca 2032,
a) je možné umiestniť stavbu len v zastavanom území obce určeného
lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do katastra k 1. januáru
1990, pri zohľadnení charakteru existujúcej zástavby, a to najmä jej funkčného využitia,
štruktúry a typu zástavby, usporiadania verejných priestorov, ďalších prvkov priestorového
usporiadania územia, urbanistických, architektonických, estetických, kultúrnych a
prírodných hodnôt územia krajiny,
b) nie je možné umiestniť stavbu mimo zastavaného územia obce určeného lomovými bodmi
zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do katastra k 1. januáru 1990, okrem
stavby na účely poľnohospodárstva, lesného hospodárstva alebo vodného hospodárstva,
významnej investície, dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, ak táto
infraštruktúra nemá individuálny účel, ak sa pri takomto umiestnení zohľadnia kultúrne
a prírodné hodnoty územia krajiny.
(2) Posúdenie splnenia požiadaviek podľa odseku 1 uplatňuje príslušný orgán
územného plánovania v záväznom stanovisku ako dotknutý orgán podľa Stavebného zákona.
(3) Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva od 1. apríla 2024 zmeny a
doplnky územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa doterajších predpisov, nie je
na účely rozhodnutia o obstarávaní takýchto zmien a doplnkov povinný spracovať správu
o stave územnoplánovacej dokumentácie podľa § 32.
(4) Orgán územného plánovania je v záväznom stanovisku vydanom na základe
záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie schválenej podľa predpisov účinných
do 31. marca 2024 povinný uviesť, či navrhovaná stavba alebo iná činnosť je v súlade
s obsahom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. V záväznom stanovisku uvedie
požiadavky na dopravné a technické vybavenie územia, popis záväzných podmienok na
umiestnenie navrhovanej stavby z hľadiska splnenia urbanistických a architektonických
požiadaviek, požiadaviek na priestorové a funkčné využitie územia a požiadaviek na
verejné dopravné a technické vybavenie územia, na ktorom má byť stavba umiestnená
len, ak tieto požiadavky alebo podmienky vyplývajú zo záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie; ak ide o konania, na ktoré sa podľa Stavebného zákona použijú predpisy
účinné do 31. marca 2025, k záväznému stanovisku pripojí orgán územného plánovania
potvrdený jednoduchý situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej
mapy so zakreslením navrhovanej stavby a jej polohy s vyznačením väzieb na okolie
(ďalej len "zastavovací plán").
(5) Orgán územného plánovania pre konania vo výstavbe, na ktoré sa podľa
Stavebného zákona použijú predpisy účinné do 31. marca 2025, vydáva záväzné stanovisko
podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. apríla 2025. Prílohou žiadosti o vydanie
záväzného stanoviska sú údaje svedčiace o súlade navrhovanej stavby so záväznou časťou
územnoplánovacej dokumentácie a dokumentácia navrhovanej stavby minimálne v tomto
rozsahu:
a) urbanistické začlenenie stavby do územia,
b) zastavovací plán; ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie
líniovej stavby alebo zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania,
alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, zastavovací plán tvorí
situačný výkres súčasného stavu územia na podklade mapového podkladu v mierke 1:10
000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom návrhu, a s vyznačením
širších vzťahov k okoliu,
c) architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie,
d) vzhľad a pôdorysné usporiadanie stavby,
e) údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby,
f) údaje o požiadavkách stavby na dopravné napojenie vrátane parkovania a návrh napojenia
stavby na dopravné vybavenie územia a existujúce siete a zariadenia technického vybavenia.
(6) Záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydané do 31. marca 2025,
ktoré nemalo obmedzenú platnosť, platí do 31. marca 2027. Záväzné stanovisko nestráca
platnosť, ak bola v lehote podľa prvej vety podaná žiadosť na začatie povoľovacieho
konania podľa predpisov účinných do 31. marca 2025 alebo žiadosť o začatie konania
o stavebnom zámere.
§ 41
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 136/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 199/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z.z., zákona
č. 229/1997 Z.z., zákona č. 175/1999 Z.z., zákona č. 237/2000 Z.z., zákona č. 416/2001
Z.z., zákona č. 553/2001 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002
Z.z., zákona č. 103/2003 Z.z., zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 417/2003 Z.z.,
zákona č. 608/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 290/2005 Z.z., zákona
č. 479/2005 Z.z., zákona č. 24/2006 Z.z., zákona č. 218/2007 Z.z., zákona č. 540/2008
Z.z., zákona č. 66/2009 Z.z., zákona č. 513/2009 Z.z., zákona č. 118/2010 Z.z., zákona
č. 145/2010 Z.z., zákona č. 547/2010 Z.z., zákona č. 408/2011 Z.z., zákona č. 300/2012
Z.z., zákona č. 180/2013 Z.z., zákona č. 219/2013 Z.z., zákona č. 368/2013 Z.z.,
zákona č. 293/2014 Z.z., zákona č. 314/2014 Z.z., zákona č. 154/2015 Z.z., zákona
č. 247/2015 Z.z., zákona č. 254/2015 Z.z., zákona č. 177/2018 Z.z., zákona č. 312/2018
Z.z., zákona č. 93/2019 Z.z., zákona č. 279/2019 Z.z., zákona č. 90/2020 Z.z., zákona
č. 145/2021 Z.z., zákona č. 149/2021 Z.z., zákona č. 172/2022 Z.z., zákona č. 69/2023
Z.z., zákona č. 195/2023 Z.z., zákona č. 46/2024 Z.z., zákona č. 142/2024 Z.z. a
zákona č. 26/2025 Z.z.
2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z.z. o odbornej
spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 236/2000 Z.z.
3. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 336/2001 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 20/2003 Z.z.
4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 183/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Trnavský kraj v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 111/2003 Z.z.
5. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 188/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Nitriansky kraj.
6. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/1998 Z.z., ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Prešovský kraj v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 679/2002 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 111/2003 Z.z.
7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 436/2000
Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti
na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí
a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti v znení vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 600/2002 Z.z.
8. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001
Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.
§ 42
Záverečné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 43
Tento zákon v znení zákona č. 205/2023 Z.z. a zákona č. 46/2024 Z.z. nadobúda
účinnosť 15. júna 2023 okrem § 1 až 7, § 9 ods. 1 písm. a) až o) a ods. 2, § 10 až
23, § 24 ods. 3 až 5 a ods. 9 až 12, § 25 až 34, § 36 až 39, § 40 ods. 1, 3 a 5 až
14, § 40a až 40c, § 41 bodov 3 až 7 a 9 a § 42, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla
2024, a § 9 ods. 1 písm. p), § 24 ods. 1 a 2, ods. 6 až 8, § 35, § 40 ods. 2 a 4
a § 41 bodov 1, 2, 8, 10 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2025.
Zákon č. 205/2023 Z.z. v znení zákona č. 46/2024 Z.z. nadobudol účinnosť
15. júnom 2023 okrem čl. LVIII bodov 6 a 7, ktoré nadobudli účinnosť 1. októbrom
2023, čl. LVIII bodov 1 a 8 až 37, ktoré nadobudli účinnosť 1. aprílom 2024.
Zákony č. 69/2023 Z.z., č. 195/2023 Z.z. a č. 272/2023 Z.z. v znení zákona
č. 46/2024 Z.z. nadobudli účinnosť 1. aprílom 2024.
Zákon č. 46/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 31. marcom 2024 okrem čl. VII bodov
1 až 35, ktoré nadobudli účinnosť 1. aprílom 2024.
Zákon č. 142/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 27. júnom 2024.
Zákon č. 350/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 14. decembrom 2024.
Zákon č. 26/2025 Z.z. nadobudol účinnosť 15. marcom 2025, okrem čl. LXXII
bodov 1 až 32 a 34, ktoré nadobudli účinnosť 1. aprílom 2025.
Zákon č. 77/2025 Z.z. nadobudol účinnosť 17. aprílom 2025.
Zuzana Čaputová v.r.
Boris Kollár v.r.
Eduard Heger v.r.
PRÍL.1
ZOZNAM REGIONÁLNYCH ÚRADOV PRE ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE A VÝSTAVBU
Sídlo Územný obvod pôsobnosti ------------------------------------------------------------------------------ Bratislava pre územný obvod okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok, Senec. Banská Bystrica pre územný obvod okresov: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom. Košice pre územný obvod okresov: Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov. Nitra pre územný obvod okresov: Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce. Prešov pre územný obvod okresov: Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou. Trenčín pre územný obvod okresov: Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov. Trnava pre územný obvod okresov: Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica. Žilina pre územný obvod okresov: Žilina, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín.
PRÍL.2
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní
účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú.v. ES L 197, 21.7.2001;
Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6).
1) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení neskorších predpisov, § 16 a 17 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného
bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej
rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v
znení neskorších predpisov, § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z.z.
o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších prepisov, § 12 až 16 a § 24 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii
a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej
pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších
predpisov, § 5 a 9 zákona č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie
(atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, § 39 zákona č. 39/2007
Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, § 13 ods. 4 zákona
č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 24a zákona č. 569/2007 Z.z. o
geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 160/2014 Z.z., zákon č.
513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
2) § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z.z.
3) § 2 ods. 5 zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej
správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4) § 2 ods. 6 zákona č. 95/2019 Z.z.
5) § 4 a 4b zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných
architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
6) § 4a a § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení zákona
č. 624/2004 Z.z., § 55 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 7
a § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii
v znení neskorších predpisov, § 25a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.
v znení neskorších predpisov.
7) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, § 15 zákona
č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 143/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/1999
Z.z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z.z.
o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov,
§ 7 písm. t) zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, zákon č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných
liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z.z.
v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8) Napríklad § 140a zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 145/2021 Z.z., zákon č. 305/2018 Z.z. o chránených
oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
9) Napríklad zákon č. 143/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2010 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov.
10) § 2 písm. a) a § 54 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
11) § 10 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 5 a 6 zákona
č. 138/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Čl. 6 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám
rastlín v platnom znení.
12) § 21 ods. 5 Stavebného zákona.
12a) § 20 a § 48 až 62 Stavebného zákona.
12b) § 68 Stavebného zákona.
12c) § 84 ods. 7 písm. a) Stavebného zákona.
12d) § 84 ods. 7 písm. b) Stavebného zákona.
12e) § 63 ods. 2 Stavebného zákona.
12f) § 2 ods. 4 písm. a) Stavebného zákona.
12g) § 2 ods. 15 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov.
12h) § 24 Stavebného zákona.
12i) § 57 ods. 3 Stavebného zákona.
13) § 8 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.
14) Zákon č. 3/2010 Z.z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie
v znení zákona č. 362/2015 Z.z.
15) § 8a zákona č. 3/2010 Z.z. v znení zákona č. 362/2015 Z.z.
§ 25 ods. 3 zákona č. 452/2021 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16) Napríklad § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov,
§ 13 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 2 zákona
č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
17) Napríklad zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. k) a § 12 zákona
č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre.
18) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov.
19) Zákon č. 201/2022 Z.z. o výstavbe v znení neskorších predpisov.
20) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 201/2022 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
21) Napríklad § 31f zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom
meste Slovenskej republiky Bratislave v znení zákona č. 205/2023 Z.z.